Nemecko čaká najťažší test od roku 1949

Nemecko, vlasť moja, uplynulá nedeľa, keď sa konali voľby do spolkového snemu, bola pochmúrnym dňom pre teba, pre mňa i pre demokratov na celom svete.

Vo voľbách, ktoré spôsobili zemetrasenie, sa do federálneho parlamentu dostala prvýkrát od druhej svetovej vojny radikálna krajne pravicová strana. Pred štyrmi rokmi založená Alternatíva pre Nemecko nedokázala v roku 2013 ešte prekročiť hranicu piatich percent potrebnú na vstup do Bundestagu. Lenže teraz získala takmer trinásť percent hlasov a stala sa v ňom treťou najsilnejšou politickou formáciou.

Strany súčasnej vládnej koalície – konzervatívna Kresťanskodemokratická únia kancelárky Angely Merkelovej a Sociálnodemokratická strana jej vyzývateľa Martina Schulza – boli brutálne potrestané. Merkelová stranu ešte nepriviedla k horšiemu výsledku, ako bolo súčasných 33 percent. Tak CDU, ako aj sesterská bavorská Kresťansko-sociálna únia i SPD zaznamenali najhoršie výsledky od roku 1949. Naopak, z tohto úpadku profitovali hlavne menšie strany. Liberáli z FDP sa po nútenom období, ktoré strávili mimo parlamentu, vrátili, pretože získali viac ako 10 percent hlasov. A Zelení i Ľavica získali po deväť percent. Voličská účasť bola 77 percent, čo bolo signifikantne viac ako pred štyrmi rokmi, lenže demokratickým stranám to vôbec nepomohlo.

Nemecká politika bude mať temnejší tón

Tieto voľby znamenajú cezúru v nemeckej povojnovej histórii. Vo svojom štvrtom volebnom období na poste kancelárky nebude mať Merkelová inú možnosť ako bolestivo poskladať bezprecedentnú a náročnú trojkoalíciu s FDP a Zelenými, pretože SPD už krátko po vyhlásení volieb vylúčila opakovanie veľkej koalície. Liberáli dali jasne najavo, že chcú oveľa reštriktívnejšiu imigračnú politiku a majú sleptickejší postoj k integrácii EÚ, čo je rana pre mladého francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý vkladal nádeje do obnoveného partnerstva Paríža s Berlínom, ktoré by oživilo EÚ. Vedenie Zelených bude zápasiť s tvrdým fundamentalistickým pravicovým krídlom strany, ktoré by sa radšej nechalo mučiť, než by pristúpilo na nejaký kompromis. Takže musíme očakávať, že rokovania o koalícii sa natiahnu aspoň do decembra, krajina sa stiahne do seba a v medzinárodných debatách ju takmer nezaregistrujeme.

V tom istom čase môžeme preto očakávať aj bitku o nástupníctvo po Merkelovej a tvrdý mocenský boj medzi jej vlastným politickým táborom umiernených modernizátorov a tými členmi jej strany, ktorí by sa radi vydali omnoho vyhranenejším konzervatívnym smerom. Výsledkom bude temnejší tón nemeckej politickej debaty, polarizácia krajiny a možno tiež trvalá zmena politickej scény. Viac ako kedykoľvek predtým je totiž v hre budúcnosť európskej sociálnej demokracie.

Nový populistický impulz

Nedeľné hlasovanie v krajine, o ktorej sa mesiace súdilo, že je pevnou hrádzou proti populistickej vlne, budú vnímať populistické hnutia, ktoré stratili energiu po tohtoročných voľbách v Holandsku a vo Francúzsku, i alternatívna pravica v Amerike ako povzbudenie. Kremeľ, ktorého oficiálne i neoficiálne propagandistické orgány hlučne povzbudzovali AfD, musia byť šťastím bez seba.

Niet pochýb, že AfD nie je alternatívou pre žiadneho demokrata. Je to strana zlomu a deštrukcie. Snaží sa zrušiť povojnový centristický konsenzus v mojej krajine, zničiť jej povojnové vyrovnávanie sa s druhou svetovou vojnou a holokaustom a zmierenie s ich obeťami. Program AfD je nacionalistický a xenofóbny, je proti európskej integrácii, proti NATO, je protizápadný, antimoslimský a otvorene proruský.

