Denník N

Po Bystrici Nitra? Kde sa berie panika z Uhríka a prečo nitrianski pravičiari zvažujú voliť starého smeráka

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Súboj 16 rokov vládnuceho župana Milana Belicu, dvojky Kotlebovej strany, už raz neúspešného favorita pravice a maďarského politika v kraji s 25-percentnou maďarskou menšinou môže zo župných volieb v Nitre urobiť drámu.

S Marekom Hattasom sedím na káve v peknom nitrianskom podniku s názvom Trafačka. Aktivista, ktorý stojí za miestnym multifunkčným kultúrnym a športovým priestorom Hidepark, o sebe s nadhľadom hovorí ako o nitrianskej kaviarni.

Volí stredopravé strany, venuje sa mestskému verejnému priestoru, v minulosti v Nitre organizoval protirasistický pochod.

Rozpráva, ako v posledných mesiacoch chodili s kamarátmi po meste a zo stĺpov verejného osvetlenia zoškrabovali nálepky Kotlebovej ĽSNS, ktoré tam stranícki aktivisti a sympatizanti – samozrejme, nelegálne – vylepovali. „Bolo ich toľko, že sme to mali ako hru, namiesto chytania Pokémonov,“ smeje sa.

Je to len epizóda, na ktorej Marek ilustruje, že Kotlebova strana je v jeho meste viditeľná. V čase všeobecného sklamania z politiky je ĽSNS prakticky jedinou stranou, ktorá sa tu venuje vytrvalej politickej práci.

„Musíme si priznať, že ĽSNS si v Nitre robí najlepšie PR zo všetkých strán,“ vraví Marek. „Má veľmi zapálené jadro, ktoré sa nehanbí vyjsť von, navštevovať jarmoky, majú rozbehnuté petície, oblepujú si autá, dokonca si vyvesujú vlajky na spriaznených firmách,“ vymenúva regionálnu realitu.

To, čo je pre iných voličov nepredstaviteľné, fanúšikovia Kotlebu robia. Aj večer na pivo do krčmy prídu pokojne v zelených mikinách. Akokoľvek zapáleným voličom by ste boli, viete si predstaviť, že by ste si sadli s kamošmi do podniku v tričku Smeru, SaS či OĽaNO?

Foto N – Tomáš Benedikovič

Maďarská karta zmizla

Už šestnásť rokov vládne Nitrianskemu kraju ten istý župan. Milan Belica, dnes podporovaný vládnou koalíciou Smeru, SNS a Mosta-Híd, bol v roku 2001 zvolený ešte ako kandidát Mečiarovho HZDS. V župnej politike je už len jeden takýto politik – prešovský župan Peter Chudík. Mimochodom, s podobným politickým pozadím. Aj jeho najprv zvolili za HZDS.

Belica dlhé roky víťazil najmä vďaka maďarskej karte. V kraji žije približne 25-percentná maďarská menšina, ktorá by pri dobrej mobilizácii mohla vo voľbách s nízkou účasťou teoreticky dosadiť do čela župy politika s maďarským menom. Nikdy sa im to nepodarilo, najmä vďaka širokým „slovenským koalíciám“, ktoré tu v minulosti vznikali. Najdivokejším príkladom je zostava Smer-HZDS-SDKÚ-KDH z roku 2009.

Po vzniku žúp po roku 2000 bola kampaň v Nitrianskom, ale čiastočne aj Trnavskom kraji etnicky výbušná. HZDS (vtedy podporujúce Belicu) brojilo proti pomaďarčovaniu Slovenska, čo hecovalo aj prívržencov vtedy jednotnej Strany maďarskej koalície, vedenej Bélom Bugárom.

Najúspešnejším maďarským politikom v histórii volieb do VÚC bol Miklós Fehér, ktorý v roku 2001 v prvom kole volieb v Nitrianskom kraji pri nadpriemernej účasti (takmer 35 percent, celoštátny priemer bol o deväť percentuálnych bodov nižší) získal 36 percent hlasov. Nestačilo to. Belica mal 41 percent a v druhom kole už vyhral.

Kampaň HZDS proti „pomaďarčovaniu Slovenska“ v Trnave v roku 2001. Foto – TASR

Šestnásť rokov po prvých župných voľbách maďarská karta zmizla. Béla Bugár, bývalý šéf SMK a dnes predseda Mosta-Híd, podporuje bývalého lídra slovenských koalícií Milana Belicu. Aj preto nie je isté, či si súčasný kandidát SMK Iván Farkas získa celú maďarskú komunitu.

A to aj napriek tomu, že práve tento rok, po zrušení dvojkolových volieb, by jeho šance mohli byť najväčšie. Slovenské hlasy sa rozdelia medzi viac kandidátov a druhé kolo už tento výsledok neskoriguje.

Okrem Belicu a Farkasa sa v Nitrianskom kraji zo známejších mien o post župana ešte uchádza herec Ján Greššo, ktorý má podporu pravicovej koalície vedenej OĽaNO a SaS, nezávislí kandidáti Peter Oremus či bývalá členka Smeru Renáta Kolenčíková, a dvojka Kotlebovej ĽSNS, Milan Uhrík.

Namiesto slovensko-maďarského súboja facebookom presakuje práve debata o tom, či Nitriansky kraj nebude druhou župou, v ktorej uspeje kandidát krajnej pravice. Milan Uhrík sa na tom zatiaľ dobre zabáva. „Nechápem, prečo stresujú už teraz,“ napísal na svojom facebooku. „Veď ešte sme reálne ani nezačali s kampaňou. Stresy by si mali naši politickí súperi v krajoch šetriť na október, keď začneme skutočnú kampaň.“

Dobre vie, že nemá čo stratiť. Môže iba prekvapiť.

Nezáleží kto, hlavne, že je od Kotlebu

Milan Uhrík (32), poslanec parlamentu a šéf Úradu Banskobystrického kraja, pochádza z Nových Zámkov. Dnes má trvalé bydlisko v Komjaticiach, ktoré preslávil skôr bývalý minister a čerstvý šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Ľubomír Jahnátek zo Smeru. Uhrík síce vyrastal v Nitre, no v meste nie je až taký známy. Dokonca ani pre niektorých svojich budúcich voličov.

Zohnať v Nitre niekoho takého nie je veľmi zložité. Mesto nie je také veľké a ľudia sa tu poznajú. Samozrejme, ochota hovoriť s reportérom Denníka N nie je veľká. Marcel, strážnik žijúci v meste, mimochodom bývalý člen SNS, nedôveru prekoná. Ako vraví, je mu jedno, čo bude z rozhovoru zverejnené, lebo ľudia už médiám aj tak neveria.

Uhríka voliť bude. Jeho voľba je v prvom rade politická,  nejde o konkrétneho kandidáta. „Robím to v prvom rade z politických dôvodov, som volič ĽSNS. Osobne poznám skôr Peťa Oremusa,“ vraví o nezávislom kandidátovi, ktorý pred štyrmi rokmi získal v županských voľbách vyše desať percent a v meste je pomerne populárny.

„Oremus je dobrý človek a určite by som ho volil, ak by som nebol za nejakú politickú zmenu. Poznám ho lepšie ako Uhríka, ale my tu politickú zmenu potrebujeme.“ Všetci ostatní kandidáti sú pre Marcela neprijateľní, lebo ich, ako Belicu, buď považuje sa súčasť establišmentu, alebo ani neberie vážne. „Greššo? To by bolo ako voliť Kalmusa a Lorenza. Herec nemá čo robiť v politike. Bol by stále vo svojej role.“

Socha Pribinu v Nitre. Foto N – Tomáš Benedikovič

Uhrík ohlásil kandidatúru v auguste, no v kraji sa zviditeľňuje už od začiatku roka. Chodil tu na mítingy či premietal film o obliehaní Viedne osmanskými vojskami v roku 1683. „Ako vyzerajú Nové Zámky dnes? (…) Mrzí ma, že to musím povedať, ale keď sa povie slovo Nové Zámky, tak mne napadnú Cigáni pri Jednote. Na námestí sa poflakujú. To je pre mňa, bohužiaľ, obraz súčasných Nových Zámkov,“ rečnil v januári vo svojom rodisku.

