Kandidát na bratislavského župana Mrva: Ak súd povolí hazard, spustíme novú petíciu

Bratislavský mestský poslanec a starosta Vajnor Ján Mrva kandiduje ako nezávislý, predtým bol v SDKÚ a v Sieti, čo považuje za svoju hanbu. V tíme má skupinu lokálnych politikov a aj bývalého hovorcu Aliancie za rodinu, zúčastnil sa aj na referende za rodinu, no v politike nechce rozdúchavať vášne. Mrva hovorí:

• že je jediný konzervatívec z relevantných kandidátov;
• že z Vajnôr spravil malé Rakúsko;
• prečo podporil Freša pred jeho druhým zvolením za župana;
• prečo nefunguje prepojená doprava vlakov, autobusov a MHD;
• čo sa deje na D1 a ako to vplýva na obchvat Pezinka a Modry.

Do kasární vo Vajnoroch sa má presťahovať cudzinecká polícia. Je to vhodné miesto na vybavovanie dokladov pre cudzincov?

Riešil som to už aj s poslancami miestneho zastupiteľstva. Dali sme si zavolať riaditeľa cudzineckej polície pána Csémiho. Písal som mu, aj ministrovi vnútra, že s tým nesúhlasíme a chceme o tom rokovať. Zdá sa nám to problematické s ohľadom na to, že vedľa sú kasárne a styčný bod NATO a môžu tam vznikať konflikty. Inak je to kilometer od Vajnôr a nie priamo v dedine.

Čo vám povedali?

Bol som s pani zástupkyňou u pána Csémiho. Hovoril, že je tam 120 slovenských policajtov s pištoľami, ktorí nám zdvihnú bezpečnosť vo Vajnoroch. Nemalo by to však ohroziť bezpečnosť obyvateľov Vajnôr. Potom je na ministrovi vnútra a obrany, aby si vyriešili, ako to potenciálne môže a nemôže ohroziť kasárne. Csémi ma pozval pozrieť sa do Petržalky, kde je v škôlke oddelenie cudzineckej polície. Je to tam nedôstojné, neskôr som sa tam bol pozrieť.

A ako by to mohlo ohroziť bezpečnosť Vajnorčanov?

Neviem, myslím, že nijako. Pýtali sme sa, koľko tam bude teroristov a povedali nám, že teroristi sa nechodia hlásiť na cudzineckú políciu a nechodia tam takíto ľudia a nemali by sme byť ohrození žiadnymi teroristami. Povedal, že je to v rokovaní ešte medzi ministrami, ale už pripravujú rekonštrukciu budovy, ktorá mala byť pred piatimi rokmi novou Kopčianskou, kde sa prepisujú autá. Tam mala pôvodne prejsť, o čom sme si mysleli, že by bola dopravná katastrofa.

To nie sú predsa teroristi, ale študenti, pracovníci.

Áno, tak to bolo vysvetlené, že sú tam pracujúci a študenti.

A vy ste sa toho báli?

Nie, poslanci sa báli. Ale ja som tiež obozretný a snažím sa veci preverovať a nie som typ, ktorý bude robiť bububu hneď, ako to započuje. Najskôr si to preverím a potom dám čistú informáciu ľuďom. Ani na Facebooku z toho nerobím koniec sveta.

Trafia tam cudzinci?

Povedali nám, že o nás píšu ako o dedinke na konci sveta. Nehanbíme sa za to, že sme dedina v meste. Sme aj mešťania, cez víkend sa do centra dostanem za desať minút. Sme však aj vidiečania, Vajnory sú súčasťou obcí malokarpatského regiónu.

Prečítajte si

Kde, dopekla, sme? pýtal sa mladík z Hongkongu. Cudzinecká polícia sa sťahuje do poľa vo Vajnoroch

Na budúce oddelenie však nejazdí žiaden priamy spoj.

Toto nech si dorieši cudzinecká polícia. Povedali, že to idú riešiť s dopravným podnikom a prizvú aj nás. Ale nie je to taký počet ľudí, aby zapratal vajnorské autobusy. Z mestskej časti – dediny tam ani neexistuje chodník, nikto sa po takej nebezpečnej ceste neodváži ísť peši.

