Začína sa týždeň Nobelových cien. Kto patrí medzi favoritov?
Medzi nominované výskumy patria tento rok solárne články, organická katalýza, ale aj výskum rakoviny.
Každoročné udeľovanie najprestížnejších vedeckých ocenení sa začína v prvý októbrový pondelok. Počas nasledujúcich siedmich dní sa budeme postupne dozvedať mená laureátov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu, fyziku, chémiu, mier a ekonómiu.
Udeľovanie cien za literatúru sa ako zvyčajne oznámi o niečo neskôr.
- fyziológia alebo medicína: pondelok 2. októbra okolo 11:30 (vyhlási ju Thomas Perlmann, Sekretár Nobelovej komisie pre fyziológiu alebo medicínu)
- fyzika: utorok 3. októbra okolo 11:45 (Göran K. Hansson, hlavný sekretár Švédskej akadémie vied)
- chémia: streda 4. októbra okolo 11:45 (Göran K. Hansson)
- mier: piatok 6. októbra okolo 11:00 (Berit Reiss-Andersen, predsedajúci Nórskej Nobelovej komisie)
- ekonomické vedy: pondelok 9. októbra (Göran K. Hansson)
- literatúra: dátum zatiaľ neurčený (Sara Daniusová, trvalá sekretárka Švédskej akadémie)
Do minulého roka bolo týchto cien udelených spolu až 579. Návrhy na udelenie ceny podávajú vedci, laureáti predošlých Nobelových cien a akademici z celého sveta. Na celý proces nominácií a výberu laureátov je udelené až 50 rokov trvajúce embargo, čo robí predpovedanie ocenených takmer nemožným.
Aj napriek tomu sa o predpovede pokúšajú viaceré agentúry a spoločnosti. Tradične najlepšia a najcitovanejšia je spoločnosť Thomson Reuters. Nejde tu o veštenie, ale o vedecky podložený systém založený na počte citácií jednotlivých vedcov.
Od roku 2002 nominovala Thomson Reuters takmer 260 potenciálnych laureátov na základe citácií, ktoré získali z databázy citácií vedeckých publikácií s názvom Web of Science. Až 39 z nominovaných vedcov napokon cenu aj dostalo; 9 z nich už v ten istý rok, 16 z nich do dvoch rokov od nominácie. Naposledy sa „trafili“ nominovaním Frasera Stoddarta, ktorý bol jedným z minuloročných laureátov Nobelovky za chémiu.
Tento rok prevzala predpovedanie spoločnosť Clarivate Analytics, ktorá spravuje indexovanie databázy Web of Science.
Nobelova cena sa udeľuje od roku 1901. Do minulého roka sa ich udelilo 579, ceny boli rozdelené medzi 911 laureátov. Cena sa udeľuje v kategórii medicína alebo fyziológia, fyzika, chémia, ekonómia, literatúra a mier.
Samotné ceny sa odovzdávajú 10. decembra, teda v deň výročia úmrtia Alfreda Nobela. Ich oznamovanie prebieha každoročne už začiatkom októbra. Udeľovanie Nobelovej ceny je ukotvené v Nobelovom závete. Tretiu verziu napísal Nobel 27. novembra 1895 v Paríži.
Ceny za chémiu, fyziku a ekonomické vedy udeľuje Švédska akadémia vied, cenu za medicínu alebo fyziológiu odovzdáva Inštitút Karolinska. Švédska akadémia udeľuje cenu za literatúru a Nobelovu cenu za mier zasa Nórska Nobelova komisia.
Laureát Nobelovej ceny dostane medailu, diplom a nárok na finančnú odmenu vo výške 8 miliónov švédskych korún (cca 855-tisíc eur). Cena sa dá rozdeliť maximálne medzi troch laureátov. Môže ju získať najúspešnejší výskum za posledný rok, ale aj metóda, ktorá bola objavená už pomerne dávno. Už sa stalo, že Nobelovu cenu dostal vedec až po smrti (ide o prípady, ak k úmrtiu dôjde po vyhlásení ceny).
