Denník N

Fedor Gál: Mečiar si ma chcel kúpiť

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečítajte si ukážku z knihy rozhovorov Karola Sudora s Fedorom Gálom Ešte raz a naposledy.

FEDOR GÁL (1945) sa narodil v koncentračnom tábore Terezín, vyštudoval chemickú priemyslovku v Gottwaldove (dnes Zlín) a diaľkovo aj Chemicko-technologickú fakultu SVŠT v Bratislave. Je kandidátom sociologických vied, doktorom ekonomických vied a docentom sociológie na Univerzite Karlovej v Prahe. Pracoval ako robotník, zmenový majster a technológ v chemických fabrikách, neskôr ako vedec. Počas revolúcie v novembri 1989 sa stal jedným z jej lídrov a neskôr aj predsedom Verejnosti proti násiliu. Po odchode z politiky sa presťahoval do Prahy, kde učil na univerzite a podnikal. Spoluzakladal televíziu Nova, firmu na mobilné technológie, vlastnil knižné vydavateľstvo G plus G a literárnu kaviareň, založil viaceré nadácie. Je autorom množstva kníh a stoviek článkov. Nakrútil niekoľko dokumentárnych filmov a stál pri zrode Vrba – Wetzler Memorialu. Je ženatý, s manželkou Irenou, autorkou kníh pre deti, majú synov Róberta a Branislava, vnučku Sofinku a vnuka Samka. 

Tento text je úryvkom z novej knihy Ešte raz a naposledy.

V knihe rozhovorov Na doraz si spomínal, že Mečiarovo čudné správanie ste si dlho vysvetľovali tým, že maká 22 hodín denne, je preťažený, nevyspatý. Aj mu vraj všetci radili, aby si oddýchol.

Áno, mali sme pocit, že ten chlap je permanentne v akcii a permanentne s vyplazeným jazykom. Martin Bútora to po čase interpretoval tak, že šlo o syndróm abstinujúceho alkoholika. V skutočnosti bol Mečiar blázon a jeho správanie bolo prejavom absencie charakteru a narušenej osobnosti.

Kedy si ho videl prvýkrát?

Až keď sa stal ministrom vnútra po tom, ako na úrade vlády prebehol konkurz na tento post, čo bola inak riadna hlúposť. Až po roku sme zistili, že Mečiar bol už predtým niekým dobre vyškolený a pripravený. Vlado Ondruš však vtedy prišiel na VPN a povedal – našli sme skvelého chlapa.

Kto vymyslel tie konkurzy na ministrov? Väčšia hlúposť vám nenapadla?

Vo vtedajšom kontexte bolo neštandardné všetko. Za socializmu existovali tri základné kvalifikačné predpoklady na to, aby si sa mohol uchádzať o nejaký post – musel si byť členom strany, mať dostatok známostí, ktoré ťa tam pretlačili, a patriť k víťazom vnútrostraníckych bojov.

Konkurz, ktorý by prebiehal objektívne, teda nebol zlý nápad. Malo sa vyberať z viacerých kandidátov, kde kvalitná odborná komisia určí toho najlepšieho. Tá myšlienka nám dokonca pripadala ako realizovaný sen.

Konkurzy sa vtedy robili všade – v podnikoch, úradoch. Chvíľu nám trvalo, než sme pochopili, že ich vedú zase len ľudia s komunistickou mentalitou. Že z tých dvoch pôvodných kritérií sa škrtlo len jedno – členstvo v strane. Známosti ako podmienka prežili. Kým sme sa spamätali, narobila sa kopa nezmyslov. Jednou z kardinálnych bol konkurz na ministra vnútra, ktorý vyhral Mečiar.

Čo tvoj počiatočný pocit z neho?

Mečiar na mňa urobil mohutný dojem svojou vtedajšou lojalitou, nasadením, vedomosťami, rýchlym rozhodovaním a pracovitosťou. Dodnes však nevieme, či ho nepripravovala priamo KGB či obrodári z rezortu vnútra.

Obroda bol spolok reformných komunistov z Pražskej jari, teda takzvaní šesťdesiatosmičkári. Počas previerok ich povyhadzovali zo strany, niektorým iba pozastavili členstvo. Tí, čo prešli skúsenosťou na ministerstve vnútra, mali špecifické znalosti z tohto rezortu. Jednoducho vedeli, čo iní nevedeli. Kvalifikovaní dezinformátori z prostredia komunistických tajných služieb Igor Cibula a Jaroslav Svěchota by vedeli rozprávať.