O to ide, že sa tam nedá poriadne dostať.

Sľubujeme si od toho, že pritlačia na magistrát, scivilizujú to a urobia tam chodník z dediny a priechod, kryté zástavky. Prejsť cez tú cestu je nebezpečné.

Ste jedným z hlavných bojovníkov proti hazardu v Bratislave, zbierali ste aj podpisy pod petíciu. Teraz bude o zákaze hazardu rozhodovať súd. Čo budete robiť, ak súd naozaj rozhodne, že druhé hlasovanie mestských poslancov o petícii, ktoré hazard zakazuje, bolo neplatné?

Bolo to v súlade s naším rokovacím poriadkom. Ak to podajú (na súd dáva podanie krajská prokuratúra, pozn. red.), som si istý, že súd uzná, že sme na to mali právo. Také boli aj vyjadrenia právnikov mesta.

Nie je to však úplne jednoznačné. Ak to súd zruší, začnete odznova?

Mňa to len naštartuje a predpokladám, že aj ostatných aktivistov. Spustíme druhú petíciu a nenecháme sa odbiť. Dúfam, že na úrade už bude sedieť iný primátor alebo primátorka, kde sa nestratí 30 percent dôležitých petičných hárkov a urobí sa to právne čisto. Dúfam, že súd tak nerozhodne, ale sme pripravení do toho ísť. Nezbavia sa nás.

Podali ste pre zmiznuté hárky trestné oznámenie, ako to dopadlo?

Napísal mi nejaký kapitán, že škoda na 15 kilogramoch papiera nebola vyššia ako asi 280 eur, takže nebol spáchaný trestný čin a zastavil to.

Nenapadli ste to?

Ďalej sme to neskúšali. Som už veľmi angažovaný v množstve vecí. V Triblavine, verejnom osvetlení, PKO, hazarde, vo svojich domácich problémoch vo Vajnoroch, cyklotrasách a ďalších.

Prečítajte si

Z hazardu je najvážnejšia téma Bratislavy, padajú obvinenia z úplatkov a ignorovania 130-tisíc ľudí

Zistilo sa, ako to celé bolo na magistráte, odkiaľ zmizli hárky?

Pán primátor povedal, že nemajú kamerový systém. Po zmiznutí hárkov zlepšili celý systém kontroly na podateľni, že budú počítať petičné hárky. Vtedy som chcel, aby škatule odvážili. Čo sa čudujem, lebo ako prvé po nastúpení do úradu som zaviedol kamery. Keď za mnou príde nejaký investor, hneď im poviem, že sú nahratí a všetko majú hovoriť transparentne.

Chodia za vami developeri lobovať?

Chodia a vždy si zavolám k sebe aj spolupracovníkov z úradu. Lobujú za svoje projekty, ktoré predložíme do stavebnej komisie. Hneď im však poviem, že toto je príliš veľké, parkovanie nie je vyriešené a treba doplniť cyklotrasy, chodníky a ihriská a nech to doplnia a dajú stavebnej komisii našej mestskej časti.

Aj to spravia?

Drvivá väčšina ľudí chce vychádzať so samosprávou a po úprave tam už je ihrisko a cyklotrasy, parkovanie. Je to vyjednávanie v prospech verejného záujmu a to má robiť verejný činiteľ, ale nie sám a nie na tajnom mieste.

V prieskume agentúry AKO ste medzi ostatnými župnými kandidátmi mali 6,7 percenta. Ste s tým spokojný?

Nepoznám agentúru AKO a prieskumy pri voľbách s 15- až 20-percentnou účasťou neberiem vážne. Je tam taká veľká chybovosť a nedá sa presne určiť, či je to správne. Robím si svoje, ráno a večer som medzi ľuďmi a makám na kampani spolu so svojimi podporovateľmi. Stretávame sa s pozitívnou reakciou. Ľudia mi hovoria, že ostatní to nerobia.

Prečítajte si

Kandidát na bratislavského župana Uhler: Nie Ftáčnik, to skôr Frešo je kandidátom Smeru

Ostatní kandidáti nechodia medzi ľudí?

V piatok, sobotu a v nedeľu na vinobranie, ale v pondelok až piatok sa s ľuďmi nerozprávajú a tým sa odlišujeme.

