Hugh Hefner nebol playboy len na papieri, pochovajú ho vedľa Marilyn Monroe

Keby Hughovi Hefnerovi zvýšili v magazíne Esquire plat o 5 dolárov, ako požadoval, možno by nikdy nevznikol Playboy.

Mladý muž s mladou rodinou však potreboval živobytie a nezávislosť. Založil svoj dom, od mamy si požičal 1000 dolárov, od ďalších spoločníkov ešte ďalších pár tisíc a šikovne kúpil zabudnuté šteklivé fotografie vtedajšieho sexsymbolu Marilyn Monroe. Na cintoríne v Los Angeles si neskôr kúpil voľné miesto hneď vedľa nej.

Prvé vydanie časopisu Playboy s Monroe bolo na svete v decembri 1953. Predalo sa z neho 50-tisíc výtlačkov. Je zrejmé, že Hefnerova matka, prísna metodistka z Nebrasky, nebola nadšená obsahom synovho magazínu, ale ako neskôr opísal, verila mu.

A on, chlapec z pobožnej rodiny, čo stratil panictvo ako 22-ročný s dievčaťom, ktoré sa stalo jeho manželkou, zase veril v to, že treba rozhýbať stojaté vody amerického konformizmu a puritánstva.

Hefnerov magazín písal o sexe, sexuálnej revolúcii, užívaní si života a odpojení sa od vtedajších spoločenských konvencií, často ovplyvnených náboženstvom. „Ak si majú americkí občania naozaj užívať život, musia sa oslobodiť aj sexuálne,“ tvrdil a vymyslel koncept, ktorý mu priniesol slávu a peniaze.

Ži ako Hefner

Playboy nebol revolučný ani výnimočný v tom, že ukazoval nahé ženy. Také magazíny existovali dávno predtým. Vynikal skôr témami, ktoré prinášal. A tým, že dával priestor začínajúcim aj uznávaným spisovateľom a spisovateľkám, či hĺbkovými rozhovormi so serióznymi ľuďmi. Rovnako aj tým, že okrem hviezd šoubiznisu v ňom pózovali obyčajné dievčatá.

Hefner hovoril, že nikdy neplánoval porno časopis, chcel magazín o životnom štýle. To sa mu podarilo, zašiel dokonca ešte ďalej, keď sa sám stal predstaviteľom istého životného štýlu, kde muži striedajú ženy, ako sa im zachce, lebo všetko je dovolené.

Ako píše Guardian, Hefnerovi čitatelia však chceli viac ako len sexuálne dobrodružstvá. „Chceli kašmírové svetre, kvalitné fajky, fantastické koktaily, eseje Normana Mailera, ale hlavne žiadne zábrany, záväzky a plačúce deti.“

Hefner presne takto žil. Tvrdil, že spal s tisíckou žien, po prvom rozvode bol desaťročia starým mládencom, hoci v pokročilom veku sa ešte dvakrát oženil. V jeho dome žilo naraz niekoľko žien. Organizovali sa tam veľkolepé večierky a pobehovali tam „zajačiky“ – dospelé ženy oblečené v dráždivých kostýmoch, ktoré sa stali poznávacím znamením Hefnerovho rastúceho impéria.

Feminista alebo kupliar

Nie je prekvapením, že to, čo hlásal a žil, poburovalo konzervatívnu časť americkej verejnosti a jej lídrov. To ich, paradoxne, spájalo s feministkami kritizujúcimi ho za to, že zo žien robí sexuálne objekty a vníma ich len ako tovar. V roku 1963 zverejnila neskoršia ikona feminizmu Gloria Steinem reportáž o pomeroch v jednom z Hefnerových klubov, kde pracovala v utajení ako „zajačik“.

Opisovala finančné vykorisťovanie jeho zamestnankýň, prísne pravidlá, podľa ktorých sa museli správať k zákazníkom, a v reportáži citovala aj z manuálu, čo dostali: „Pamätajte si, vaším najcennejším majetkom je váš zajačí chvostík. Dbajte na to, aby bol biely a nadýchaný.“

Hefner sa na feministky hneval a tvrdil, že feministom bol dávno predtým, ako feminizmus vznikol. Vo svojich stĺpčekoch požadoval sexuálne oslobodenie žien, prístup k antikoncepcii, podporoval možnosť žien rozhodnúť sa pre legálny, bezpečný potrat. Feministky ho však označovali za obyčajného kupliara, jedného z bossov porno priemyslu, ktorý zneužíva ženy.

Playboy, ktorého náklad aj vplyv stále klesajú, posledné roky vedú jeho deti. Načas zastavili aj publikovanie nahoty, ale neskôr sa k nej vrátili.