Denník N

Fedor Gál: Mečiar si ma chcel kúpiť

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečítajte si ukážku z knihy rozhovorov Karola Sudora s Fedorom Gálom Ešte raz a naposledy.

FEDOR GÁL (1945) sa narodil v koncentračnom tábore Terezín, vyštudoval chemickú priemyslovku v Gottwaldove (dnes Zlín) a diaľkovo aj Chemicko-technologickú fakultu SVŠT v Bratislave. Je kandidátom sociologických vied, doktorom ekonomických vied a docentom sociológie na Univerzite Karlovej v Prahe. Pracoval ako robotník, zmenový majster a technológ v chemických fabrikách, neskôr ako vedec. Počas revolúcie v novembri 1989 sa stal jedným z jej lídrov a neskôr aj predsedom Verejnosti proti násiliu. Po odchode z politiky sa presťahoval do Prahy, kde učil na univerzite a podnikal. Spoluzakladal televíziu Nova, firmu na mobilné technológie, vlastnil knižné vydavateľstvo G plus G a literárnu kaviareň, založil viaceré nadácie. Je autorom množstva kníh a stoviek článkov. Nakrútil niekoľko dokumentárnych filmov a stál pri zrode Vrba – Wetzler Memorialu. Je ženatý, s manželkou Irenou, autorkou kníh pre deti, majú synov Róberta a Branislava, vnučku Sofinku a vnuka Samka. 

Tento text je úryvkom z novej knihy Ešte raz a naposledy.

V knihe rozhovorov Na doraz si spomínal, že Mečiarovo čudné správanie ste si dlho vysvetľovali tým, že maká 22 hodín denne, je preťažený, nevyspatý. Aj mu vraj všetci radili, aby si oddýchol.

Áno, mali sme pocit, že ten chlap je permanentne v akcii a permanentne s vyplazeným jazykom. Martin Bútora to po čase interpretoval tak, že šlo o syndróm abstinujúceho alkoholika. V skutočnosti bol Mečiar blázon a jeho správanie bolo prejavom absencie charakteru a narušenej osobnosti.

Kedy si ho videl prvýkrát?

Až keď sa stal ministrom vnútra po tom, ako na úrade vlády prebehol konkurz na tento post, čo bola inak riadna hlúposť. Až po roku sme zistili, že Mečiar bol už predtým niekým dobre vyškolený a pripravený. Vlado Ondruš však vtedy prišiel na VPN a povedal – našli sme skvelého chlapa.

Kto vymyslel tie konkurzy na ministrov? Väčšia hlúposť vám nenapadla?

Vo vtedajšom kontexte bolo neštandardné všetko. Za socializmu existovali tri základné kvalifikačné predpoklady na to, aby si sa mohol uchádzať o nejaký post – musel si byť členom strany, mať dostatok známostí, ktoré ťa tam pretlačili, a patriť k víťazom vnútrostraníckych bojov.

Konkurz, ktorý by prebiehal objektívne, teda nebol zlý nápad. Malo sa vyberať z viacerých kandidátov, kde kvalitná odborná komisia určí toho najlepšieho. Tá myšlienka nám dokonca pripadala ako realizovaný sen.

Konkurzy sa vtedy robili všade – v podnikoch, úradoch. Chvíľu nám trvalo, než sme pochopili, že ich vedú zase len ľudia s komunistickou mentalitou. Že z tých dvoch pôvodných kritérií sa škrtlo len jedno – členstvo v strane. Známosti ako podmienka prežili. Kým sme sa spamätali, narobila sa kopa nezmyslov. Jednou z kardinálnych bol konkurz na ministra vnútra, ktorý vyhral Mečiar.

Čo tvoj počiatočný pocit z neho?

Mečiar na mňa urobil mohutný dojem svojou vtedajšou lojalitou, nasadením, vedomosťami, rýchlym rozhodovaním a pracovitosťou. Dodnes však nevieme, či ho nepripravovala priamo KGB či obrodári z rezortu vnútra.

Obroda bol spolok reformných komunistov z Pražskej jari, teda takzvaní šesťdesiatosmičkári. Počas previerok ich povyhadzovali zo strany, niektorým iba pozastavili členstvo. Tí, čo prešli skúsenosťou na ministerstve vnútra, mali špecifické znalosti z tohto rezortu. Jednoducho vedeli, čo iní nevedeli. Kvalifikovaní dezinformátori z prostredia komunistických tajných služieb Igor Cibula a Jaroslav Svěchota by vedeli rozprávať.

Isté je, že v Česku by taký bulo ako Mečiar nemal šancu uplatniť sa. Predsa len je to sofistikovanejší národ, ktorý nemá jánošíkovský syndróm, takže neletí na nabúchané boxerské sľubotechny. Dnes po ňom pes neštekne, ale škody, ktoré napáchal, ostanú jazvami Slovenska ešte dlho.

Kúpiť knihu rozhovorov Karola Sudora s Fedorom Gálom o celom jeho živote s názvom Ešte raz a naposledy – koniec príbehu si môžete tu – kliknite.

Vraj ti ponúkal rôzne lákadlá, aby si ťa zaviazal – miesto na ambasáde, post na úrade, ktorý mal zabezpečovať vstup zahraničného kapitálu, dokonca kreslo ministra vnútra či iného rezortu, a nakoniec aj premiéra. Vravel ti, že môžeš zbohatnúť.

To všetko je pravda, chcel si ma kúpiť. Mečiar považoval tento typ korupcie za štandardnú súčasť politiky. Zväčša sa mu to aj rentovalo. Musel byť neuveriteľne zaskočený, že som

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Kúpte si knihu rozhovorov Karola Sudora s Fedorom Gálom

Do obchodu

Rozhovory

Teraz najčítanejšie