Stihnete obehať dostatočný počet ľudí, aby si vás zapamätali?

Myslíte 25-tisíc, ktorých treba na župana? Asi všetkých nie, ale v teréne som už štyri a pol mesiaca a stretol som sa s tisícmi ľudí.

Bilbordovú kampaň mať nebudete?

Od októbra budem mať jeden mesiac menšiu bilbordovú kampaň, aby ľudia spoznali, kto ten Mrva je.

A kto to je?

Hovorí sa o ňom, že vo Vajnoroch urobil toľko dobrých vecí a urobil z nich malé Rakúsko.

Ako sa Vajnory môžu podobať Rakúsku?

Máme nový dom kultúry, škôlku, cyklotrasy, multifunkčné ihriská, máme dva revitalizované parky a to by sme chceli robiť vo veľkom. Máme malý rozpočet mestskej časti, ale tam, kde sa nekradne, sa dá urobiť za málo peňazí aj veľa muziky.

Prieskum zatiaľ aspoň ukazuje, že Ftáčnik je veľmi silný.

Dalo sa to predpokladať, z kandidátov je najznámejší a jeden z favoritov, ja si však trúfam s ním zápasiť o voličov, lebo je známe, že je už v politike veľmi dlho.

Iní kandidáti špekulujú, koho podporí Smer, či Ftáčnika, alebo niekoho iného. Vy to vidíte ako?

Nezaoberám sa tým. Mňa Smer určite nepodporí. Som jediný konzervatívec z relevantných kandidátov. Je mi úprimne ľúto toho, koho podporí Smer.

Prečo neveríte prieskumom?

Pri počte 15 až 20 percent ľudí je normálna veľká odchýlka a ťažké určiť, aký bude výsledok. Aj tá agentúra musí vedieť, že ten rozdiel musí byť obrovský.

Nespravíte si vlastný prieskum?

Zatiaľ do toho neinvestujem štyritisíc eur, nepotrebujem to. Mám prieskum v uliciach medzi občanmi. Sú naladení dobre a chcú zmenu. Ešte mnohí nie sú rozhodnutí.

Keď je taká nízka účasť – sú župy vôbec potrebné, keď ľudí nezaujímajú?

Musíme rešpektovať súčasný stav. Netajím sa, že som veľmi blízko názorom pána Rybníčka, že by malo byť 16 až 22 pôvodných regiónov a mohli by zaniknúť okresy, čo by bolo prirodzenejšie.

Koľko miniete na kampaň?

K dnešnému dňu som minul z vlastných peňazí 25-tisíc eur a ešte chcem okolo 10-tisíc. Od podporovateľov mám drobné stovky, tisíce, spolu okolo 15-tisíc.

Kto sú tí ostatní podporovatelia?

Stovky a desiatky sú od známych aj neznámych. Žiadna veľká nemenovaná developerská firma za mnou nie je, cítim sa slobodný.

Hovoríte, že za vami nestoja oligarchovia. Za inými kandidátmi áno?

To sú také obrovské peniaze. Pozriete si, koľko som minul ja a nie je ma vidieť. Potom koľko stoja obrovské outdoorové kampane, ktoré vedú niektorí kandidáti. To sú stotisíce do outdooru a neviem do čoho všetkého. Neviem, kto by za nimi mohol byť. Môžu to byť developeri, oligarchovia alebo sponzori, ale či majú z vlastných peňazí také veľké kampane, keď niektorí možno aj prekračujú limity.

Platíte si inzerciu aj v Postoji alebo televízii Lux. Chcete sa orientovať viac na kresťanských voličov?

Najviac inzercie mám na Facebooku. Som konzervatívec, ale v prvom rade som občan Slovenska, ktorý má právo vyznávať nejakú vieru, ale nikomu ju nevnucujem. Chcem však byť županom všetkých.

Proti hazardu ste spolupracovali aj s pánom Antonom Chromíkom z Aliancie za rodinu.

To bolo viacero organizácií v iniciatíve Zastavme hazard. Neboli to len kresťanské, ale aj občianske organizácie s dobrovoľníkmi.

Robili aj referendum za rodinu, v ktorom vystupoval aj váš spolupracovník v kampani Peter Kremský.

Nezapieram, že som veriaci. Ale sedem percent ľudí chodí vo Vajnoroch do kostola a tretíkrát za starostu ma volilo 74 percent. Nebavím sa s nimi o tom na ulici, je to vec každého človeka a nemám právo súdiť. Ja si zase mám právo povedať svoje, čo sú moje hodnoty. O viere svedčím svojim životom, čo žijem. Komunálna politika nie je o rozdúchavaní vášní.

Referendum však rozdúchalo vášne.

Rozdúchalo, ja som sa na ňom zúčastnil a hlasoval, mám na to právo. Nebol som však jeho iniciátorom.

V programe máte, že chcete podporiť aj rodinu. Ako?

Chceme urobiť župnú kartu výhod a zliav, ktorá by nebola len pre rodiny, ako je súčasná karta, ale mala by to byť karta pre každého obyvateľa kraja. Výhody sa ešte len dohodnú s poskytovateľmi, ktorí sa zapoja. To bude jedna z motivácií, aby si ľudia prehlásili pobyt nielen pre dopravu, ale aby mali rôzne zľavy. Nebudeme diskriminovať ani slobodné mamy, ani chlapov.

V Bratislave už funguje mestská karta so zľavami na električenku a vstupné napríklad do múzeí, nebol to však pre ľudí zásadný dôvod prehlásiť si pobyt.

Uvidíme, aké sa podarí vyrokovať zľavy na dopravu a vstupné či služby s poskytovateľmi. Od toho bude asi závisieť dopyt po karte.

Prečítajte si

V Bratislavskom kraji výrazne vedie Ftáčnik, druhé miesto si delia Droba, Frešo a Kusý

Tento problém má aj Bratislava. Ako je to vo Vajnoroch? Podarilo sa vám prinútiť alebo motivovať ľudí prehlásiť si pobyt?

Vajnory za 11 rokov, odkedy som bol starostom, narástli o 1500 ľudí, dnes majú 5700 obyvateľov a to nie sme takí búrlivo rozvíjajúci sa ako Čierna Voda. Je tam motivátor pri prihlasovaní detí do škôlky. Vo Vajnoroch je pravidlo, že obyvatelia s trvalým pobytom majú prioritu.

Koľko vám za toto obdobie narástlo prihlásených pobytov?

Neviem to povedať, je tam však pozitívna diskriminácia a ochrana obyvateľov, lebo na tú škôlku sme si zobrali miliónový úver a splácame ho z daní Vajnorčanov.

Prejde nová parkovacia politika v Bratislave, ktorá má spoplatniť parkovanie?

Do konca volebného obdobia určite nie.

Prečo?

Bola zle urobená. Pozerám sa na to ako stavár, praktik. Primátor mal povedať, že obyvatelia budú platiť za prvé auto napríklad 20 eur a za druhé 80, ale budú mať možnosť niekde parkovať, lebo postavíme parkovacie domy zadarmo. Vyznačia sa parkovacie miesta a zmizne 20 percent miest. Chceme od nich platiť a neponúkame žiadnu službu navyše. Najskôr musia byť postavené parkovacie domy na existujúcich parkoviskách, preto som to nepodporil.

V Starom Meste to funguje, ľudia platia a nemajú vyhradené žiadne parkoviská.

To sú tri typy parkovania, kde ja ako Bratislavčan pod hlavnou stanicou nezaparkujem, lebo nemám šancu sa dostať k parkovacej karte, lebo nie som Staromešťan. Ale som Bratislavčan a to ma veľmi štve. Radšej mám parkovacie hodiny v centre, kde si môžem za euro na hodinu zaparkovať. To ma veľmi štve.

 

Jedným z vašich podporovateľov je futbalista Marián Zeman. Plánujete s ním spolupracovať aj v budúcnosti?

Okrem toho, že je bývalý reprezentant a šikovný podnikateľ, komentátor, je 11 rokov poslancom vo Vajnoroch. Keď idem kandidovať, beriem so sebou partiu ľudí. Tak isto prispel k rozvoju Vajnôr. Počítam s ním, že by bol v nejakej športovej komisii, kde by riadil rozvoj športu.

Video: Marián Zeman podporuje Jána Mrvu

O chvíľu budú aj samosprávne voľby. Plánujete s tímom, kde sú aj Lucia Štasselová a Michal Drotován, pokračovať aj v nich?

Župné voľby sú predvojom komunálnych volieb. Možno mnohí kandidáti si chcú vyskúšať svoju silu do komunálnych volieb. Aj Bratislava potrebuje zmenu, vidíte tú patovú situáciu. Je tam primátor, ktorý nemá skúsenosti z komunálnej politiky, bol len poslancom a nie starostom a je to zjavne vidieť. Niektorí, nielen z mojej kandidátky, myslím budú kandidovať.

Bude pani Štasselová kandidovať za primátorku?

To sa musíte spýtať jej. Je to moja veľmi dobrá kolegyňa z mestského parlamentu. Je moja podporovateľka a spolukandidátka na poslankyňu v Ružinove. Či bude, alebo nebude možno bude závisieť od výsledku týchto volieb. Je šikovná, rozhľadená urbanistka, menej silná konzervatívka ako ja a treťosektorová aktivistka. Vôbec to však neprekáža, komunálna politika nie je o tom, či ste, alebo nie ste veriaci, ale ako slúžite ľuďom.

V minulosti ste boli v SDKÚ, prečo ste odišli?

V roku 2014 v lete, keď už súčasný župan Pavol Frešo úplne utopil SDKÚ a videl som, že cesty späť niet, som nechcel pokračovať v kamufláži pri hanebnom ukončení strany v parlamentných voľbách – 0,26 percenta, to je úplná hanba. V novembri 2014 som už išiel ako nezávislý kandidát na starostu. Bol som hrdý člen SDKÚ v rokoch 2005 a 2006, keď sme sa stali členmi EÚ, NATO, priviedli sme krajinu k euru. Vidím nostalgiu ľudí hlavne z Bratislavského kraja za takouto stredopravou stranou, ktorá neexistuje. Sú tam akurát liberáli a konzervatívci sú rozbití.

Ešte v roku 2013 pred župnými voľbami ste Freša podporili a vyzývali ľudí, aby ho volili, lebo postupoval podľa vás spravodlivo a nikoho neuprednostňoval.

Pavol Frešo bol vtedy kandidát celej pravice a vyhral veľmi suverénne. Vtedy som si myslel, že je ešte možná záchrana SDKÚ.

Bol vtedy dobrým županom?

Mal jeden výsledok, ktorý má dodnes a to bol Most slobody. Odvtedy nič. Je smutné, že aj spustenie BID má toľko komplikácií a nevidím žiadny ďalší výsledok ako v prvom období Most slobody.

Potom ste prešli do Siete.

Deväť mesiacov a je mi hanba. Myslel som si, že práve oni budú náhrada konzervatívnej pravicovej politiky. Stretol som sa s viacerými starostami, ktorí prešli z KDH práve do Siete. Oni ma presvedčili, že to bude náhrada. To, čo sa však udialo hneď druhý alebo tretí deň po voľbách, návšteva pána Procházku na Úrade vlády a vstup Siete do vlády – ešte pred Beblavým som opustil Sieť. Je to hanba a som smutný, že som bol takto zneužitý a mojich tisíc hlasov, ktoré som získal, prispeli k vzniku zlepenca.

Až toto bol moment, keď ste si uvedomili chybu?

Predtým som nič netušil. Vo volebnú noc som si myslel, že je možné urobiť pravicovú vládu  a zapojiť do nej SNS.

Čo je váš program do volieb?

Mám tisíce anketových lístkov a vyšlo z toho päť okruhov, ktoré sú predmetom môjho programu. Bola to doprava – MHD, individuálna, železničná, potom bol problém, že ľudia chcú oddelené cyklochodníky. Trápila ich aj špina na uliciach a neregulovaná výstavba, odhryzávanie zo zelene, bezbariérovosť a domovy sociálnych služieb v nehoráznom stave. Už na stredných školách chceme zaviesť prax so zamestnávateľskými zväzmi. Poznám európske metropoly a my máme perlu – vinohradnícky pás pod Malými Karpatmi, priamo v meste a nádherné senecké roviny. Bratislava má na viac. Nebudeme budovať len dopravu, sústredíme sa aj na agroturizmus a obnovu pamiatok a budeme podporovať folklórne a vinárske tradície.