Isté je, že v Česku by taký bulo ako Mečiar nemal šancu uplatniť sa. Predsa len je to sofistikovanejší národ, ktorý nemá jánošíkovský syndróm, takže neletí na nabúchané boxerské sľubotechny. Dnes po ňom pes neštekne, ale škody, ktoré napáchal, ostanú jazvami Slovenska ešte dlho.

Kúpiť knihu rozhovorov Karola Sudora s Fedorom Gálom o celom jeho živote s názvom Ešte raz a naposledy – koniec príbehu si môžete tu – kliknite.

Vraj ti ponúkal rôzne lákadlá, aby si ťa zaviazal – miesto na ambasáde, post na úrade, ktorý mal zabezpečovať vstup zahraničného kapitálu, dokonca kreslo ministra vnútra či iného rezortu, a nakoniec aj premiéra. Vravel ti, že môžeš zbohatnúť.

To všetko je pravda, chcel si ma kúpiť. Mečiar považoval tento typ korupcie za štandardnú súčasť politiky. Zväčša sa mu to aj rentovalo. Musel byť neuveriteľne zaskočený, že som všetky jeho ponuky odmietal.

Moja hypotéza – musel byť presvedčený, že v skutočnosti mám za lubom niečo onakvejšie. S jeho mozgom mu nemohlo napadnúť iné než to, že kto tomu Fedorovi ponúka viac, keď odo mňa nič nechce?

Ján Langoš si všimol, ako sa od revolúcie postupne zväčšoval Mečiarov podpis. Za dva roky sa zväčšil trojnásobne. Čo to znamená, je asi otázka na psychiatra.

To je pravda, všimol som si to aj ja. Sebakriticky však musím dodať, že ja som mal obrovský podpis vždy. Ibaže ja som ho už nezväčšoval. Uňho to bolo až komické.

Prečo si všetky ponuky odmietal? Miesto na ambasáde, ministerský ani premiérsky post by ti predsa nemohol nik vyčítať aj bez toho, aby ťa chcel Mečiar uplatiť.

Rozhodla moja povaha. Boli tam aj isté sekundy pokušenia, rozhodne však nie pri Mečiarovi.

Aké?

Keď v Slovenskej televízii vznikla VPN, ku mne domov z nej dorazilo asi dvanásť ľudí. Bolo mi jasné, o čo pôjde, ale žena mi rovno povedala – ak vezmeš post riaditeľa televízie, okamžite odchádzam z domu. A cez kľúčovú dierku načúvala, či náhodou neprikývnem.

Aj vo VPN pritom padali argumenty, že médiá sú kľúčová vec, že sa nemáme na nič hrať a treba ich obsadiť. Vtedy som chvíľu reálne bojoval sám so sebou, lebo sa mi to zdalo ako dobrá príležitosť zmiznúť z politiky a mať dobrý plat, lenže uvedomoval som si aj to, že o vedení televízie viem veľké nič. V kombinácii s výstrahou svojej ženy som post riaditeľa nakoniec odmietol.

Mimochodom, aj Mečiara si „prekukol“ postupne cez drobnosti?

Áno, lebo časom sa začal správať ako odtrhnutý vagón. Zrazu sme videli, že disponuje rôznymi informáciami, o ktorých sme my nič ani netušili. Núkal nám ich v rôznych dávkach a s presným zámerom.

Po prvých slobodných voľbách dokonca prišiel za mnou s tým, že by sme nemali ísť do žiadnej koalície, ale začať vyjednávať s jednotlivými poslancami individuálne. Prišlo mi to zvrhlé, veď v politike nemôže ísť o dohody medzi štyrmi očami, rokovať musia politické reprezentácie ako také. Kto iný má hľadať personálnu a programovú zhodu?

Podobných signálov od neho pribúdalo. Bez toho, aby s nami prehodil čo len jednu vetu, navrhol odvolanie ministra vnútra za KDH Antona Andráša. Dal to do polohy, že buď on, alebo Andráš. Ten jednoducho nebol dosť poslušný a Mečiar sa mu už predtým plietol do kompetencií. KDH sa vtedy vzpriečilo, bola to hrozná situácia.

Na návštevu Slovenska tiež prišiel prezident Václav Havel. A Mečiar miesto toho, aby ho privítal, utiekol, skryl sa. Vtedy mi už bolo jasné, že to je neudržateľné, že medzi nami príde k stretu, keď ho nakoniec odvoláme. Aj sme to spravili. Lenže to bol náš koniec, ľud ho už vtedy neskonale miloval.

Na môj vkus vám aj tak dlho trvalo, kým ste prišli na to, čo za obludu ste dostali do politiky.

Všetci sme sa predsa spoznávali až v akcii. Mečiara bolo možné spoznať len krok za krokom. Neskôr som od známych počúval, ako už dávno cítili, že ten chlap nie je v poriadku. Lenže iní zase mali pocit, že je to priam spasiteľ osobne. Pocity nestačili. Podcenili sme ho.

Veľkým podporovateľom Mečiara na funkciu predsedu vlády bol Milan Kňažko, dokonca ho podporil aj Milan Šimečka starší. K Mečiarovi sa pridala Trnavská iniciatíva, ktorá vznikla na podporu Jana Budaja, ale keď zistila, že s ním neuspeje, presedlala na Mečiara. V spore s VPN podporil Mečiara Jano Budaj.

Nakoniec sme to však dotiahli až k veľkému snemu VPN v Topoľčanoch vo februári 1991, kde sme Mečiarovi umožnili kandidovať za predsedu. A on prehral. So mnou! Po takýchto nervákoch zvyknem vypadnúť na jedného „panáka“, tak som vošiel do blízkej krčmy a neveril vlastným očiam.

Čo sa dialo?

Bola tam televízia a ja som sledoval, ako nás v nej Mečiar označuje za protislovenské živly. Niekoľko minút po tom, čo so mnou legitímne prehral boj o šéfa strany. Okamžite zaútočil nielen na mňa, ale aj na vedenie VPN. V tej chvíli bolo jasné, že už sme v ringu.

Keď potom Milan Kňažko v televízii verejne klamal, že VPN chce cenzurovať pravidelné Mečiarove prejavy pre STV, už som sa len smial. Nikomu nedošlo, že cenzurujeme tak silno, až Kňažko môže pokojne tárať nezmysly pred celým národom. Veď to jeho konanie bolo samo osebe dôkazom proti nemu a Mečiarovi.

Kňažko je inteligentný a bystrý človek, ale od Mečiara odišiel až z HZDS, keď už všetci príčetní museli vidieť, čo je zač. Ako je možné, že práve on bol slepý?

Jánošíkovský syndróm. Kňažko je síce chlap s guľami, ale vtedy mal pocit, podobne ako Jožo Ráž z Elánu, že kanec Mečiar je najlepšia voľba. Musel od neho dostať pár po papuli, aby sa prebudil, a dovtedy narobil toľko škody, že až. Kňažko bol poslušný vykonávateľ Mečiarových pokynov, jeden zo zakladateľov mečiarizmu na Slovensku.

Neskôr síce viackrát priznal, že s prejavom v televízii urobil chybu, pravdou je však aj to, že to viackrát odvolal. Zjavne nemá kapacitu priznať si, aké svinstvo urobil, aké to bolo pre VPN zničujúce.

Ani len ten prejav si nenapísal sám. Jeho kľúčové prejavy v podstate vždy písal niekto iný. Občas mal šťastie, že to urobil Ďuro Špitzer, napríklad prejav do Knesetu pri príležitosti prvej cesty Václava Havla do Izraela. Ďuro ho napísal tak dobre, že Kňažko zožal ovácie. Inokedy mal smolu, že mu prejav písal Jaroslav Svěchota. Žiaľ, táto konkrétna škvrna z STV už na jeho kariére ostane.

Máte dnes s Kňažkom normálny vzťah?

Stretli sme sa trebárs, keď chcel byť prezidentom. Prišiel do Prahy, zavolal mi, stretli sme sa v hoteli, ja som si dal „panáka“, on kávu. Priznal, že urobil s tým prejavom v STV chybu, aj sa ospravedlnil. Dodal však, že ju odčinil tým, ako sa postavil Mečiarovi. A že by bol rád, keby sme túto kapitolu vzájomných sporov uzavreli.

Ako si reagoval?

Povedal som mu, že nepôjdem proti nemu, lebo na to nemám dôvod. Podali sme si ruky a on odišiel. Potom som mu ešte zavolal z auta, že ako kandidát na prezidenta by sa mal vyjadriť ku kľúčovým problémom, ktoré ťažia Slovensko – Hedviga Malinová a podobne. Odpovedal, že je to priveľmi zložité na to, aby sa k tomu vyjadroval. Viac som už nepovedal nič.

Neskôr mi ešte volal, že bude hrať v divadle v Prahe, že to bude o antisemitizme a mám prísť. Reagoval som, že mám tej témy plné zuby, ale kedykoľvek si s ním sadnem. Odvtedy sme spolu nehovorili.

Ako ho hodnotíš? V časoch revolúcie mal odvahu, keď ju iní ešte nemali. Šiel do obrovského rizika.

Áno, ale Milan je dnes nenaplnená ambícia z čias, keď robil poradcu Havlovi, je to Mečiarov televízny posol, ktorý lžou postavil Mečiara na nohy a ponížil VPN, je kandidátom na prezidenta, ktorý nemal odvahu vyjadriť sa k dôležitým kauzám, človek, ktorý sa síce Mečiarovi postavil, ale neskoro.

Stále si myslím, že je to chlap s guľami, tribún a veľká postava revolúcie, len s dlhým vedením. Necítim k jeho osobe žiadne negatívne emócie, ale nie je to môj kamarát. S kamarátom sa totiž vidím častejšie ako raz za päť rokov, keď niečo potrebuje. Nestýkame sa, nevyhľadávame. Môžem mu maximálne držať palce.

Vráťme sa k snemu VPN, kde Mečiar s tebou prehral. Keď si videl, čo o tebe a vedení hnutia počas snemu tára do televízie, nešiel si za ním?

Nie, načo? Čo si môžeš vysvetľovať za jedným stolom s človekom ako on? Potom to už bol len boj. Časom vzniklo HZDS, kam pretiahol aj mnohých z VPN. Pri mne ostala minorita.

Prečo práve tebe prischla nálepka toho, kto stvoril Mečiara?

Trochu som si zasóloval aspoň pri jeho prvom odvolávaní z postu premiéra. Voliči ho milovali  a mňa, čo som ho zosadil z trónu, nenávideli. Nenávideli tak, až som musel odísť z krajiny. Taká je pravda. Reči o tom, že ja som urobil Mečiara, sú teda lži. Urobili ho voliči HZDS. Opakovane a v demokratických voľbách. Kto mu, preboha, dával hlasy? Ja?

Kubo Mačák, ktorý vyštudoval právo na Oxforde, ti oponuje – „Fedor Gál v jednom texte doslova napísal, že Andreja Kisku stvorili i Robert Fico, Ivan Gašparovič, Michal Kováč, Rudolf Schuster a Vladimír Mečiar so zástupom mečiarovcov. Ak stvoriť politika znamená vytvoriť vhodné podmienky pre jeho politický vzostup, nejaký podiel zodpovednosti na Mečiarovom úspechu predsa len nesie, nie?“

Ale veď ja sa nevyvliekam zo svojej zodpovednosti. Bol som top predstaviteľ VPN, čiže nesiem svoj diel politickej zodpovednosti. Dnes však dodávam – slovenský volič od Mečiara cez Schustera, Gašparoviča až po Fica absolvoval čosi ako aktívne politické školenie. Tí všetci, počnúc Mečiarom, dláždili Kiskovi cestu. Skutočne iba úplný magor ostal nepoučený.

Barbora Kresánková, ktorá sa vo VPN pohybovala ako mladé dievča, mi spomínala, že raz na námestí rečnil Mečiar. Hovoril tie svoje slávne vyhrážky o prázdnych väzniciach. „Pamätám si, ako sa ma potom vzadu, kde som nosila kávu, pýtal niekto z pánov, už neviem, či Gál, Flamik, Budaj alebo Snopko, či som to videla, že to bolo super. Odpovedala som, že som mala skôr strach. A Fedor sa mi smial, že preháňam, že tomuto jazyku ľudia rozumejú.“

Na Máriu a Petra Kresánkovcov sa pamätám dobre, boli to fajn ľudia. Na ich dcéru Barboru, žiaľ, nie. Ten dom bol ako mravenisko. Onen Mečiarov prejav si však pamätám veľmi dobre. A veľmi sa mi nepáčil. Tak mi to aspoň ostalo v hlave.

Knihu rozhovorov Karola Sudora s Fedorom Gálom o celom jeho živote s názvom Ešte raz a naposledy – koniec príbehu si môžete kúpiť priamo na našom webe – kliknite.

Kúpte si knihu rozhovorov Karola Sudora s Fedorom Gálom

Do obchodu

Rozhovory

Teraz najčítanejšie