Na Slovensku sa začal súboj, v ktorom vôbec nejde o dane
Bude to osobný súboj medzi Andrejom Kiskom a Robertom Ficom, ale aj neosobný medzi pokorou a aroganciou.
Rabín David Wolpe, považovaný za jedného z najvplyvnejších žijúcich židovských mysliteľov, radí politikom toto: Ukážte ľuďom silu svojej osobnosti tým, že prejavíte citlivosť a úprimnosť. Nebude vás to stáť nič okrem vyslovenia jedného slova – ľutujem.
Na Slovensku sa dosiaľ nenašiel politik vo vrcholnej funkcii, ktorý by to dokázal. Aj preto dnes ide v prípade prezidenta Andreja Kisku o niečo celkom iné, než sú dane. Ide o to, či bude naďalej víťaziť princíp, že moc stojí nad morálkou, ako to platilo od Vladimíra Mečiara až po Roberta Fica.
Ten, kto prikázal anonymne zverejniť výsledky daňovej kontroly, uvažoval presne podľa tohto princípu. Bol presvedčený o tom, že jeho moc je sama osebe mravnou kategóriou, a preto je správne každé svinstvo, ktorého sa dopustí pre jej udržanie. Preto Mečiarovi alebo Ficovi (ale ani Mikulášovi Dzurindovi) ani len nenapadlo, že by sa nejakého svinstva mohli dopustiť. Preto im samozrejme ani len nenapadlo, že by sa zaň mali verejnosti ospravedlniť.
Štvrť storočia žijeme v krajine, v ktorej nás politici presviedčajú, že sú neomylní a že oni stelesňujú mravný zákon. Že nepodliehajú mravnému imperatívu, ktorý platí pre všetkých rovnako, ako tvrdil Immanuel Kant.
Prezident Andrej Kiska povedal včera niekoľkokrát, že ho mrzí, ak sklamal tých, ktorí mali voči nemu vysoké očakávania. To je to isté, ako keby povedal „ľutujem“. Po prvý raz sa stalo, že vrcholný slovenský politik uznal existenciu mravného zákona, ktorý stojí nad ním a platí pre všetkých rovnako.
Teraz to začne byť naozaj zaujímavé, lebo budeme svedkami zrážky dvoch princípov: moci, ktorá stojí nad morálkou, a moci, ktorá kladie morálku na vyššiu priečku, než na ktorej sama stojí. Kultúra ľútosti je stará ako samo ľudstvo a rovnako starý je aj mocenský súboj medzi pokorou a aroganciou, v ktorom víťazí raz jedna, raz druhá strana.
Tento súboj sa práve začal aj na Slovensku, kde doteraz vždy zvíťazila arogancia. A bude to veľmi osobný súboj, stelesnený Kiskom a Ficom. Výsledok sa nedá predvídať, ale táto krajina by si už naozaj zaslúžila aspoň jedno malé víťazstvo pokory.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
