Denník N

Policajti bránili Kataláncom hlasovať v referende o nezávislosti

Polícia zasahuje proti ľuďom počas referenda o nezávislosti Katalánska. Foto – AP
Polícia zasahuje proti ľuďom počas referenda o nezávislosti Katalánska. Foto – AP

Pri zrážkach so španielskou políciou bolo zranených 38 ľudí.

Referendum o katalánskej nezávislosti v prvých hodinách nevyzeralo ako sviatok demokracie vo vyspelej krajine.

Policajti ľuďom fyzicky zabraňovali hlasovať, odtláčali ich od volebných miestností, konfiškovali volebné urny aj hlasovacie lístky a na pár miestach aj strieľali gumenými projektilmi. Ľudia napriek tomu zostávali a snažili sa odovzdať svoj hlas.

Pri zrážkach sa zranilo najmenej 38 ľudí, z toho traja ťažko.

Na niektorých miestach, hlavne na vidieku, hlasovanie prebehlo bez incidentov. Katalánska vláda vyhlasovala, že sa podarilo otvoriť 73 percent volebných miestností. Voličom tiež povedala, že hlasovať môžu kdekoľvek, nielen v mieste svojho volebného obvodu.

Jasné nie z Madridu

Hoci miestnosti na hlasovanie v referende sa otvárali až o deviatej, ľudia v Katalánsku pred nimi stáli už o piatej ráno. Niektorí ľudia boli už vnútri – rodičia a aj ich deti v barcelonských a iných školách, ktoré zvyčajne slúžia ako volebné miestnosti, tam boli od piatka popoludní, keď sa skončilo vyučovanie. Spali v stanoch či spacákoch v telocvičniach. Inde zase farmári priviezli svoje traktory pred vchody do volebných miestností.

Takto sa Katalánci pripravili na opatrenia madridskej vlády, ktorá opakovane tvrdila, že urobí všetko pre to, aby sa referendum o nezávislosti Katalánska – podľa mienky katalánskej vlády záväzné – neudialo. Vláda sa opiera o rozhodnutie ústavného súdu o tom, že referendum je nelegálne.

Výsledky prieskumov pred referendom naznačovali, že hoci katalánska vláda prezentuje nezávislosť ako vôľu ľudu, jeho názor nie je taký jednoznačný. Prieskum z júla ukázal, že za nezávislosť je 41, proti 49 percent voličov. V septembri to zase vyzeralo na tesné víťazstvo (50,1 percenta) tábora za nezávislosť. V uliciach Barcelony sa v posledných dňoch konali veľké zhromaždenia oboch táborov. 

Ešte pred konaním referenda, ktoré vyvolala nespokojnosť časti Kataláncov so svojím postavením v Španielsku, v ktorom majú pomerne rozsiahlu a aj medzinárodne viditeľnú autonómiu, podnikla vláda v Madride kroky smerujúce k tomu, aby sa neudialo.

Podľa miestnych médií zatvorila 1300 z 2315 hlasovacích miestností, dočasne zatkla predstaviteľov katalánskej samosprávy, zhabala milióny hlasovacích lístkov, zablokovala weby podporujúce referendum či také, kde sa dalo online zaregistrovať na hlasovanie, alebo prerušila komunikáciu medzi referendovými miestnosťami. Do Katalánska poslala tiež policajné posily.

Atmosféra bola dusná: na jednej strane policajti, ktorí mali vykonať rozhodnutie súdu, na druhej strane Katalánci odhodlaní hlasovať za každú cenu. Obavy, že sa to môže skončiť násilím, neboli ojedinelé a napokon sa aj potvrdili.

Rusko a Assange

Do toho sa ešte primiešali správy o tom, že výsledky referenda v prospech nezávislosti sa snažia ovplyvniť aj hráči zvonka: Rusko a zakladateľ WikiLeaks Julian Assange, ktorí podporovali tábor za nezávislosť tým, že šírili istý druh správ.

„Nie je to nevyhnutne o tom, že si Rusko želá nezávislosť Katalánska. Ide o to, že principiálne sa podnecovaním nejednotnosti snaží postupne oslabovať európsku demokraciu a jej inštitúcie,“ povedal pre Hlas Ameriky Brett Schaffer z Marshallovho fondu. Rusko oficiálne podobne ako ďalšie krajiny, stojí za vládou v Madride a podporuje jej snahu zachovať celistvosť Španielska.

Hoci sa nepodarilo preukázať, že medzi ruskými akciami a aktivitami Assangea je koordinácia, Newsweek píše, že sa z neho stal hlavný komentátor a ovplyvňovateľ k téme referenda.

Ak by sa aj napriek chaosu a problémom podarilo referendum uskutočniť a skončilo by sa odobrením nezávislosti Katalánska, podľa tamojších zákonov by do 48 hodín po oznámení oficiálnych výsledkov malo dôjsť k vyhláseniu samostatnosti.

Aj samotná katalánska vláda však naznačuje, že to nemusí byť také horúce. BBC vo svojej analýze uvádza, že ak by napríklad účasť na referende bola nižšia ako 50 percent, mohla by svoje plány prehodnotiť.

Možnosti má aj vláda v Madride. Podľa ústavy má právo požiadať senát o povolenie použiť „všetky dostupné prostriedky“ na to, aby prinútila autonómne regióny podriadiť sa národnému právu. Článok 155 ešte nikdy nebol použitý a jeho znenie je pomerne vágne, ale BBC sa domnieva, že by centrálna vláda na jeho základe mohla znefunkčniť katalánsku vládu či dokonca aj parlament.

To by však znamenalo vážnu roztržku a krízu, akej Španielsko nečelilo od pádu Francovej diktatúry.

Nezávislosť Katalánska

Teraz najčítanejšie