Prečo to majú u nás ťažšie Kiska alebo Sulík ako Fico a Kaliňák

Politici médiá obviňujú, že sú k nim nespravodlivé a že pomáhajú tým druhým. Zachovať si odstup a zdravú mieru kritického prístupu je každodenný boj a výzva pre poctivých novinárov.

Andrej Kiska počas návštevy centrály spoločnosti Facebook v Menlo Park v Silicon Valley, USA. foto N – Vladimír Šimíček

Prosím, potvrďte, ak chcete dostávať čerstvý newsfilter na e-mail.

Zadaním e-mailu súhlasíte s podmienkami.

Bolo pár týždňov po voľbách v roku 2010. Iveta Radičová už poskladala koalíciu a ja som mohol odísť na dovolenku na Elbu. Vyrušili ma dva telefonáty, ktoré mi tam pri mori pripomenuli, aké krehké sú vzťahy medzi novinármi a politikmi. Bolo to dávno, keď ešte Bugár bojoval proti Ficovi, ale problém to bol podobný ako dnes pri písaní o Kiskových daniach.

Najskôr mi v sobotu ráno zavolal Rado Baťo. V tom čase komentátor SME, ktorého som bol šéfredaktorom. Iveta Radičová ho na Pohode presvedčila, aby sa stal jej hovorcom.

O pár dní neskôr mi volali kolegovia, že sa ohlásil Richard Sulík a chce prísť do redakcie na raňajky. Vo voľbách uspel aj preto, že úspešne blogoval na sme.sk a chcel priateľsky podebatovať.

Odkázal som mu, že do redakcie nemá prečo prísť a že sa s ním rád stretnem, keď sa vrátim z dovolenky.

Bolo to obyčajné stretnutie, aké s politikmi šéfredaktor máva. Akurát sme si vysvetlili,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |