Denník N

Od prímeria k vojne: Ako sa tri roky zhoršoval vzťah Fica a Kisku

Premiér a prezident. Foto – TASR
Premiér a prezident. Foto – TASR

Vojne medzi prezidentom a premiérom predchádzali prestrelky od začiatku roka. Fico o Kiskovi vyhlásil, že ho oklamal, hrozil, že nebude chodiť na udeľovanie vyznamenaní, a Smer si Kisku podal aj za lety vládnym špeciálom.

V noci z 29. na 30. marca 2014 bol premiér Robert Fico skúpy na slovo. „No, prehral som, ďakujem pekne,“ povedal krátko po tom, čo bolo jasné, že v súboji prezidentských kandidátov ho nepolitik Andrej Kiska porazil o dvadsať percentuálnych bodov a stal sa hlavou štátu.

Kiska dostal 1 307 065 hlasov, predseda Smeru aj vlády 893 841 hlasov. Ficovi k víťazstvu nepomohlo, že svoju kampaň na záver vyšpičkoval a Kisku otvorene a opakovane nazýval úžerníkom, ktorý má blízko k scientológom.

„Zarobil peniaze úžerou na chudobných ľuďoch, v úžere pokračuje v Českej republike, podľa jeho spoločníka zneužil charitu na politické ciele a má podľa všetkého blízko aj k sekte scientológov,“ hovoril Fico počas kampane.

Po voľbách medzi prezidentom a Kiskom nastalo prímerie, ktoré s istými problémami trvalo tri roky. Väčší útok na Kisku si Ficov Smer prichystal až na túto jar, využil na to jeho časté lety vládnym špeciálom.

Po tomto víkende, keď vyšlo najavo, že premiér na stretnutí, na ktorom boli aj zástupcovia mimovládok, nazval Kisku daňovým podvodníkom, a zároveň sa ho pýtal, či bola jeho kampaň v marci 2014 legálna a korektná, zavládla medzi premiérom a prezidentom otvorená nevraživosť. Prezident vyhlásil, že Fico povedal „absolútnu lož“ o ich stretnutí na Bôriku.

Ako sa do tohto stavu dostali?

Nie prezident, ale poradcovia sú problém

Vzťahy medzi premiérom a prezidentom boli prvý rok v Kiskovej funkcii veľmi pokojné. Robert Fico sa vyhýbal otvoreným konfliktom s prezidentom, a to aj vtedy, keď mali medzi sebou názorové spory.

Ak sa na niečom nezhodli, často využívali frázu, že si „nerozumejú“. Keď premiér v máji 2015, na rozdiel od väčšiny západných politikov, odcestoval oslavovať 70. výročie konca vojny do Moskvy, a potom ešte vycestoval do Moskvy aj v júni, prezident povedal: „Ja osobne tejto ceste premiéra nerozumiem.“

Robert Fico, Vladimir Putin a Miroslav Lajčák v Moskve v júni 2015. Foto – TASR

Podobne premiér v decembri 2014 „nerozumel“ Kiskovi, prečo parlamentu vrátil zákon o verejnom obstarávaní. Prezident vravel, že mu neprišiel dostatočne účinný v boji proti schránkovým firmám.

Najvypuklejším konfliktom bol v prvej časti Kiskovho funkčného obdobia spor o nevymenovanie ústavných sudcov. Kiska odmietol na Ústavný súd pustiť členov Smeru, poslankyňu Janu Laššákovú a exposlanca Mojmíra Mamojku, ale aj iných kandidátov.

Fico vtedy prvý raz využil taktiku, ktorej sa držal aj v nasledujúcich mesiacoch. Neútočil na Kisku, ale na jeho poradcov. „Je vecou pána prezidenta, akých si vyberie poradcov. Môžem len povedať: čo jeho poradca, to odporca Smeru. To hovorí za všetko,“ povedal v roku 2014 pre Pravdu.

Podobne premiér reagoval, keď si ešte v minulom volebnom období Kiska zavolal na koberec vtedajšieho ministra zdravotníctva Viliama Čisláka, ktorý ministerstvo prebral po kauze CT. Povedal vtedy, že nevidí žiadne opatrenie, ktoré by zlepšilo situáciu v zdravotníctve.

Aj vtedy Fico pre agentúru SITA povedal, že do konfliktu s jeho stranou tlačia Kisku poradcovia. „Je tlak na prezidenta, aby rok pred voľbami začal politickú vojnu so Smerom a s vládou,“ vyhlásil premiér.

A do tretice: keď sa Kiska vlani v októbri stretol s tibetským duchovným vodcom dalajlámom, Fico opäť prezidentovi odporučil, aby „menej počúval svojich poradcov“, lebo „to, čo urobil Kiska, jednoznačne poškodilo slovensko-čínske vzťahy a na tom nie je nič tajomné“.

Aj keď sa Fico ku Kiskovi ozýval čoraz častejšie, stále išlo najmä o nepriame, a v podstate zdržanlivé poznámky. Prezidentský palác ich nechával bez komentára.

Prezidenta a dalajláma na Kamzíku. Foto – Prezidentská kancelária

Prezident obľúbený aj medzi voličmi Smeru

Prečo sa Fico dlho pri prezidentovi miernil? Dôvodom zrejme nebolo len poučenie z prezidentských volieb, v ktorých Fico útoky na Kisku prepálil, ale aj postoj, ktorý mali voči prezidentovi voliči Smeru.

Kiska od svojho nečakaného vstupu do politiky vedie v rebríčkoch popularity najvyšších ústavných činiteľov. Keď sa pred rokom v lete Focus pýtal na spokojnosť s prácou prezidenta, kladne odpovedalo 68,8 percenta respondentov.

Medzi voličmi Smeru bola spokojnosť dokonca vyššia, ako bol priemer Slovenska. Prezidenta pozitívne hodnotilo 75 percent voličov Smeru – viac, ako to bolo medzi sympatizantmi Mosta-Hídu.

Podľa prieskumu s inou metodikou, v ktorom respondenti spontánne menujú svojich favoritov medzi politikmi, je Kiska naďalej najobľúbenejším, o chlp pred Ficom. V aktuálnom prieskume Focusu z augusta 2017 Kisku za najdôveryhodnejšieho označilo 27,3 percenta ľudí.

Medzi voličmi Smeru toto číslo nebolo iné. Spontánne ho menovalo približne 26 percent voličov Smeru, čo znamená, že aj medzi priaznivcami Ficovej strany má Kiska takú istú dôveru, ako v celej populácii.

Konflikt medzi prezidentom a premiérom  neeskaloval ani po Kiskovej tvrdej správe o stave republiky, ktorú v parlamente predniesol ešte vlani v júni. Nepriamo v nej vyzval odstúpiť ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer) pre kauzu Bašternák.

„Vyvodenie politickej zodpovednosti nie je riešením žiadnej kauzy, ale len obyčajným gestom slušnosti, ktoré má upokojiť verejnosť a umožniť zodpovedným inštitúciám pracovať,“ rečnil Kiska.

Ešte v novembri 2016 sa Fico výpadov voči prezidentovi zdržal, aj keď Kiska verejne hovoril, že nová koalícia Smeru, SNS a Mosta-Hídu nevládne dobre.

„Keď sa človek dostáva do konfrontácie s realitou, zrazu vidí, že tento štát nie je spravodlivý, že sa nespráva férovo, ku každému rovnako, tak je vnútorný pocit frustrácie nesmierne silný. Žiaľ, táto vláda zatiaľ neposilnila dôveru v štát,“ povedal vo veľkom rozhovore pre týždenník Trend.

Fico si vtedy síce zavolal novinárov na mimoriadny brífing, ale Kiskovi kritiku nevrátil. „Konflikt, do ktorého sa ma pokúšajú zatiahnuť, absolútne odmietam,“ povedal premiér novinárom.