Ako mestský poslanec musíte vidieť, ako sa rozbieha výstavba vo vinohradoch. Možno vám o niekoľko rokov žiadne nezostanú.

Z toho som smutný, súčasný primátor robil memorandum o ochrane vinohradov. Ako starosta Vajnôr som rád, že máme dedinu tri kilometre od vinohradov a budeme možno posledná mestská časť, ktorá o 200 rokov bude mať vinohrady, lebo sa tam nerozšírime. Horšie je to v Rači, v Novom Meste, v Jure – ako župan sa to budem snažiť redukovať. Primátori vinohradníckych krajov hovoria, že nevedia donútiť rodinu, ktorá vinohrad zdedila, aby ho obrábala. Jedine územným plánom sa dá ochrániť vinohrad a oni to dajú niekomu do prenájmu. Čudujem sa, že je tam toľko žeriavov. Župa do toho môže hovoriť svojím územným plánom, z ktorého sa vyvíja plán mesta a obcí.

Prečítajte si

Bratislava stratila za desať rokov 154 hektárov viníc, developeri ešte neskončili

Hlavnou témou kampane je doprava. Ako ju chcete zlepšiť?

Môj plán je plynulá doprava a viac voľného času – chceme to dosiahnuť hlavne zvýšením železničnej verejnej dopravy, sieť cyklotrás ako v Európe, ktoré vieme stavať. Okolo Vajnôr mám desiatky kilometrov cyklotrás, lebo som geodet a vieme to projektovať. Teraz aj zo štyroch projektov cyklotrás v kraji sú tri vo Vajnoroch.

Ako by ste budovali cyklotrasy?

V kraji máme milióny v eurofondoch. Chcem spolupracovať s primátorom a s Cyklokoalíciou, aby kraj aj v meste spolu s magistrátom postavili napríklad cyklotrasu na radiále von z Bratislavy od zimného štadióna. V stredovom páse Rožňavskej a Trnavskej by sa urobila v zelenom páse cyklotrasa smerom na Zlaté piesky a ďalej cez vajnorský nadjazd na Pezinok cyklotrasou Jurava, ktorú sme postavili.

To by ste asi museli zúžiť cesty v meste.

Vo Vajnoroch ich nezužujeme, ale vpravo a vľavo rozširujeme o meter dvadsať. Volá sa to rekonštrukcia komunikácie. Popri nej vpravo a vľavo rozšírite cestu v telese cesty, čo sú aj svahy a nemusíte oslovovať vlastníkov komunikácie pozemkov pod tým.

Ako zlepšíte integrovanú dopravu?

Väčším využívaním železníc. Železnice by veľmi radi dostali požiadavku od mesta alebo župy, aby sa viac využívala železnica. Treba viac rokovať so železničnou spoločnosťou a inými súkromnými dopravcami. K tomu treba pripraviť novú stanicu, regionálnu stanicu Filiálka a možno z nej prepojenie pod Karadžičovou malým plytkým tunelom, ktorý sa napojí na Petržalku cez Starý most.

To iba ako župan nedosiahnete.

Viem, ale budem môcť do toho hovoriť. Som bojovník. Prvý polrok starostovania som ako nový mladý starosta pred 11 rokmi zorganizoval memorandum o doprave východnej časti Bratislavy, ktoré podpísali vtedajší primátor, župan a piati starostovia z okolia. Je tam namaľované presne to, čo dodnes nie je urobené pri diaľnici D1 – kolektory, štvorprúdová senecká, pezinsko-grobský obchvat a prímestská železnica cez Čiernu Vodu do Pezinka. Som štartér a naháňač týchto vecí.

S OZ Triblavina žiadate vybudovanie kolektorov pri križovatke Triblavina. Prečo?