Komisia každý rok zohľadňuje nominácie od tisícov vedcov, akademikov a laureátov Nobelových cien. Konečný termín na podanie návrhu je 31. január.
Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu
Tento rok by mohli cenu získať nasledujúci vedci:
Lewis C. Cantley za objav signalizačnej dráhy enzýmu fosfoinositíd-3-kináza (PI3K) a objasnenie jej úlohy počas rastu nádorov. Tento výskum pomohol vo vývoji liekov proti rakovine, cukrovke a autoimunitným ochoreniam.
Karl J. Friston za zásluhy pre analýzu dát z neurozobrazovania – techník zobrazenia štruktúry a funkčnosti mozgu. Friston sa pričinil najmä takzvanou voxelovou morfometriou, ktorá pomohla rozviť teórie vzniku schizofrénie.
Yuan Chang a Partick S. Moore za objav ľudského herpesvírusu 8 (označenie KSHV/HHV8) a vývoj antiretrovirálnej terapie proti nemu. Tento vírus zodpovedá za vznik rakoviny u pacientov trpiacich HIV/AIDS.
Minulý rok si cenu odniesol Japonec Jošinori Ohsumi za výskum autofágie – odbúrania prebytočných a poškodených bunkových štruktúr.
Udelili prvú Nobelovu cenu, je za výskum odbúrania prebytočných a poškodených bunkových štruktúr
Nobelova cena za fyziku
Fyzici, ktorí by mohli byť v utorok ocenení, sú:
Phaedon Avouris, Cornelis Dekker a Paul McEuen za príspevok vo vývoji elektroniky založenej na uhlíku, napríklad na uhlíkových nanorúrkach.
Mitchell J. Feigenbaum za objav nelineárnych a chaotických fyzikálnych systémov a identifikáciu takzvanej Feigenbaumovej konštanty.
Rašid A. Siuňajev za príspevok k pochopeniu fungovania vesmíru a vysvetleniu kozmologických javov ako pôvod vesmíru, procesy prebiehajúce pri vzniku galaxií či rast disku hmoty okolo čiernych dier.
Polovicu minuloročnej ceny si odniesol David Thouless, druhú si rozdelili Duncan Haldane a Michael Kosterlitz, všetci za za skúmanie (netriviálnych) usporiadaní hmoty pri nízkych teplotách (kde prevláda poriadok a usporiadanosť).
Nobelovu cenu za fyziku si odniesol výskum exotických foriem hmoty
Nobelova cena za chémiu
Cenu by si tohto roku mohli odniesť:
John E. Bercaw, Robert G. Bergman a Georgij B. Šuľpin za pokrok v oblasti takzvanej C-H funkcionalizácie. Ide o často používaný typ reakcie v organickej chémii, počas ktorej dochádza k rozštiepeniu väzby medzi uhlíkom a vodíkom a jej nahradeniu väzbou s iným atómom, napríklad iným uhlíkom, dusíkom alebo kyslíkom.
Jens Nørskov za pokrok v heterogénnej katalýze na tuhých povrchoch. Jeho príspevok napríklad výrazne pomohol vylepšiť syntézu amoniaku.
Tsutomu Miyasaka, Nam-Gyu Park a Henry J. Snaith za objav a použitie materiálov na báze nerastu s názvom perovskit, ktorý je možné použiť pri vývoji solárnych článkov schopných efektívne premieňať energiu.
Minulý rok bola cena udelená trojici chemikov Jean-Pierre Sauvage, sir J. Fraser Stoddart a Bernard L. Feringa, za „dizajn a syntézu molekulových strojov“.
Nobelovku za chémiu dostali za najmenšie stroje na svete
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Túto neformálnu Nobelovu cenu by si mohli odniesť:
Colin F. Camerer a George F. Loewenstein za výskum v oblasti behaviorálnej ekonomiky a neuroekonomiky.
Robert E. Hall za analýzu produktivity pracujúcich, štúdie recesií a nezamestnanosti.
Stewart C. Myers a Raghuram G. Rajan za príspevok v oblasti rozhodovania v korporátnych financiách.
Minulý rok si ju odniesli Oliver Hart a Bengt Holmström za príspevok k teórii kontraktu.