Nitrančan Marek Hattas vraví, že aj keď v meste nie je až taký známy, ľudia si jeho tvár ľahko spoja s Kotlebom. A práve to je jeho výhoda. „Pre Uhríka je hlavné, že zastupuje ĽSNS. Je to ich hovorca, ukazuje sa v televízii, po Kotlebovi je to druhá najznámejšia tvár.“

Nitra mala vždy povesť mesta, v ktorom sú silní nacionalisti (v rokoch 1998 až 2002 tu bol primátorom Jozef Prokeš z SNS), ale aj neonacisti. V meste organizovali niekoľko pochodov, vznikla tu radikálna organizácia Národný odpor, práve s Nitrou je spojené napadnutie Hedvigy Malinovej či útoky na študentský bar Mariatchi.

Jeho majiteľ Radovan Richtárik Uhríka nepodceňuje. „Obávam sa, ako to môže dopadnúť. Je tu veľa kandidátov a účasť na župných voľbách je vždy veľmi nízka. Ale kotlebovci prídu s nadšením. Keď vidím komentáre na facebooku a počúvam ľudí v krčme, obavy mám. Aj príčetní ľudia sa obúvajú do Rómov, moslimov či zahraničných robotníkov.“

Ako upozorňuje Marek Hattas, Uhrík nemá veľa spoločného so starými nacionalistami z SNS a bežní ľudia si ho nespájajú ani s radikálmi z kartárskeho klubu Walhala, ktorí útočili na zákazníkov Mariatichi.

„Je pravda, že náklonnosť voliť nacionalistov, vyhraňovať sa voči Rómom či Maďarom tu bola vždy. Nitra je nárazníkové mesto, na juh už počuť maďarčinu, ale v meste len niekde. Na trhu či autobusovej stanici. Nitra si cielene držala status, že tu sme Slováci, rozpráva sa tu po slovensky, ľudia sú tu na maďarčinu citliví,“ vraví Marek.

„No aj keď tu téma nacionalizmu, rasizmu či fašizmu v nejakej podobe vždy bola, konečne sa ukázala tvár, ktorá je legálna, umiernenejšia a má nejakú víziu. ĽSNS nie je len proti niečomu, robí dojem, že aj niečo vytvára. To tu doteraz nebolo. Uhrík je úplne iná liga.“

A ešte jedna vec – Uhrík má aj politický talent.

Za mestom vzniká nová automobilka. Foto N – Tomáš Benedikovič

Preč so Srbmi a Rumunmi

Keby ste sa pred tromi rokmi niekoho v Nitre a okolitých mestách spýtali, čo si myslí o srbských robotníkoch pracujúcich v slovenských fabrikách, asi by vám toho veľa nepovedal. Ešte koncom roka 2014 na Slovensku oficiálne pracovalo len niečo vyše päťsto ľudí zo Srbska. Už o dva roky ich bolo desaťnásobne viac, teda takmer 5500.

Dnes ich Úrad práce eviduje už takmer 10-tisíc – a to sa rozprávame len o tých, ktorí sú tu legálne. Predstihli aj počet robotníkov z Rumunska, ktorých tu bolo doteraz najviac (dnes niečo vyše 8-tisíc). V Trnave, Galante, Seredi či Šali sú zahraniční pracovníci v meste jednou z hlavných tém a tón verejnej debaty udávajú aj v Nitre, aj keď ich tu ešte nie je toľko. Žijú tu napríklad na ubytovni na sídlisku Klokočina, ale aj na iných miestach.

Príchod ďalších stoviek zahraničných robotníkov sa očakáva najmä po dokončení fabriky Jaguar Land Rover. Keď mesto predstavilo zámer predať schátraný Hotel Tenis na sídlisku Chrenová a nechať ho prerobiť na robotnícku ubytovňu, ľudia zo sídliska sa vzbúrili. Zorganizovali petíciu, aby sa to nestalo, a mesto nakoniec presvedčili.

„Nechceli sme ubytovacie kapacity pre robotníkov priamo v centre mesta, lebo Chrenová je centrum mesta. Je to lepšia lokalita s drahšími bytmi, kde je dobrá občianska vybavenosť,“ hovorí mi Vladimíra Mičeková, jedna z organizátoriek petície, ktorá na sídlisku býva a neďaleko Hotela Tenis má prevádzku cateringovej firmy.

„Ale zároveň sme vraveli, že chápeme potreby Jaguaru, no ubytovacie kapacity pre fabriku by sa mali skôr budovať na periférii mesta, ako je to v zahraničí. Obmedzili sme sa na ulice, ktorých sa to bytostne dotýkalo, lebo podpisy sme zbierali osobne a ľuďom z očí do očí vysvetľovali, čo chceme. Preto to bolo aj časovo náročné.“

Ľudia z Chrenovej vyzbierali asi 450 podpisov. No týždeň po tom, čo so zberom začali, ohlásili svoju vlastnú petíciu kotlebovci na čele s Uhríkom, v ktorej všeobecne žiadali, aby mesto zabránilo ubytovaniu zahraničných robotníkov vo všetkých nehnuteľnostiach, ktoré vlastní.

„Vzali a skopírovali náš text a išli masívne do celého mesta. Chodili po krčmách, rozhádzali petičné hárky po vchodoch, zviezli sa na téme. Ja to chápem tak, že si na tom urobili PR, ako tí dobrí, ktorí chcú riešiť túto tému,“ myslí si Mičeková.

Ubytovňa, kde žijú zahraniční robotníci, na nitrianskom sídlisku Klokočina. Foto N – Tomáš Benedikovič

Uhrík hovoril najmä o „Rumunoch, Bulharoch a Albáncoch“, ktorých v meste nechce – aj keď najrýchlejšie rastie práve počet Srbov. „Po Nitre sa potuluje čoraz viac neokrôchaných robotníkov z Rumunska, Bulharska a tak ďalej, ktorí po práci na stavbe fabriky Jaguaru nemajú čo robiť, a tak len popíjajú a obťažujú domácich,“ písal na svojom facebooku.

Ťažko povedať, či Srbov vynechal preto, že ĽSNS rada reční o slovanskej vzájomnosti, alebo preto, že v roku 2007 absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na univerzite v Belehrade. Tak či tak, tému trafil. Odpor proti cudzincom v slovenských fabrikách na západnom Slovensku rastie a ĽSNS v Nitre nakoniec vyzbierala desaťnásobne viac podpisov ako obyvatelia Chrenovej so svojou pôvodnou petíciou.

„Nepáčil sa mi najmä spôsob, ako to robili, že neraz pri petičných hárkoch ani nikto nebol, nič nevysvetľoval,“ sťažuje si Mičeková. „Nie som fanúšik ich strany, žiadny extrém nie je dobrý.“

No na ľudí to fungovalo. „Robotníci sú problémoví, aj Rumuni, ale hlavne Srbi,“ hovorí mi Uhríkov volič Marcel. „Poznám ľudí zo Serede, kde sú ubytovaní a sťažujú sa. Nemajú dobré skúsenosti s krádežami, hlukom. Chodia sem takí, ktorým sa často robiť  veľmi nechce. V Srbsku by zarobili 250 eur, prídu sem, tu zarobia 500 eur. Potom 250 prepijú, lebo čo iné by tu tie týždne robili, ale aj tak sú spokojní.“

Uhrík cíti, že v meste neprekážajú len zahraniční robotníci, ale že ľudia nadávajú na viac vecí, ktoré súvisia s výstavbou Jaguaru. Prudko vzrástli ceny bytov, zhoršila sa doprava, cesty sú rozbité. V meste, kde je veľmi nízka nezamestnanosť, sa mnoho ľudí na otvorenie veľkej automobilky až tak neteší – a dnes vnímajú hlavne negatíva výstavby.

Kotlebovci preto zároveň spustili petíciu za stavbu novej cesty z Topoľčian cez Nitru do Komárna, ktorá by obchádzala obce a odľahčila doprave. Z pohľadu Nitranov, ale aj ľudí v celom kraji, opäť dobrý výber témy, aj keď súčasný župan Milan Belica s takouto interpretáciou nesúhlasí.

„Vždy budú také aj onaké názory, to súvisí najmä s politikárčením. Najskôr bol problém chýbajúceho veľkého investora a veľkej nezamestnanosti. Teraz sa kritizuje z opačnej strany,“ myslí si Belica.

„Pravdou je, že spoločnosť Jaguar Land Rover ešte nič nevyrába. Iba sa stavia, ale už neprajníci šíria paniku, že sú tu zamestnaní zahraniční robotníci. Postaviť takéto dielo si určite vyžaduje obrovský objem stavebných prác a obrovské množstvo prepraveného materiálu, čo by sa však malo skončiť v decembri tohto roka.“

Belica si stále myslí, že väčšina ľudí v regióne sa z príchodu fabriky teší. „Je to nádej a šanca na slušné zárobky, ktoré budú najmä mladých motivovať zostať pracovať doma a neodchádzať do zahraničia.“

Jaguar vo výstavbe. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pravičiari rozmýšľajú o Belicovi

Ak ľudia v Nitre hovoria, že Uhrík má šancu vyhrať, neodkazujú na prieskumy. Opierajú sa skôr o dojmy z lokálnych facebook stránok, silu politického aktivizmu ĽSNS a talent osloviť ľudí tým, čím reálne žijú. Nie je pritom veľmi dôležité, či by to Uhrík ako župan vedel riešiť.

Dokážu sa s tým ostatní kandidáti popasovať? Marek Hattas by za bežných okolností išiel voliť Grešša. Teraz váha.

„Belica tu nič slávne neurobil, ale nič veľké ani nepokazil. Je to klasický demokratický politik typu 1.0. Demokraciu vytvára, ale podľa svojich pravidiel, ktoré považujem za zastaralé. Ja by som tam radšej videl politika demokracie 2.0, kde sa viac rozprávame, politiku berieme participatívne a transparentne. Len neviem, či je Greššo ten pravý.“

Problém známeho nitrianskeho herca je, že ho vnímajú ako nasledovníka politiky SDKÚ. „Je to správny chlap, ale je otázka, či dokáže priniesť nejakú zmenu. Je zo starej fajty, v podstate dinosaurus, ktorý už raz boj s Belicom prehral a teraz nevytiahol žiadne nové karty. Čakám, či príde od neho dostatočne silné gesto, ktoré by ma presvedčilo, aby som ho naozaj volil,“ vysvetľuje nitriansky aktivista Marek Hattas.

Greššo na župana kandidoval v roku 2005. V prvom kole skončil až tretí (získal 13,25 percenta hlasov, Belica 41,8 percenta) a do druhého kola sa dostal len vďaka tomu, že sa kandidatúry v jeho prospech vzdal László Szigeti z SMK (v prvom kole zaňho hlasovalo 26 percent voličov). V druhom kole Belica získal tri štvrtiny hlasov, Greššo len štvrtinu.

Greššo sa ako herec divákom pripomenul vo filme Únos, kde stvárnil postavu prezidenta. RTVS film odvysielala túto nedeľu. Okrem toho hrá vedľajšiu úlohu v aktuálne najsledovanejšom seriáli televízia Markíza o psom komisárovi Rexovi.

Belicovi podporovatelia sa snažia bublajúcu paniku z Uhríka využiť na zisk nových hlasov. Predseda SNS Andrej Danko už začiatkom septembra Grešša vyzval, aby sa svojej kandidatúry vzdal. „Nemali by sa trieštiť sily medzi pána Belicu a pána Grešša a prieskumy jasne ukazujú, že tým kandidátom, ktorý dokáže položiť silu ĽSNS, je pán Belica,“ povedal.

Ján Greššo. Foto – TASR

Pred časom proti panike z Uhríka na facebooku protestoval podpredseda SaS Ľubomír Galko, keď hovoril, že Uhrík mal v ich internom prieskume len pár percent – konkrétne necelé tri. Mal pravdu, ale prieskum bol z júna. Preto dnes Uhríka nepodceňuje ani samotný Greššo.

„Extrémizmus ani pána Uhríka v Nitrianskom kraji netreba podceňovať, ale netreba ani príliš zvýrazňovať jeho možnosti a vplyv v tomto kraji. Zvýrazňovaním jeho schopností mu niektorí ľudia robia reklamu,“ vraví Greššo, ktorý Dankove výzvy vníma ako účelové.