Vedeniu strany, ktoré kedysi vydávalo jemné signály prívržencom extrémnej pravice a ktoré sa odmietlo dištancovať od najislamofóbnejších a najantisemitickejších elementov svojej strany, dokázalo v priebehu mesiaca zdvojnásobiť počet svojich voličov prostredníctvom zúrivej a agresívnej kampane, ktorá úmyselne rozbíjala tabu na všetkých frontoch.

Na sociálnych sieťach si strana vydobyla vedúce postavenie a zdá sa, že ju pri tom nakoniec podporili aj ruské boty. Na uliciach strana zabezpečila, aby bola na každom kancelárkinom vystúpení prítomná skupina vykrikujúcich a nadávajúcich protestujúcich. Vo svojom prvom povolebnom vystúpení v celonárodnej televízii volebný líder strany Alexander Gauland sľúbil, že pôjde vláde po krku a že si ľudia vezmú späť svoju krajinu.

Skôr protest ako presvedčenie

Moji nebohí rodičia by boli zhrození. Môj otec, ktorý sa narodil v roku 1927, bol vo veku 16 rokov odvelený k Wehr­machtu. Moja matka, narodená v roku 1933, ako dieťa zažila bombardovanie Berlína. Boli súčasťou generácie, ktorá odsúdila nacistov a znovu vybudovala svoju krajinu ako silnú demokraciu, ktorá už nikdy nemôže podľahnúť vábeniu totalitarizmu.

Boli by zdesení, keby zistili, že jazyk a myšlienky Alternatívy pre Nemecko bez hanby odkazujú na najtemnejšiu dobu Nemecka. Úplne sa hanbím, keď si pomyslím na to, ako sa v dnešnom Nemecku musia cítiť Židia a moslimovia.

Je dôležité pozrieť sa na presné príčiny toho, prečo ľudia volili AfD. Nemecko bolo ušetrené veľkých teroristických útokov, v krajine je plná zamestnanosť a prebytkový rozpočet. Aj nekontrolovaný prílev utečencov sa zmenil na potôčik. Ale viac ako dve tretiny respondentov v exit polloch uvádzali, že ich trápi terorizmus, zločinnosť a imigrácia, a že ich stále znepokojuje integrácia viac ako milióna utečencov, ktorí pravdepodobne zostanú v Nemecku. Je veľavravné, že dve tretiny voličov AfD povedali, že svoj hlas pre túto stranu mysleli skôr ako protest než ako výraz svojho presvedčenia.

Žiaľ, toto hovorí veľa aj o neschopnosti veľkej koalície a tiež samotnej Merkelovej pochopiť a upokojiť starosť Nemcov o schopnosť nemeckých inštitúcií a občianskej spoločnosti vyrovnať sa s historickými výzvami. AfD pritiahla množstvo nových voličov, pol milióna ich prešlo z SPD a takmer milión z CDU.

Ale tu taktiež vidno aj cestu von z katastrofálneho výsledku.

AfD bude v Bundestagu zastupovať 94 poslancov, mnohí z nich však nemajú žiadnu skúsenosť ani len zo samosprávnych orgánov. Vedenie strany strávilo veľkú časť svojej štvorročnej existencie tvrdým vnútorným bojom. Skúsenosť s vystupovaním AfD v Európskom parlamente a v trinástich zo šestnástich krajinských parlamentov ukázali, že táto strana nemá ani  vôľu, ani schopnosti konštruktívne pôsobiť ani v legislatíve, ani v exekutíve.

Demokrati musia tento boj vyhrať

Ale aj tak čaká demokratov boj, ktorý nesmú prehrať. Politici, médiá a občianska spoločnosť sa musia naučiť, ako odolávať sústavným pokusom AfD zatiahnuť ich do polemiky a odvádzať ich tak od riešenia reálnych problémov. Musia sa naučiť, ako bojovať proti nepriateľom demokracie v skutočných veciach a nie v sloganoch. A musia vziať do úvahy aj obavy, ktoré pritiahli takmer 13 percent nemeckých voličov do náručia radikálnej krajne pravicovej strany, ale tak, aby neprebrali jej názory. Musia skončiť s námesačnou samoľúbosťou, ktorá tak často iritovala aj ľudí, čo AfD nevolili.

Niet pochýb, že toto je najťažší test nemeckej demokracie v mojom živote, možno aj v celej povojnovej histórii krajiny. Bude si vyžadovať veľké úsilie, ale verím, že naše inštitúcie a naša spoločnosť sú dostatočne silné. Dlžíme to sami sebe, našim susedom, spojencom i demokratom na celom svete.
© Washington Post