Tak trochu iný folk

Asi najznámejším multižánrovým sláčikovým kvartetom na svete a jedným z najžiadanejších súborov súčasnej klasickej hudby je americký súbor Kronos Quartet. Ovenčený mnohými oceneniami, okrem iného aj cenou Grammy za najlepší výkon v oblasti komornej hudby (pričom na túto cenu bolo kvarteto nominované celkovo deväťkrát), stihol počas svojej existencie vydať viac ako 60 nahrávok, odohrať tisícky koncertov a predať takmer 2 milióny nosičov.

Už od svojho vzniku v roku 1974 sa zameral na všemožné typy a „zákruty“ muziky – od „klasickej“ klasiky cez experimentálnu avantgardu až k ­world music – a pre jej popularizáciu urobil naozaj maximum. Dodnes hráva v takmer rovnakom obsadení ako na začiatku svojho príbehu a s neskutočnou energiou ide z projektu do projektu. Huslisti David Harrington, John Sherba a violista Hank Dutt hrajú spolu najdlhšie, zmeny boli len na violončelovom poste, ktorý dnes zastáva Sunny Yang.

Status zoskupenia najlepšie charakterizuje zoznam autorov, ktorých hudbu hrali, alebo oni priamo pre nich niečo zložili, prípadne s nimi vystupovali a nahrávali. Sú v ňom známi skladatelia ako John Adams, Arvo Pärt, Clint Mansel, George Crumb, Steve Reich, Philip Glass, Terry Riley, ale aj „nepredpokladaní“ Jimi Hendrix, Pat Metheny, Paul McCartney, David Bowie, Tom Waits, Björk, Pete Townshend, Bob Dylan, Iva Bittová alebo beatnický bard Allen Ginsberg. Minulý rok sa Kronos Quartet premiérovo predstavil slovenskému publiku v Bratislave v rámci festivalu Viva Musica!

Žiadny ústup z pozícií

Striedanie hudobných polôh je teda zásadným poznávacím znamením Kronos Quarteta. Presne v duchu slov kapelníka a prvého huslistu Davida Harringtona: „Vždy som chcel, aby sme boli vitálni, energickí a cool, nebáli sa nakopnúť publikum, byť krásni aj škaredí, ak je to nutné. Rozprávať neobvyklé príbehy v neobvyklej hudbe s eleganciou, humorom aj hĺbkou.“

Keď v januári 2014 slávili svoje 40. výročie, prekvapujúco obrátili pozornosť k anglo-americkým ľudovým koreňom a pozvali na koncerty do londýnskej haly Barbican Center a newyorskej Brooklyn Academy Of Music folkových pesničkárov Nataliu Merchant, Rhiannon Giddens, Oliviu Chaney a Sama Amidona. Výsledok ich spolupráce zachytáva aktuálny album Folk Songs (Vyd. Nonesuch/Warner 2017), ktorý vznikol bezprostredne po brook­lynskom koncerte. Nahrávka vychádza až s odstupom troch rokov len preto, že vydavatelia dávkujú projekty hyperaktívneho ansámblu postupne.

Pokiaľ sledujeme vývoj repertoáru kvarteta, nejde o prílišné prekvapenie. Súbor už v minulosti naštudoval množstvo úprav ľudovej hudby z rôznych svetových končín. Náhodne si môžeme spomenúť na libanonskú Wa Habibi alebo írsku Londonderry Air (Danny Boy). Mnohokrát spolupracoval aj so spevákmi, a to v žánrovom spektre od ansámblu Theatre Of Voices cez indickú bolly­woodsku speváčku Ashu Bhosleovú až po malijskú pesničkárku Rokii Traoré. Faktom však je, že kompletná kolekcia venovaná spievanému euroamerickému folklóru predstavuje v diskografii kvarteta novinku, ktorá patrí k poslucháčsky najprístupnejším nahrávkam súboru.

Odklon od avantgardných kompozícií a hudby „za hranou“ smerom k empatickému sprevádzaniu úprav tradičných ľudových piesní anglického, írskeho a francúzskeho pôvodu môže síce pre niekoho vyzerať ako odsun k menej prešpekulovanému žánru, ale opak je pravda. Ide len o zdanlivý „ústup z pozícií“, lebo pokorný, ale bravúrny výkon spolu s nápaditými hosťami a so skvelými aranžérmi vytvorili vynikajúcu nahrávku. A hoci sú aranžmány úsporné a podanie piesní je príjemne prehľadné, úpravy ani interpretácie nezapierajú príslušnosť k sofistikovanej hudbe súčasnosti.

Kultivovanosť i autentická živelnosť

Zaujímavú partitúru napríklad dodal írsky skladateľ Donnacha Dennehy. V jednej z najobľúbenejších a najčastejšie preberaných milostných skladieb Rambling Boys Of Pleasure vygradoval jej napätie konštruktívne zaradenými glizandami a dizonanciami, čo spolu s precíteným spevom anglickej folkerky Olivie Chaneyovej umožňuje poslucháčovi vnímať baladu v nových dimenziách. Invenčne prispel aj džezovo cítiaci Jacob Garchik, ktorý už v minulosti pripravoval pre kvarteto transkripcie na albume Floodplain. Pre aktuálnu kolekciu prepracoval napríklad Last Kind Words z repertoáru medzivojnovej interpretky country blues Geeshie Wileyovej do podoby modernej inštrumentálnej miniatúry.

V aranžmánoch je tiež zaujímavé minimalistické prekreslenie balady Oh Where (známejšej ako Wake Up, Little Maggie v podaní „Doc“ Watsona) skladateľom Nico Muhlym. Ten pracoval už v minulosti pre folkovú speváčku a harfistku Joannu Newsomovú alebo Sama Amidona, uznávaného znalca ľudovej hudby z oboch strán Atlantiku, Írska aj Apalačského pohoria, ktorý je tiež jedným z hostí v piesňach I See the Sign a spomínanej Oh Where.

Trend pokračuje

Prizvaní speváci síce nemajú „akademicky“ školený prejav, ale dokážu prepájať interpretačnú kultivovanosť s autentickou živelnosťou. Prirodzene anjelský kontraalt Natalie Merchantovej, niekdajšej speváčky kapely 10 000 Maniacs, sa hodí k lamentovaniu opusteného dievčaťa v The Butcher’s Boy. Pozoruhodná v jej podaní je aj smutná pesnička z americkej vojny za nezávislosť Johnny Has Gone for a Soldier.

Speváčka, huslistka a hráčka na bendžo Rhiannon Giddens, členka Grammy ocenenej skupiny Carolina Chocolate Drops hrajúcej ranú černošskú oldtime music, exceluje bluesovým cítením, keď poeticky „opisuje“ tragédiu v balade Factory Girl, ktorú upravenú s vlastným textom venovala smrti tisícok fabrických robotníkov v Bangladéši: „Zdvihla som tvár k nebu a zazrela, ako tisíce motýľov zatmievajú slnko.“ Skvelá je tiež v radostnej záverečnej Lullaby, ktorou na album prispela aj autorsky a do dramaturgie dokonale zapadá.

Preberanie ľudových motívov „klasickými“ skladateľmi a interpretmi nie je v hudobných príbehoch žiadnou novinkou, funguje od nepamäti. Ale spojiť tradičné aj súčasné prvky hudby tak majstrovsky, vkusne a „vzdušne“ so zdanlivou ľahkosťou, ako to robí Kronos Quartet a jeho hostia, je krásou nevídanou, a tak ľahko neopočúvateľnou. Poteší.

P. S. O zanietení objavovania aj aplikovania folkových tradícií týmto súborom svedčí aj najčerstvejšie CD Kronos Quartet Ladilikan (World Circuit 2017), ktoré súbor nahral s malijským Trio Da Kali a ktoré je aktuálne na vrchole rebríčka Tranglobal World Music Charts.