Denník N

V Nigérii si budú pamätať porazeného prezidenta, vystrieda ho exdiktátor

Pred voľbami sa obaja kandidáti zaviazali, že budú rešpektovať výsledky volieb. Dodržali to. FOTO - TASR/AP
Pred voľbami sa obaja kandidáti zaviazali, že budú rešpektovať výsledky volieb. Dodržali to. FOTO – TASR/AP

Goodluck Jonathan priznal volebnú porážku a vyzval svojich voličov, aby spravili to isté. Novým prezidentom sa stane bývalý vojenský diktátor Mohemmed Buhárí.

Známa anekdota hovorí, že história si pamätá len víťazov.

V Nigérii – najľudnatejšej a ekonomicky najväčšej africkej krajine – však po týchto voľbách na porazeného určite nezabudnú. Po prvýkrát tam totiž prišlo k pokojnej výmene moci a veľkú zásluhu na tom má úradujúci prezident Goodluck Jonathan, ktorý svoju porážku uznal.

V prezidentských voľbách ho o viac ako dva milióny hlasov porazil opozičný kandidát Mohammed Buhárí. Jonathan v utorok po sčítaní hlasov svoju porážku verejne priznal, a na niečo také si ešte Nigéria nepamätá.

„Pre tento krok sa stal hrdinom,“ povedal podľa BBC o porazenom prezidentovi hovorca Buhárího strany.

Historickým momentom sa voľby stali napriek tomu, že pohľad na profil oboch prezidentských kandidátov veľký optimizmus nevyvolával.

„Máme šťastie, že v týchto voľbách nemusíme hlasovať,“ napísal o prezidentskom súboji britský magazín Economist.

Ambície, ktoré nie sú hodné krviprelievania

Šestnásť rokov, toľko Mohammedovi Buhárímu trvalo, kým nakoniec vyhral. Trikrát predtým nedokázal poraziť kandidátov Ľudovej demokratickej strany, ktorá krajine vládla od jej prechodu k demokracii v roku 1999.

Zoči-voči s úradujúcim prezidentom Jonathanom sa pritom stretol už pred štyrmi rokmi.

Obaja kandidáti vtedy reprezentovali odlišné tváre Nigérie – Jonathan je kresťan, ktorý pochádza z rozvinutejšieho a bohatšieho juhu, Buhárí zas moslim z chudobného severu krajiny. A bolo to vidieť aj na výsledku – na kresťanskom juhu vyhral Jonathan, na severe Buhárí.

Aj keď boli vtedajšie voľby historicky najférovejšie, Buhárí obvinil víťaza z volebných podvodov. V priebehu nasledujúcich dní počas nepokojov zomrelo minimálne osemsto Nigérijčanov.

Práve preto panovali obavy, že sa scenár zopakuje. Teraz navyše prieskumy naznačovali, že opozičný kandidát má reálnu šancu úradujúceho prezidenta poraziť.

Nigérijčanov od volieb neodradili ani dlhé rady pri volebných miestnostiach. FOTO - TASR/AP
Nigérijčanov od volieb neodradili ani dlhé rady pri volebných miestnostiach. FOTO – TASR/AP

„V Nigérii platí, že ktokoľvek sa dostane k moci a odrazu dostane do rúk nôž, ktorým môže krájať štátny koláč, musí pozvať svoj klan, aby krájal a jedol spolu s ním,“ napísala pre BBC Adaobi Tricia Nwaubani, nigérijská spisovateľka.

Nikto preto netušil, či sa ľudia, ktorí mali za prezidenta Jonathana prístup ku koláču, dokážu zmieriť s prehrou.

Napokon tomu pomohol terajší prezident, ktorý v utorok večer zablahoželal Buhárímu k víťazstvu a svojim prívržencom odkázal, aby spravili to isté.

„Nikoho ambície nie sú hodné krvi hocktorého Nigérijčana. Jednota, stabilita a pokrok našej drahej krajiny sú omnoho dôležitejšie  ako čokoľvek iné,“ vyhlásil Jonathan po volebnej prehre, na ktorej mal veľký podiel on sám.

Nízka životná úroveň, bujnejúca korupcia a neschopnosť zasiahnuť proti islamistom z Boko Haram – to všetko prispelo k jeho pádu.

Dobré vyhliadky, zlé výsledky

Nigéria má pritom veľmi dobré vyhliadky – jej ekonomika za posledných 15 rokov rástla v priemere o takmer 10 percent HDP a na juhu krajiny sú bohaté zásoby ropy.

Hoci je krajina najväčším producentom ropy v Afrike, peniaze z jej predaja idú často okrem rozpočtu aj do vreciek politikov. Minulý rok sa objavila správa, že Jonathan má na svojich účtoch asi sto miliónov dolárov. Obvinenia poprel, ale majetkové priznanie zverejniť odmietol.

Nigéria je navyše od príjmov z ropy až príliš závislá – až 78 percent výnosov z exportu pochádza z jej predaja. Súčasný pokles cien ropy teda krajina výrazne pocítila: zastavili sa veľké projekty a úradníci dostávali svoje platy buď neskoro, alebo vôbec.

A potom je tu Boko Haram, extrémne násilná islamistická skupina, ktorá za posledné roky zabila asi 20-tisíc Nigérijčanov a z regiónu vyhnala 1,5 milióna ľudí.

Hoci sa útoky Boko Haram v posledných rokoch stupňovali, Jonathan ich najprv ignoroval. Spočítal si totiž, že bojom proti islamistom by politicky veľa nezískal. V severných regiónoch, kde Boko Haram útočí, nemal nikdy veľkú podporu.

Proti islamistom zakročil až minulý rok, keď zvyšok sveta s pobúrením čítal správy o únose 250 dievčat z mestečka Chibok na severovýchode Nigérie. Hoci Jonathan počas kampane sľúbil, že islamistov porazí hneď po voľbách, jeho sľubom neuveril takmer nikto.

Bývalý diktátor, ktorý sa stal demokratickým prezidentom

To neplatilo o sľuboch jeho súpera – Mohammeda Buhárího. Paradoxne, Nigéria si vo voľbách zvolila politika, ktorý pred vyše 30 rokmi demokraciu pochoval. Vtedy ešte Buhárí nebol politikom, ale vojakom.

Nigéria vyhlásila nezávislosť v roku 1960. Nasledovala niekoľkoročná civilná vojna, ktorú v roku 1966 ukončil vojenský prevrat.

Generáli sa pri moci striedali prakticky až do konca 90. rokov, keď Nigéria oficiálne prešla na demokratickú ústavu. Vojenská junta sa moci vzdala len raz – v roku 1979, keď sa krajina na krátke štyri roky stala demokraciou.

Vládu prezidenta Shagárího prerušil ďalší z vojenských prevratov – a na jeho čele bol generál Mohammed Buhárí, ktorý sa na ďalších 20 mesiacov stal vládcom krajiny.

Časť Nigérijčanov vtedy prevrat vítala – Buhárí totiž vyhlásil „vojnu proti nedisciplinovanosti“. Jej súčasťou bol aj boj proti korupcii, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou politiky a politikov, vrátane tých demokratických.

No Buhárího režim zatýkal aj opozičných politikov, ľudskoprávnych aktivistov a rozbehli sa utajené súdne procesy, po ktorých bolo popravených niekoľko stoviek  Nigérijčanov.

„V minulosti som bol vojakom. Teraz však nechcem militarizovať našu demokraciu. Musíme sa držať ústavy tejto krajiny,“ povedal Buhárí o tri desaťročia neskôr pre Economist.

Nigeria Election
FOTO – TASR/AP

Demokracia v Nigérii dospieva

Buhárí nie je prvým demokraticky zvoleným prezidentom, ktorý bol v minulosti diktátorom. Na čele vojenského režimu stál v 70. rokoch aj Olusegun Obasandžo, ktorého si v roku 1999 Nigéria zvolila za svojho prezidenta.

Ako demokratický politik bol Obasandžo úspešný, počas jeho úradovania sa začalo dariť aj Nigérii. Preto Nigérijčania veria, že úspešný bude aj Buhárí. No hoci má za sebou vojenské víťazstvá aj boj proti korupcii, ako demokratický politik to bude mať ťažké.

Nie je napríklad jasné, či ho v boji proti korupcii podporí vlastná strana. Economist otvorene napísal, že „niektorí z kľúčových politikov jeho strany sú gauneri“.

Budúci prezident tiež musí byť opatrný, aby si proti sebe nepoštval ozbrojené skupiny z ropných regiónov na juhu krajiny.

Hoci teraz za Buhárího hlasovali aj ľudia z južnejších regiónov, Nigérijčania z delty Nigeru mali za vlády prezidenta Jonathana prístup k financiám. Ak ich Buhárí odstrihne, hrozia krajine ďalšie nepokoje.

Všeobecne sa predpokladá, že Buhárí je tým správnym politikom, ktorý môže poraziť Boko Haram (pokúsili sa ho zabiť a on ich označil za „bigotov, ktorí sa maskujú ako moslimovia“), no nikto nevie, čo spraví s ekonomikou. Pred tridsiatimi rokmi počas svojej vojenskej vlády zlými krokmi hospodárstvo krajiny výrazne poškodil.

Teraz je pre Nigérijčanov najpodstatnejšie, že väčšina z nich vo voľbách hlasovala za zmenu, a tú aj dostala. Ide o dôležitý znak, že demokracia v jednej z najľudnatejších krajín sveta dospieva.

„Ak sa veci za Buhárího nezlepšia, potom sa ho o štyri roky zbavíme,“ povedala pre Economist Aiša Musa zo severnej metropoly Kano.

Teraz najčítanejšie