Denník N

Najdiskutovanejším českým filmom sezóny je stredoveká roadmovie s Karlom Rodenom

Foto – ASFK
Foto – ASFK

V našich kinách sa dá vidieť nezvyčajná novinka, ktorou sa vinie téma rodiny a otcovstva. Film Křižáček bol po dlhých rokoch českým víťazom festivalu v Karlových Varoch.

Sú filmy, čo chcú diváka vťahovať do príbehu, zapôsobiť naňho drámou, vyvolať v ňom emócie a katarziu. A potom sú snímky ako Křižáček. Diela, ktoré ako keby v sebe drámu nemali, plynuli si vlastným tempom a na pohľad pôsobili chladne.

Povedané konkrétnejšie: tohtoročný víťaz karlovarského festivalu a najdiskutovanejší český film sezóny je spomalená stredoveká roadmovie podľa básne katolíckeho spisovateľa zo začiatku minulého storočia.

Dej a forma sú až také minimalistické, že sa všetky dialógy pomestia na polstránku textu. V statických záberoch sledujeme rytiera (Karel Roden) pomaly cválajúceho bezpríznakovou krajinou za strateným synom a nie, naozaj v tom necítiť nič dobrodružné, veľkolepé, epické.

Hodnotenia nemôžu byť iné ako rozporné, a tak kým jedni chvália asketickú a odvážnu umeleckú formu, podľa druhých je to len prázdna maniera. Našiel sa recenzent, ktorý film Václava Kadrnku prirovnáva k výprave Monty Pythonovcov za svätým grálom, akurát bez humoru. Väčšina sa však zhoduje na tom, že je to radikálny, pre bežného diváka nestráviteľný film.

Žiadne rady na banány

Útokom na trpezlivosť diváka bol už Kadrnkov celovečerný debut s názvom 80 listov (2010). Ubíjajúcu atmosféru neskorého socializmu v sebe koncentroval výsek zo života matky, ktorá spolu s malým synom vybeháva na úradoch pečiatky a povolenia pred cestou na Západ za otcom rodiny.

Na plátne sa striedali nekonečné zábery nehostinných kancelárií, čakární a chodieb. Žiadne rady na banány, kosáky a kladivá, situačný humor, hlášky. Žiadne klišé ako z iných príbehov zo socializmu. Neboli to populárne Pelíšky či Pupendo, ale práve úmorná byrokracia prenesená na filmové plátno v mierke takmer jedna k jednej, ktorá lepšie ako iné diela priblížila nehybnú atmosféru znormalizovaného Československa.

Experiment bol zároveň osobný. V roku 1988, keď bol ešte malý chlapec, zažil sám režisér podobné behanie na úradoch s matkou, keď chceli vycestovať za otcom do Veľkej Británie. To sa im napokon podarilo, v roku 1992 sa však Kadrnka do Československa vrátil. Neskôr prepadol filmu, asistoval pri práci režisérovi Vojtěchovi Jasnému a začal robiť vlastné filmy.

Téma rodiny a otcovstva sa vinie aj druhou snímkou po šiestich rokoch. Nejde len o vlastný motív rytiera a jeho syna, ale fakt, že otec režiséra pôsobil na stoličke producenta a počas nakrúcania prekonal mozgovú mŕtvicu (dnes sa zotavuje).

Foto – ASFK

Čistota a nevinnosť

Historici vedú spory, či sa detské križiacke výpravy v stredoveku naozaj uskutočnili a v prípade, že sa uskutočnili, či naozaj dopadli tak neslávne, že väčšinu účastníkov namiesto púte do Jeruzalema predali do otroctva.

Pre film to však nie je také podstatné, jeho cieľom totiž nie je historický realizmus. Pre postavy-archetypy otvára skôr symbolické pole. Viac ako z pozadia detských križiackych výprav vychádza z ich obrazu v českej katolíckej literatúre, kde slúžili ako symbol čistoty a nevinnosti.

Pre časopis Cinepur Václav Kadrnka hovorí, že má rád symetriu a presnosť. „Preferujem filmy – monolity, ktoré sa viažu samy k sebe a vytvárajú si vlastný znakový systém,“ vysvetľuje a platí to i pre snímku podľa básne Jaroslava Vrchlického Svojanovský křižáček z roku 1906.

Hercov umiestňuje do frontálnych kompozícií ako na starých talianskych freskách, obraz ladí do bielej farby, premyslene narába s motívom Boha ako svetla. Pripomenie to Andreja Tarkovského či sovietskeho filmára Sergeja Paradžanova, aranžujúceho hercov ako bábky do výjavov podľa starej arménskej poézie.

No ak sa film viaže najmä k sebe samému, znamená to ešte niečo iné: myšlienky a témy nie sú také presvedčivé ako jeho forma. Či v tom chceme vidieť plus alebo mínus, Křižáček je formalistický film. Jeho hodnota je v zážitku „iného“ priestoru, času, plynutia. Je to film – architektúra, v ktorom je, napriek jeho povesti radikálneho experimentu, vlastne príjemné prebývať.

A v tom je aj odpoveď na otázku, prečo nie je Kadrnka žiaden nový Tarkovskij, Paradžanov ani Bresson. Křižáček je vlastne taký relaxačný film.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie