Kňaz Titus Zeman pomáhal ujsť mladým za hranice, mučili ho a väznili, v sobotu ho vyhlásili za blahoslaveného

Od návštevy pápeža Jána Pavla II. spred štrnástich rokov nezažil petržalský Kostol Svätej rodiny väčšiu slávnosť. V sobotu dopoludnia sa tam stretnú veriaci, aby boli svedkami blahorečenia saleziána Titusa Zemana.

V 50. rokoch minulého storočia, keď naplno začal zúriť komunistický režim, pomáhal mladým prejsť cez hranice do zahraničia, aby mohli študovať za kňazov. Aj preto sa stáva mučeníkom za duchovné povolania.

 

Zdĺhavý proces, ktorý však mohol trvať omnoho dlhšie

Salezián Jozef Slivoň viedol proces na Slovensku. Koncom roka 2012 odovzdal vo Vatikáne tisíce strán svedectiev o živote a mučeníckej smrti Titusa Zemana. Vtedy predpokladal, že zavŕšenie procesu bude trvať roky. Nakoniec to išlo oveľa rýchlejšie.

Prečítajte si

Dokázal, že svätec Titus Zeman zomrel ako mučeník. Našiel svedkov a tajne prevážal spisy

„Spúšťačom“ procesu bol Zemanov synovec Michal Titus Radošinský. Prvotným zdrojom informácií sa stala jeho mama, ktorá mala dobrú pamäť, a on postupne hľadal ďalších svedkov. Presvedčil saleziánov, aby zažiadali o proces blahorečenia, a potom sa to už rozbehlo naplno. Súhlas na spustenie procesu prišiel v roku 2010. Vo februári 2017 pápež František schválil dekrét o mučeníctve Titusa Zemana.

Dokázať, že salezián zomrel mučeníckou smrťou, bolo pre proces blahorečenia najdôležitejšie. Nezomrel totiž priamo vo väzení, ale následkom väznenia. Pôvodne mu hrozila poprava, nakoniec ho vo februári 1952 odsúdili na 25 rokov väzenia. Odsedel si trinásť. Prešiel väznicami v Ilave, Mírove, ktorá mala prezývku likvidačný tábor, aj Jáchymovom, kde pracoval vo veži smrti. Ku koncu života bol v Leopoldove a vo Valdiciach.

Prevádzal mladých cez hranice

Z väznice poslal domov ruženec. Mal 58 chlebových zrniečok. Každé úšúľal potom, ako sa vrátil z výsluchu. O tom, čo zažíval, nechcel nikdy hovoriť. No po návrate z väznice sa odmietal podpisovať. Bol to jeho protest, či blok z toho, že vyšetrovatelia ho prinútili podpísať sa pod priznanie, že bol vatikánskym špiónom.

Zemana totiž prichytili pri tom, ako sa so skupinou mladých bohoslovcov a starších kňazov pokúsili utiecť cez rieku Moravu do Rakúska. Ich cieľom bolo Taliansko, kde by mohli mladí študenti doštudovať za kňazov.

Bolo to začiatkom apríla 1951, teda keď už komunistický režim po prevrate vo februári 1948 naplno kontroloval celú spoločnosť. Cirkev a kňazi sa stávali pre režim nepohodlní. Aj to viedlo saleziána Zemana k tomu, aby pomáhal mladým k naplneniu ich cieľa. Pre starších znamenal útek záchranu života. Osudným sa mu stal tretí prechod.

Slobodný už nikdy nebol

„Nesloboda ho tak gniavila, že nemohol v nej žiť. Riskoval preto, aby nás zachránil,“ spomínal po rokoch známy kňaz Anton Srholec. Aj on bol v skupine mladých bohoslovcov, ktorých sa Zeman pokúsil previesť. Nikdy mu neúspešnú akciu nevyčítal, hoci aj jeho chytili, mučili a trest si odpykal vo väzení.