„Považujem to za nemiestne. Všetky kauzy, ktoré zapríčinili politici momentálnej vládnej elity, boli živnou pôdou pre rast extrémizmu. A teraz nám idú hovoriť: ‚Pozor na extrémizmus!‘ To sa máme všetci, čo nechceme extrémizmus, ani korupciu, vzdať v prospech korupcie? Nie, ja chcem byť kandidátom proti extrémizmu aj proti korupcii.“

Belica snahy vládnych politikov prihrať mu hlasy tým, že budú zdôrazňovať nebezpečenstvo Uhríkovho víťazstva, veľmi nekomentuje. „Je to skôr otázka na strany, ktoré ma podporujú, ja, prirodzene privítam každú podporu mojej kandidatúry,“ povedal súčasný župan.

„Vždy som s pokorou predstupoval pred voličov a rovnako som vždy rešpektoval a rešpektujem protikandidátov. S nikým z nich, ani s pánom Uhríkom, sa však špeciálne nezaoberám.“

Martin Cimrák je nitriansky právnik a tému zahraničných robotníkov považuje za nafúknutú, veľa Nitranov sa tým podľa neho ani nezaoberá. Za väčšie problémy v meste považuje nárast ceny bytov a problémy v doprave. I keď uznáva, že aj na tom sa snaží Uhrík zviezť – napríklad spomínanou petíciou za novú cestu – jeho úspech neočakáva.

„Či je dôvod na paniku, vedia tí, čo majú k dispozícii volebné prieskumy, ale ako som naznačil, nepredpokladám Uhríkov úspech. Samozrejme, keby fašista Uhrík vyhral, tak by to bola katastrofa, najmä s ohľadom na neschopnosť poslancov zaraziť vyčíňanie fašistu, ako sme toho svedkom v banskobystrickom VÚC. “

No Cimrák aj tak zvažuje, že ako pravičiar nebude voliť Grešša, ale Belicu. Vníma ho ako kandidáta, u ktorého vie, čo čakať. „I keď som nikdy nevolil kandidáta Smeru, tak asi budem voliť Belicu z jednoduchého dôvodu – kto nič nerobí, tak nič nepokazí, čo na Slovensku je asi to najlepšie, čo politik môže voličovi ponúknuť,“ vraví Martin.

„Inak, aj keby som objektívne mal rozmýšľať nad tým, že by som dal hlas Greššovi, ktorý chce bojovať proti rodinkárstvu a jeho syn zároveň kandiduje za rovnakú koalíciu ako poslanec, tak aj z osobnej skúsenosti dám prednosť istotám ako umeleckému chaosu.“

Doprava v Nitre. Foto N – Tomáš Benedikovič

Tak kto? Belica, Uhrík, Greššo, Maďar?

V tejto chvíli nie sú zverejnené nové prieskumy, ktoré by ukazovali, ako voľby v Nitre dopadnú. Reálnych favoritov na dobrý výsledok je veľa: Uhrík sa oprie o vzdor proti establišmentu, Belica bude ťažiť zo silnej podpory politických strán a zrejme uspeje v baštách Smeru ako sú Topoľčany. Greššo síce má opozičnú podporu, jeho výsledok však môže oslabiť populárny Peter Oremus, ktorý kandiduje ako nezávislý.

Oremus v minuloročných voľbách kandidoval do parlamentu ako nezávislý na volebných lístkoch Matovičovho hnutia OĽaNO. Chvíľu sa šepkalo, že by ho hnutie mohlo podporiť aj v županských voľbách, nakoniec sa to nestalo. „Naďalej chcem zotrvať v pozícii nezávislého a vykonávať svoj mandát slobodne. Rozhodnutie OĽaNO podporiť pána Grešša ma teda nesklamalo,“ vraví Oremus.

Oremus odmieta paniku z Uhríka, ktorá sa Nitrou šíri, a umne ju priživujú koaliční podporovatelia Belicu. „Verím, že kandidát Kotlebovej strany nemá veľké šance a že ľudia v Nitrianskom kraji sa poučia z príkladu v Banskobystrickom kraji,“ vysvetľuje.