Stavba Triblavina má mať podľa územného rozhodnutia kolektory. V apríli 2013 bolo vydané stavebné povolenie na stavbu križovatky Triblavina s kolektormi. V januári 2015 píše projekčná spoločnosť Amberg NDS-ke, že je taký veľký nárast regionálnej dopravy, že treba naprojektovanú diaľnicu 3 pruhy plus 2 pruhy kolektorov zmeniť na 3 pruhy diaľnice a 3 pruhy kolektorov. Stavebný dozor to zmenil a povedal, že by to malo byť len 4 pruhy diaľnice, čo je problém.

NDS teda stavia v rozpore s povolením?

Má tam byť diaľnica s kolektormi. V prvej fáze sa má postaviť aspoň križovatka Triblavina s kolektormi, ako bola schválená a vysúťažená. Každý mesiac tam idú desaťtisíce stojného. Už v máji mala byť postavená Triblavina s kolektormi, kde sa mali napájať obyvatelia z Chorvátskeho Grobu, Senca, Pezinka a východnej časti Bratislavy. Obetovali ich na prospech developerov. Chceli sme podať trestné oznámenie na človeka, ktorý nechal zmeniť stavbu pred dokončením, ale právnici povedali, že je to komplikované. Ešte to však nevylučujeme.

Ani po vašich a protestoch OZ Triblavina sa zatiaľ nič nezmenilo.

Križovatka sa stavia v rozpore s územným plánom kraja a má sa stavať diaľnica s kolektormi. Dalo nám za pravdu NKÚ, že sa stavia v rozpore s územným plánom BSK a nehospodárne sa nakladá s prostriedkami a nemajú systém kontroly. Je to rozpadajúca sa organizácia, kde sa stále mení vedenie aj pracovníci, lebo sú frustrovaní. Budem žiadať naplniť zmluvu z roku 2012, ktorú podpísali ministerstvo dopravy, NDS a BSK o výstavbe kolektorov a križovatke Triblavina, ktoré mala postaviť NDS a BSK malo postaviť pezinsko-grobsko-modranský obchvat.

Pre stavbu sa stále nič nemení.

Normálne pokračujú ďalej v druhej verzii zmeny križovatky pred dokončením a chcú dodatočne legalizovať stav bez kolektorov. Teraz to prerušili, lebo sa odvolali rôzne organizácie a občania. To je práca OZ Triblavina, že ľudia urobili verejný tlak.

Pri Triblavine spolupracujete s pani Tatianou Kratochvílovou z tímu Matúša Valla, ktorý chce kandidovať na primátora Bratislavy. Plánujete sa aj spájať?

Pána Valla poznám, trikrát som s ním hovoril na nejakých akciách, ale o spájaní  nie.

Prečítajte si

Architekt Vallo predstavil tím odborníkov, do bratislavskej politiky z neho ide Kratochvílová a Čupka

Je doprava zadarmo reálna?

Minulý týždeň bol európsky týždeň mobility a nebola k tomu žiadna propagácia, že sa dá na vodičský preukaz cestovať aj v Slovak Lines. Až po mojom upozornení na Facebooku o tom informovali. Chcel som vidieť, čo sa stane, že keď ľudia prejdú do nefungujúcej dopravy. Ľudia o tom ani nevedeli a neprestúpili do nej. Keby prešli, nezmestili by sa do vlakov a autobusov, lebo to nefunguje. Môžeme o nej možno niekedy uvažovať, keď bude fungovať doprava. Dnes si ľudia chcú aj zaplatiť, ale chcú tiež fungujúcu dopravu, lebo zadarmo nie je nič, vždy to musí niekto zaplatiť.

Čo nefunguje?

V Pezinku chodia paralelne vlakové a autobusové linky. Ľudia chcú viac vlakov ako autobusov. Chceme, aby do zberných železničných staníc napríklad v Jure, Pezinku a Šenkviciach, Senci či Malackách chodili viac autobusy. Päť minút pred tým, ako mal prísť do Pezinka vlak, odišli dva z troch čakajúcich autobusov preč. Nepočkali, kým prídu ľudia, lebo majú zlé harmonogramy. Chceme do systému zapojiť súťažou konkurenčných autobusových a železničných dopravcov, čo zvýši kvalitu a cenu služieb.

Prečítajte si

Prokuratúra bude žalovať Bratislavu pre zákaz hazardu, pridať sa môžu aj herne

 

Dopravných projektov máte veľa. Električku do Dúbravky, do Vajnôr, Filiálku. Kde na to všetko nájdete peniaze?