Už o pár mesiacov bolo všetko inak.

Prezident prednáša správu o stave republiky, jún 2017. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aktívny Kiska a podráždený Fico

Na prelome rokov 2016 a 2017 začal prezident veľmi aktívne vstupovať do domácej politiky a zaťal aj do živých káuz Smeru. Už v novembri 2016 prezident prijal bývalého vyšetrovateľa Gorily Mareka Gajdoša, ktorého minister vnútra Kaliňák označil za neschopného.

O mesiac, po blogu Zuzany Hlávkovej, ktorá sa podľa vedenia vlády mala podieľať na cielenom útoku na slovenské predsedníctvo v Rade EÚ, prezident vyzval mladých ľudí, aby si ju zobrali za vzor. V januári 2017 si zasa predvolal policajného prezidenta Tibora Gašpara a žiadal ho vysvetliť podpis pod vyhlásením plným konšpirácií a dezinformácií.

A to stále nie je všetko, začiatkom tohto roka prezident požiadal ministra práce Jána Richtera preveriť situáciu v resocializačnom zariadení Čistý deň a po premiére filmu Únos aktívne tlačil na to, aby vláda pohla so zrušením Mečiarových amnestií, čo sa nakoniec aj stalo.

Premiér začal prezidentovi verejnú kritiku oplácať. Keď Kiska po Novom roku udelil štátne vyznamenanie hudobníkovi Michalovi Kaščákovi či Michaelovi Kocábovi, Fico neprišiel na večernú recepciu. A pohrozil, že nabudúce nepríde ani na samotný ceremoniál.

„Ak by sa mala na budúci rok pri 25. výročí vzniku Slovenska opakovať situácia, že sa prezident rozhodne vyznamenať ľudí typu pána Kaščáka alebo takých, ktorí boli vyznamenaní pred rokom, tak sa obávam, že táto udalosť bude pravdepodobne bez účasti predsedu vlády a predsedu parlamentu,“ povedal pre Hospodárske noviny.

Prezident o vládnych kauzách hovoril aj počas svojich stretnutí so študentmi na vysokých školách. V marci tohto roka sa nakoniec Fico už poriadne rozhorčil. „Prezident útočí na mňa na dennej báze, ide medzi študentov a útočí na mňa. To som si ja nikdy nedovolil útočiť na neho medzi študentmi,“ hovoril v televízii TA3.

Predseda vlády sa vtedy vrátil aj k ich najdlhšie trvajúcemu sporu o vymenovanie ústavných sudcov. „Mňa prezident priamo dvakrát oklamal,“ tvrdil, keď naznačoval, že medzi ním a prezidentom existovala dohoda, ako vyriešiť pat na Ústavnom súde.

Prezident Kiska, premiér Fico (vpravo) a predseda parlamentu Danko na odovzdávaní štátnych vyznamenaní 20 osobnostiam. Foto – TASR

Mimochodom, aj na jar tohto roka sa ušla kritika Kiskovým poradcom. „Mohol by si niekedy ešte predtým, ako niečo od poradcov prečíta, ten prejav prečítať. To sú veci, ktoré mu evidentne niekto píše. Potom nemá odvahu odpovedať na otázky a odíde preč,“ vravel premiér o Kiskovi.

Fico vtedy médiám vysvetľoval, že Kiska je čoraz aktívnejší, lebo sa pripravuje na vstup do politiky. „Rieši sa tam politická budúcnosť prezidenta a možné založenie politického subjektu.“ Prezident následne v apríli tohto roka oznámil, že nebude kandidovať v parlamentných voľbách a ešte sa rozhodne, či sa pokúsi opäť zabojovať o miesto v Prezidentskom paláci. Prezidentské voľby budú na jar v roku 2019.

