pondelok

Tereza Nvotová: Spraviť film o Mečiarovi bola moja povinnosť

V polovici októbra bude mať premiéru dokument o jednej z kľúčových postáv samostatného Slovenska. Jeho autorkou je mladá režisérka, ktorá sa nedávno zviditeľnila drámou Špina.

Foto – Miro Nôta

Poďme sa nebáť,“ odkázala z pódia na minulotýždňovom protikorupčnom pochode TEREZA NVOTOVÁ. Podľa mladej filmárky treba korene dnešného stavu Slovenska hľadať v minulosti, za tretej vlády Vladimíra Mečiara, o ktorej nakrútila film. Volá sa jednoducho Mečiar a premiéru bude mať 12. októbra. 

Aký je Vladimír Mečiar dôchodca? Je spokojný, vyrovnaný alebo skôr mrzutý?

To je ťažká otázka, Mečiar pravé pocity neodhalí za štyri dni nakrúcania v Elektre. Z rozhovoru mám však pocit, že sa cíti ponížený, dokonca to aj hovorí na kameru. Ponížený národom, ktorý ho odmietol.

Na druhej strane, veľa rozpráva o šťastnom rodinnom živote plnom vnúčat. Netuším, či je to pravda, či to nie je iba obraz, ktorý chce o sebe šíriť, neviem totiž, ako inak vyzerá jeho každodenný život. Ukazoval mi skôr akúsi idylu.

Necíti sa opustený, sám v obrovskej Elektre?

Keď som za ním bola, tak tam bol väčšinou sám. Ale má tam ešte ľudí, čo sa o dom starajú.

Odsúhlasil, čo z interview môžete dať do filmu?

Mečiar film neautorizoval, neurčoval, čo v ňom má a nemá byť. To je pri dokumentoch bežná prax, žiaden z mojich filmov respondenti neautorizovali.

Aspoň snímku videl?

Mala som s ním dohodu, že mu film pošlem, keď bude hotový, čo som spravila. Či ho videl, neviem. Pozvala som ho aj na premiéru.

Koľkokrát ste za ním boli?

Nakrútila som s ním jeden dlhší rozhovor a boli sme dohodnutí na ďalšom. Potom sa odmlčal a rozhovor sa neuskutočnil. Možno za to mohli články v médiách, ktoré vyšli k mojej hranej snímke Špina, titulky však väčšinou zdôrazňovali chystaný film Mečiar.

Mrzí vás to?

Netvrdím, že nemrzí. Aj preto som o filme nechcela príliš roztrubovať novinárom, kým nebude hotový. Nemyslím si však, že by tým príliš trpel výsledok.

Ten spomínaný druhý rozhovor som chcela najmä preto, že mi pripadalo fér, aby mal Mečiar šancu vyjadriť sa k novému materiálu. Film sa totiž vyvíjal z pôvodného bakalárskeho filmu na celovečerný.


To ste boli iba v treťom ročníku na pražskej FAMU. Chce drzosť od študentky vrhnúť sa do tejto témy.

Celé sa to začalo, keď som v novinách čítala, že Mečiar odchádza z HZDS. Začalo ma zaujímať, čo to je za človeka. Z detstva som si pamätala Mečiara ako toho pána, o ktorom všetci debatujú, hádajú sa, jeho tvár je všade.

Chcela som jednoducho zistiť, čo je zač, a keďže v Česku, kde žijem a študujem, sa filmári bežne púšťajú do politických tém, nezdalo sa mi to až také absurdné. Až keď som na Slovensku oslovila kamarátov novinárov, či nemajú na Mečiara kontakt, vysmiali ma, či som blázon. Rodičia sa pýtali, či sa nebojím.

K politickým filmom som nikdy neinklinovala a ani toto nemal byť investigatívny dokument. Mečiar ma zaujímal ako človek, ktorého som chcela nakrúcať uňho doma. Zmenilo sa to

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás