Ministerka školstva: Časť študentov 8-ročných gymnázií nerozvíja svoj talent, výnimku nedostane ani Bratislava
Absolventi vysokých škôl aj gymnázií si nájdu prácu častejšie ako absolventi stredných odborných škôl. Ministerstvo napriek tomu chce obmedziť osemročné gymnáziá.
Na osemročné gymnáziá sa má od nového roka dostať najviac päť percent najtalentovanejších žiakov z každého kraja. Ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS) zatiaľ nechce výnimku ani pre Bratislavský kraj. Doteraz žiadne obmedzenie neplatilo.
Mnoho talentovaných detí podľa novej ministerky odchádza zo základnej školy na gymnáziá, kde sú osem rokov, a teda nejdú na odborné stredné školy. „Problém je v tom, že tieto deti sa potom nevedia zapájať na trh práce, pretože z gymnázií už nevedie cesta do odborného školstva,“ povedala ministerka.
Jej tlačové oddelenie výrok vysvetľuje tak, že „časť študentov osemročných gymnázií tak nevyužije svoje nadanie, ktoré by si vedeli rozvíjať na stredných odborných školách, pričom trh práce hlási čoraz viac chýbajúcich kvalifikovaných zamestnancov s odborným vzdelaním“.
To si naozaj gymnazisti nenájdu prácu?
Gymnazisti potom idú študovať na vysoké školy, a preto je nadbytok absolventov, ktorí sa nemajú kde uplatniť, tvrdí ministerstvo.
Absolventi vysokých škôl však v skutočnosti podľa štatistík nekončia na úradoch práce častejšie ako absolventi odborných škôl, skôr naopak. Miera nezamestnanosti absolventov všetkých stredných škôl bola v cykle 2015/2016 (údaje od júna 2015 do mája 2016) viac ako 12 percent (ide o mediánový údaj), z toho u gymnazistov to bolo päť percent.
Miera nezamestnanosti absolventov odborných škôl pri učebných odboroch, teda pri trojročnom štúdiu bez maturity, ale s výučným listom, bola vyše 19 percent. Pri študijných odboroch, teda pri štvorročnom štúdiu s maturitou, to bolo takmer 14 percent.
Miera nezamestnanosti absolventov vysokých škôl je sedem percent. Vychádza to z údajov Centra vedecko-technických informácií, ktoré uverejnili vlani v publikácii Uplatnenie absolventov stredných škôl v praxi.
„Výrazne najnižšia miera nezamestnanosti gymnazistov je, samozrejme, spôsobená prechodom prevažnej časti na vysokoškolské štúdium. Ak by sme vo výpočte eliminovali tento faktor, bolo by ich riziko nezamestnanosti porovnateľné s odbornými školami,“ konštatujú autori publikácie.
A o koľkých žiakoch hovoríme? Podľa reformného dokumentu Učiace sa Slovensko nastúpilo vlani v septembri do prímy osemročných gymnázií na celom Slovensku 3531 žiakov (z toho 1922 dievčat).
Vzhľadom na to, že celý populačný ročník tvorí v tomto roku približne 53 600 žiakov (ide o deti narodené v roku 2006), ide v celoslovenskom meradle asi o 6,6 percenta populačného ročníka.
Spoluautor reformy: Gymnáziá nie vždy pomôžu talentu
Jeden z autorov reformy Učiace sa Slovensko Juraj Vantuch hovorí, že s niektorými výrokmi ministerky súhlasí, s inými nie. Nemáme podľa neho priveľa vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ale máme priveľa zle vzdelaných ľudí s vysokoškolským diplomom. Podiel žiakov na osemročných gymnáziách má podľa neho vychádzať z toho, koľko detí sa už v desiatich rokoch chce profilovať, a nie z administratívneho nastavenia. Zároveň však nemá zmysel mať osemročné gymnáziá, ktoré majú rovnaký obsah vzdelávania ako druhý stupeň základnej školy, hovorí.
Vantuch zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania rozumie, prečo rodičia pre svoje deti vyberajú osemročné gymnáziá. „A iste by som v mnohých prípadoch rodičom aktuálne odporúčal osemročné gymnázium namiesto bežnej základnej školy. Tento stav je však dôsledkom deformácií z minulosti,“ hovorí.
Osemročné gymnáziá podľa neho treba chápať tak, že sú pre deti, ktoré nielen sú talentované, ale sú ochotné dobrovoľne naložiť na seba viac v oblasti, v ktorej sa chcú profilovať – napríklad v matematike.
„To, že niektoré deti a rodičia aktuálne preferujú osemročné gymnázia oproti základným školám, je vedené presvedčením, že základná škola nevie pracovať s talentmi (čo neznamená, že bežné osemročné gymnázium vie), a niekedy je aj útekom z prostredia, ktoré je vnímané ako nepriaznivé, v nádeji, že prostredie detí z rodín vysokomotivovaných rodičov v osemročných gymnáziách bude pre rozvoj dieťaťa priaznivejšie, čo tiež nemusí byť pravda,“ hovorí Vantuch.
Chybou podľa neho je, že ak sa niekto na základnej škole nudí, nemá možnosť vybrať si ďalšie aktivity. Dôvod? Je nedostatok učebných materiálov pre deti, ktoré by dobrovoľne chceli viac.
„Ak školy nebudú mať dostatočne bohato štruktúrované vzdelávacie prostredie a, naopak, budú v ponižujúcom postavení žobrákov prosiacich rodičov o papier – kancelársky a dokonca i toaletný, ťažko možno predpokladať, že budú vedieť poskytovať variabilné podmienky na učenie sa,“ hovorí Vantuch.