Vládny špeciál na scéne

Ficov Smer už na jar tohto roku rozbehol priamy útok na prezidenta pre jeho časté lety vládnym špeciálom. Verejnosti nie veľmi známy poslanec Martin Nemky parlamentu navrhol, aby minister vnútra Robert Kaliňák poslancom predložil informáciu o využívaní letky ministerstva vnútra za roky 2015 až 2017.

Kaliňák pred poslancami povedal, že zo 454 prezidentových letov až 70 percent, teda 319 letov, nesúviselo s výkonom jeho ústavných kompetencií. Išlo o Kiskove lety do Popradu, kde žije jeho rodina, a späť do Bratislavy. Premiér Fico mal štyri takéto porovnateľné lety, podľa Kaliňáka za ne zaplatil 9900 eur.

Vládny špeciál. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vzápätí minister vnútra dodal, že prezident za svoje lety do Popradu a späť nezaplatil. Na základe Ficových letov mu cenu za tieto lety vyčíslil na 790-tisíc eur. Ak by vraj zarátal aj lety z roku 2014, išlo by takmer o milión eur.

Potom nasledovala séria obvinení zo vzájomných klamstiev. „Mrzí ma, že minister vnútra klame, opakovane klame. A mrzí ma, že práve takýto človek je v takej dôležitej funkcii, ako je minister vnútra,“ vravel Kiska, keď vysvetľoval, že mu Kaliňák vládny špeciál ponúkol s tým, že u prezidenta neexistuje rozdiel medzi služobnou a súkromnou cestou.

Do sporu sa vložil aj Fico. „Pán prezident nehovoril pravdu,“ povedal v RTVS. Minister vnútra podľa Fica prezidentovi, jemu aj predsedovi parlamentu povedal, že treba používať lietadlá vládnej letky, lebo musia lietať. „Nikdy však nedal súhlas, aby prezident prelietal milión eur domov.“

Krátko nato poslanci Smeru a SNS podali na Kisku podnet na parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií za to, že vo Varšave poklepal základný kameň nového vežiaka firmy HB Reavis. Vraj tým propagoval súkromnú firmu. Smer a SNS navyše tvrdili, že Kiskova dcéra Natália, ktorá v HB Reavis pracuje, s prezidentom letela do Varšavy špeciálom.

Prezidentská kancelária to poprela a parlamentný výbor v máji konanie voči prezidentovi zastavil. Kauza letov vládnym špeciálom sa vyriešila Kiskovým rozhodnutím, že bude lietať menej. Na presuny do Popradu a späť odvtedy využíva najmä auto, no cestoval už aj vlakom.

Hovorca prezidenta Roman Krpelan v apríli potvrdil, že prezident sa s premiérom už nestretáva pravidelne raz do mesiaca, ako mali vo zvyku. „Momentálne majú pauzu,“ povedal.

V lete vzájomné spory medzi prezidentom a premiérom na väčšinu času ustali. Kiskovi sa narodil syn a na verejnosti ho bolo vídať menej, vládna koalícia musela riešiť mesiac trvajúcu krízu. Ale jedna výnimka bola: Fico Kisku kritizoval za jeho neúčasť na oslavách sv. Cyrila a Metoda na Devíne.

„Haló, kričím a hovorím aj k najvyššiemu ústavnému činiteľovi tohto štátu, že je najvýznamnejší štátny sviatok, aký SR má a musíme si ho vážiť a uctievať,“ volal premiér, a prezident sa ihneď ohradil.

„Robert Fico napríklad odmietol pozvanie prezidenta uctiť si Deň víťazstva nad fašizmom 8. mája tohto roka v Kalinove, ale nikdy by prezidenta Andreja Kisku nenapadlo o tom verejne hovoriť,“ bránil prezidenta jeho hovorca Roman Krpelan.

Teraz je zrejmé, že aj tento oddychový čas sa skončil a konflikt medzi Prezidentským palácom a úradom vlády sa opäť rozhorel už naplno.

Kiskov problém s daňami

Teraz najčítanejšie