„Chcem, aby ľudia jasne vedeli, že ja s mojím tímom nezávislých odborníkov a kandidátov na župných poslancov odmietame akékoľvek prejavy fašizmu a potláčania ľudských práv. Chceme dosiahnuť lepšiu budúcnosť kraja bez fašistických fanatikov.“

Aj preto sa svojej kandidatúry vzdať nechce. „Nezvažujem túto možnosť, pretože ja ako jediný skutočne nezávislý kandidát na župana ponúkam spolu s mojím tímom nezávislých odborníkov a kandidátov na župných poslancov koncepčnosť, transparentnosť, odbornosť a hlavne nezávislosť na politických stranách a oligarchoch.“

Bilbord Petra Oremusa. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri takomto defilé výrazných kandidátov je favoritov veľa. Ak nepodceňujeme Uhríka, nemal by sme podceňovať ani potenciál Ivána Farkasa, ktorého postavila SMK. „Kandidáti SMK, hoci vždy získali od 20 do 35 percent, na viac nemali. Slovenskí voliči na severe župy sa vždy zomkli a volili Milana Belicu nehľadiac na stranícku príslušnosť,“ vysvetľuje komentátor denníka Új Szó Márk Finta.

„Teraz sú ale voľby jednokolové a je tu viac výrazných slovenských kandidátov, ktorí môžu zobrať percentá Belicovi. Ak sa táto prognóza naplní a Farkas dokáže nadpriemerne zmobilizovať voličov SMK, čiže dokáže získať nad 30 percent, tak má nejakú šancu vyhrať, hoci len o chlp.“

Farkasovi teoreticky nemusí uškodiť ani to, že ho nepodporuje Most-Híd, ktorého logo visí na Belicových bilbordoch. „Maďarskí voliči volia zväčša na národnostnom princípe. Slovenský kandidát, ktorý chce získať ich hlas, musí byť veľmi výrazný, musí mať niečo extra a veľkú podporu od obidvoch maďarských strán,“ myslí si Finta.

„Veľká časť  maďarských voličov Mostu-Híd nebude voliť Belicu: ešte si pamätajú, že ich strana mobilizovala proti nemu a nerozumejú, čo sa zmenilo. Prečo by mali voliť práve Belicu, ktorý bol výrazný protimaďarský kandidát vo viacerých predchádzajúcich voľbách?“

Ako dodáva komentátor Új Szó, časť Bugárových voličov by privítala maďarského župana, a nemusí ich odradiť ani nevraživosť, ktorá medzi dvomi maďarskými stranami existuje. „Len menšia časť voličov Mosta-Híd má averziu proti SMK, skôr je to naopak.“

Farkas je síce podpredseda SMK, ale patrí k menej výrazným politikom. Je ekonóm a ako hovorí Finta, chýba mu charizma a líderský imidž, nespustil ani výraznejšiu bilbordovú kampaň. Ale netreba zabúdať, že SMK je strana, ktorá je blízka maďarskému Fideszu.

„Z Maďarska práve prichádza balík 16 miliónov eur na stimuly pre malých podnikateľov na juhu Slovenska,“ vysvetľuje Finta. „Peniaze sú prezentované ako ekonomický plán SMK, ktorý má meno Plán Gábora Barossa, a vypracoval ho Farkas a jeho tím. SMK teraz organizuje stretnutia s podnikateľmi v južných okresoch, a jednou z tvárí týchto akcií je práve Farkas.“

Voľby v Nitre nakoniec rozhodne účasť a najmä, schopnosť kandidátov mobilizovať svojich voličov. Pravdou je, že veľmi motivovaní voliť môžu byť sympatizanti Kotlebu, ale aj SMK. Belica sa bude skôr spoliehať na tradičnú disciplínu voličov Smeru a obavy časti pravice z extrémizmu. Najmä pred Greššom teda stojí otázka, či dokáže mesiac pred voľbami postaviť kampaň, ktorá jeho voličom vysvetlí, prečo by mali prísť hlasovať práve kvôli nemu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Župné voľby 2017

Slovensko

Teraz najčítanejšie