Zeman nechcel ani doma rozprávať o tom, čo zažil vo väzení. Až na naliehanie synovca sa mu rozrozprával. „Vieš si predstaviť, že večer namiesto spánku ťa zavedú do miestnosti, kde ti je zima aj v šatách a prikážu ti tam celkom sa vyzliecť? Potom ti prikážu vliezť do kamennej jamy a musíš si tam ľahnúť na chrbát a oni ťa ešte, ako ležíš, každú chvíľu polievajú studenou vodou?“ opisoval praktiky komunistických vyšetrovateľov Zemanov synovec v jednej z kníh, ktoré o ňom napísal. K tomu všetkému ho opakovane topili vo vedre s výkalmi.

Po trinástich rokoch väzenia napokon vychudnutého a s podlomeným zdravím Zemana prepustili. Nikdy však už nevedel, čo znamená byť skutočne slobodným. Tajná ŠtB ho pravidelne sledovala. Musel si dávať pozor na to, s kým sa stretáva. Ešte ani jeho pohreb v januári 1969 si nenechala ujsť.

Proces blahorečenia

• február 2010: verejné otváracie zasadanie, začiatok I, tzv. diecéznej fázy;
• september 2010: exhumácia pozostatkov Titusa Zemana;
• december 2012: záverečné zasadanie diecéznej fázy, zapečatenie dokumentov, ktoré sa poslali do Vatikánu, Kongregácii pre kauzy svätých;
• jún 2013: kongregácia sa vyjadrila k materiálom, vydala dekrét o právnej platnosti diecézneho skúmania;
• január 2014: kongregácia udelila Titusovi Zemanovi titul Božieho služobníka s povesťou mučeníka;
• jún 2015: oficiálne bolo odovzdané pozício o mučeníctve;
• apríl 2016: konzultačná komisia teológov sa zaoberala pozíciom a vyjadrila pozitívne stanovisko;
• 21. februára 2017: komisia kardinálov a biskupov, členov Kongregácie pre kauzy svätých, prerokovala kauzu Titusa Zemana a vyjadrili pozitívnu mienku o mučeníctve, proces blahorečenia sa dostal k zavŕšeniu;
• 27. februára 2017: pápež František poveril kongregáciu, aby vydala dekrét o mučeníctve.

Program

Čo sa teda bude v súvislosti s blahorečením v týchto dňoch v Bratislave diať? V piatok večer to bola modlitbová vigília v Katedrále svätého Martina.

Hlavný bod programu bude v sobotu dopoludnia v bratislavskej Petržalke. Od 9.30 h sa najskôr začne pred Kostolom Svätej rodiny prípravný program a po hodine aj svätá omša blahorečenia. Nemala by trvať viac ako dve hodiny. Tento obrad namiesto Svätého Otca Františka vykoná kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Príde aj slovenský kardinál Jozef Tomko.

Do Petržalky sa Tomko vráti po štrnástich rokoch. V roku 2003 sprevádzal na Slovensku Jána Pavla II. a čítal slovenským veriacim aj časť pápežovho príhovoru, pretože jeho zdravotný stav mu neumožňoval dokončiť ho celý. Venoval sa v ňom aj blahorečeniu biskupa Vasiľa Hopka a rehoľnej sestry Zdenky Schelingovej, čo bolo súčasťou práve jeho návštevy.

V sobotu popoludní sa časť veriacich, ktorí ešte zohnali lístky, presunie do Hant arény, kde bude slávnostný ceremoniál. Počas hudobných a tanečných vystúpení budú v rámci neho zaznievať svedectvá ľudí o živote Zemana.

V nedeľu dopoludnia sa pozornosť sústredí na Vajnory, rodisko Zemana, kde bude od desiatej slávnostná ďakovná omša za blahorečenie.

Organizátori počítajú s návštevou tisícok ľudí. Už teraz vedia povedať, že do Petržalky sa na blahorečenie prihlásila päťstovka kňazov a biskupov zo Slovenska a aj zahraničia. Ozývajú sa ľudia, ktorí pricestujú autobusmi aj vlakmi. Aj to svedčí o tom, že od návštevy Jána Pavla II. v roku 2003 slovenská cirkev väčšiu udalosť nezažila. Aj preto treba pri všetkých akciách počítať s dopravnými obmedzeniami, organizátori odporúčajú využiť mestskú hromadnú dopravu.