Lepšie sú triedy s najlepšími aj najhoršími
Riaditeľka vzdelávacieho projektu To dá rozum Renata Hall nepozná bariéry, ktoré by mali zabraňovať deťom na osemročných gymnáziách v prechode na strednú odbornú školu. „Na druhej strane, čo na základe rôznych výskumov vieme, je, že priskoré oddeľovanie detí do rôznych prúdov vzdelávania nie je prospešné pre žiadnu časť žiakov – ani pre tých, ktorí idú do výberových škôl, ani pre tých, ktorí zostávajú,“ povedala.
Potvrdzujú to podľa nej aj výsledky hodnotenia PISA, kde sa výsledky žiakov na osemročných gymnáziách zhoršili v porovnaní s minulosťou. „Zároveň vzniká príliš homogenizované prostredie, pričom zmiešané vzdelávacie prostredie s deťmi s rôznymi úrovňami schopností v jednej triede môže pôsobiť inšpiratívne na deti so slabšími výsledkami,“ tvrdí.
V zmiešanom prostredí sa totiž podľa nej učia od svojich rovesníkov, majú skúsenosť s excelenciou, kreativitou, vnútornou motiváciou či profesijnými ambíciami, čo ich môže motivovať k vyšším výkonom a alternatívnejším spôsobom uvažovania.
Najostrejšie o osemročných gymnáziách hovorí analytik INEKO Peter Goliaš. Za obmedzenie či až zrušenie osemročných gymnázií podľa neho hovoria niektoré medzinárodné skúsenosti, ktorú ukazujú, že skoré rozdelenie žiakov môže byť škodlivé pre vzdelávací systém. Šikovnejšie deti totiž dokážu potiahnuť tie slabšie, ak zostanú spolu v triede. Niektoré odporúčania tak hovoria, aby deti ostávali spolu na prvom aj na druhom stupni základných škôl.
Nepresúvajte deti bez faktov
Goliaš však zároveň varuje pred tým, aby štát proste prikázal, že deti pôjdu namiesto na osemročné gymnáziá do odborných škôl.
„Direktívne presúvanie žiakov z gymnázií do odborných škôl bez poznania faktov o ich uplatnení na trhu práce je veľkým hazardom s budúcnosťou týchto detí. Doteraz známe štatistiky ukazujú, že absolventi vysokých škôl majú v priemere podstatne nižšiu nezamestnanosť než absolventi stredných škôl,“ hovorí Goliaš.
Priemer je však podľa neho často skresľujúci – medzi jednotlivými školami existujú veľké rozdiely. „Existujú aj stredné odborné školy s nižšou nezamestnanosťou než niektoré vysoké školy. Navyše je porovnanie priemeru čiastočne skreslené tým, že na vysokých školách študuje časť populácie, ktorá má lepšie predpoklady zamestnať sa,“ tvrdí.
Ak niektoré školy a odbory majú priveľa absolventov, ktorí sa nevedia uplatniť, mal by štát tieto informácie zverejňovať, hovorí Goliaš. Informácie o uplatnení a aj o plate absolventov sú totiž podľa neho kľúčové pri výbere škôl. Na základe toho, ako sa absolventi uplatňujú, by sa mali podľa neho priraďovať aj peniaze, a to tak, že na odbory, ktorých absolventi majú problém nájsť si prácu, by malo ísť menej peňazí.
Hall z projektu To dá rozum hovorí, že je potrebné, aby sa o podobe všeobecného aj odborného vzdelávania viac hovorilo. „V najbližších rokoch sa predpokladá automatizácia mnohých rutinných a manuálnych činností a vzniká stále viac potreba ovládať počítače a roboty a vedieť sa rýchlo a efektívne učiť a reagovať na zmeny. Absolventi všetkých typov škôl by na takúto budúcnosť mali byť pripravení, aby boli zamestnateľní počas celého života,“ tvrdí.
Bratislava výnimku nedostane
Hoci sa pri obmedzovaní osemročných gymnázií hovorilo o tom, že Bratislavský kraj by mal dostať výnimku tak, aby v ňom na osemročné gymnáziá smelo chodiť viac ako 5 percent žiakov, ministerka sa k tomu neprikláňa.
„Čo sa týka zastúpenia talentovaných detí v Bratislavskom kraji v porovnaní s ostatným regiónmi, pani ministerka vychádzala z predpokladu, že detská populácia je rovnomerná, a tak je podiel talentovaných detí porovnateľný v rámci celého územia Slovenska,“ tvrdí ministerstvo.
Výnimka pre Bratislavský kraj by podľa nej bola diskriminačná. „Všade okrem Bratislavského kraja je táto kvóta v podstate naplnená, výrazne prekročená je iba v Bratislavskom kraji a osobitne v samotnej Bratislave,“ píše sa v reformnom dokumente Učiace sa Slovensko.
Do osemročných gymnázií podľa údajov v tomto dokumente odchádzala (a stále odchádza) neprimerane veľká časť populačného ročníka – v Bratislave to istý čas bolo viac ako 30 percent.
Situácia je už lepšia a vlani v septembri nastúpilo na osemročné gymnázium 960 primánov. Do 6. ročníka nastúpilo v rovnakom čase 4 055 žiakov. „Primáni tak tvorili 19,1 percenta populačného ročníka, v samotnej Bratislave bolo toto percento zrejme ešte o čosi vyššie,“ píše sa v dokumente Učiace sa Slovensko.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