Bude na tom spolupracovať viac subjektov. Nesľubujem, že to postavíme, ale združíme prostriedky z viacerých zdrojov – mesto, BSK, EÚ, železnice, investori, ako vo Vajnoroch sme združili mesto a mestskú časť na výstavbu cyklotrás. Predĺženie električky môžeme robiť z eurofondov, to už malo byť naplánované.

Keď chcete eurofondy, nemôžete ich mať aj na Filiálku, aj na električkové trate.

Musí sa to rozdeliť, ale tie eurofondy môžu žiadať aj železnice a môže to byť celoslovenská záležitosť. Ministerstvo dopravy by to malo integrovať a keď nebude, budem sa to snažiť snažiť integrovať v kraji ja.

Malo by J&T dostať štatút významnej investície?

Električka by nemala byť ťahaná, ako to chcú developeri v žiadosti u seba v strede mesta, ale treba ju ťahať zo Starého Mosta po či pod Karadžičovou a pustiť ju buď po Prievozskej, alebo Mlynských nivách do Podunajských Biskupíc. To je v územnom pláne a v dostupnej vzdialenosti ich developerských mrakodrapov.

Ako k tomu J&T pritlačíte?

Budeme o tom rokovať na zastupiteľstve. Ako župan a mestský poslanec by som mal dosah aj na mestské veci.

J&T už predstavilo hotový plán.

Môžu si maľovať, to nie je nikde zakázané. Na popud pani Štasselovej a pána Chrena sme sa s nimi stretli, ale oni nerobili žiadne verejné prerokovanie. Investícia má stať 60 miliónov, to je nonsens. Vychádza to za 4 a pol kilometra električky 15 miliónov eur na kilometer. Viete, za koľko sa stavia v Poľsku? Stavajú za 3- až 4-krát menej. Myslím si, že je to pripravený podvod na mesto a poslancov. Nenechajme sa opiť rožkom, vypýtajme si developerský poplatok 15 – 20 miliónov, ktorý majú zaplatiť a my ako mesto pripravme diagonálu cez Prievoz do Biskupíc. Postavíme to lacnejšie a dostaneme na to ešte eurofondy.

Čo je za plánom J&T, chcú iba ušetriť na poplatku za rozvoj alebo niečo iné?

Vidím v tom ich šikovnosť pokúsiť sa nás opiť rožkom, ponukou, že sú schopní urobiť viac ako mesto. Je to nešikovnosť mesta a kraj, že to, čo J&T navrhuje, nevedeli urobiť už dávno oni, ale ako diagonály po Prievozskej, prípadne Mlynské nivy von z Bratislavy.

Nie sú schopní urobiť viac ako mesto, ktoré za posledné roky ledva postavilo električkovú trať do Petržalky?

Lebo na meste nie sú schopní. Neverím tomu, že by to nevedeli dobre urobiť aj na meste, keby chceli. Developeri si najali tých istých odborníkov, sú to dopravné firmy, s ktorými komunikujeme aj my. Tá investícia – električka okolo ich pozemkov v centre – mi nepríde ako verejná investícia.

V minulosti ste robili na katastri a v Slovenskom pozemkovom fonde. Stretli ste sa tam s nejakými čudnými zámenami alebo podvodmi?

Robil som na katastri od roku 1992 do 1994, potom som dva roky podnikal. Bol som len začínajúci geodet, ktorý robil mapovanie a potom som geometrické plány zapisoval do katastrálnej mapy. Išiel som nabrať skúsenosti a potom zarábať ako komerčný geodet. V rokoch 2004 až 2006 som bol necelé dva roky predsedom správnej rady pozemkového fondu, kde sa riešia pozemky v jeho správe. Tam sa neriešili zámeny, tie boli veľmi netransparentné, ale počas môjho pôsobenia sa nediali žiadne veľké kauzy. Správna rada schvaľovala vnútorné predpisy, výročné správy, kontroly a výkonnú moc mal v rukách generálny riaditeľ. Tie prišli až po mne s pánom Říhom, Veľký Slavkov a ďalšie veci.