Chudoba rodičov negatívne vplýva na vývoj mozgu ich detí

Z údajov Svetovej banky vyplýva, že počet ľudí, ktorí žijú v chudobe, neustále klesá. Zatiaľ čo v roku 1820 žilo na svete v chudobe až 80 percent ľudí, v roku 2000 to bolo iba 20 percent. A trend je klesajúci.

Lenže z uvedených dát tiež plynie, že určitý – aj keď stále menší – počet ľudí v chudobe stále žije. Najnovší výskum ukázal, že to má negatívny vplyv na vývoj mozgu detí a adolescentov.

Ukázalo sa totiž, že deti z chudobnejších rodín a od rodičov s nižším vzdelaním majú menšie tie oblasti mozgu, ktoré hrajú kľúčovú rolu v rozvoji jazyka, pamäti alebo rozumových schopností.

O objave Kimberly Nobleovej z Kolumbijskej univerzity a tímu tento pondelok informoval prestížny časopis Nature Neuroscience.

Nedostatky predošlých výskumov

Už iné výskumy v minulosti zistili, že deti, ktoré pochádzajú z rodín s vyšším socioekonomickým statusom, dosahujú aj lepšie výsledky vo viacerých kognitívnych testoch – majú vyššie IQ, lepšiu schopnosť sa sústrediť alebo vynikajú v jazykových schopnostiach.

Tieto štúdie však mali prinajmenšom dva nedostatky, uvádza Science. Po prvé, nerozlišovali medzi príjmom rodičov a ich vzdelaním, čiže faktormi, ktoré môžu na vývoj mozgu dieťaťa pôsobiť odlišne.

Po druhé, nevšímali si ani rasové pozadie. Obzvlášť v USA, kde sa tieto výskumy robili, totiž platí, že chudobné rodiny sú v prevažnej miere černošské. Horšie výsledky v kognitívnych testoch tak mohli byť – prinajmenšom potenciálne – spôsobené etnicitou jedincov.

Hneď však dodajme, a to veľmi dôrazne, že nová štúdia od Nobleovej a tímu takéto závery rezolútne vyvrátila. Etnicita nemala na výsledky žiaden vplyv.

Vplyv vzdelania

Celkovo urobili vedci 1099 MRI skenov mozgu ľudí od 3 do 20 rokov. Z výsledkov vyplynulo, že vzdelanie rodičov – merané rokmi školskej dochádzky – bolo spojené s veľkosťou povrchovej oblasti mozgovej kôry ich detí.

Ukázalo sa, že ak rodič chodil do školy 12 rokov a menej, čiže nemal vysokoškolské vzdelanie, jeho dieťa malo v priemere až o 3 percentá menšiu povrchovú oblasť mozgovej kôry v porovnaní s rodičmi, ktorí vysokoškolské vzdelanie mali (15 rokov a viac v škole).

Rozdiel bol obzvlášť výrazný pri hipokampe, ktorý hrá kľúčovú rolu pri priestorovej orientácii a krátkodobej pamäti, píše Guardian.

Vplyv príjmu

Čo sa týka príjmu, vo vzorke boli deti, ktorých rodičia zarábali od: okolo 5 000 dolárov až po viac ako 300 000 dolárov ročne. Zo zistení vyplynulo, že ak ľudia zarábali menej ako 25 000 dolárov ročne, ich deti mali až o 6 percent menšiu povrchovú oblasť mozgovej kôry oproti deťom z bohatých rodín, kde rodičia zarábali viac ako 150 000 dolárov.

Pritom platilo, že nárast príjmu u nízkopríjmových skupín, napríklad z 20-tisíc na 30-tisíc dolárov ročne, viedol k oveľa väčšiemu nárastu povrchovej oblasti mozgovej kôry ako u detí zo stredno- či vysokopríjmových skupín. Znamená to, že najviac ohrozené sú deti z chudobných rodín a že aj minimálny rast príjmu u tejto skupiny obyvateľov má blahodarný vplyv na vývoj detského mozgu.

Vplyv prostredia

Na vývoj mozgu majú vplyv nielen gény, ale aj prostredie (skúsenosti). Bádatelia si preto myslia, že rozdiely v mozgoch detí a adolescentov, ktoré odhalili, zodpovedajú rozdielom prostredí, v ktorých sa vyvíjali.

U detí a mladých ľudí z chudobnejších pomerov totiž hrozí, že budú s najväčšou pravdepodobnosťou vyrastať v nevyhovujúcej lokalite, ktorá bude znečistená, alebo v nejakom ohľade stresujúca, prípadne zanedbaná, a preto bez dostatočných stimulov – krúžky, športoviská a pod.

„Mozog je produktom ako genetiky, tak skúseností. A skúsenosti majú obzvlášť veľký vplyv na vývoj mozgu v detstve,“ povedala Nobleová v Guardiane. „Zásahy, ktoré zlepšia socioekonomický status rodiny alebo možnosti vzdelávania dieťaťa, môžu mať veľký význam,“ dodala.

Autori varujú, že ich zistenia nemajú vyznieť fatalisticky. „Nechceli sme povedať, že ak ste chudobní, váš mozog bude menší, a neexistuje nič, čo by ste s tým mohli urobiť. To ani náhodou. Ak sa zlepší prístup jedinca k zdrojom, ktoré obohatia jeho prostredie, je možné, že sa trajektórie vývoja mozgu zmenia smerom k zlepšeniu, a to aj u detí a adolescentov vo veku, ktorých sme študovali my,“ povedala Elizabeth Sowellová, spoluautorka štúdie pre Guardian.

Vedci dúfajú, že ich výskum upozorní na negatíva života detí v chudobných pomeroch a pohne štáty k tomu, aby podnikli kroky k náprave – napríklad učinili vzdelanie dostupnejším, alebo chudobné rodiny viac dotovali a prispeli tak k zdravšiemu vývoju mozgov detí a mladých ľudí.

Štúdia je iba korelačná, čo znamená, že s určitosťou nedokážeme povedať, či nižší príjem a menšie vzdelanie rodičov kauzálne ovplyvňujú vývoj mozgu ich dieťaťa.

Iné premenné, ktoré vedci sledovali, vrátane genetických vplyvov alebo etnicity, ale nedokázali menšiu veľkosť príslušných oblastí mozgu detí a adolescentov predpovedať tak ako práve príjem a vzdelanie rodičov.

Dostupné z: doi:10.1038/nn.3983