pondelok

Môže sa Španielsko rozpadnúť? Scenáre od „nukleárnej možnosti“ po jednostranné vyhlásenie Katalánska

Použitím násilia španielsky premiér Mariano Rajoy len posilnil katalánskych separatistov a ich referendu nezabránil. Krajina sa tak ocitla na pokraji ústavného chaosu. „Niet cesty späť,“ hovoria Katalánci.

Násilný priebeh protiústavného referenda v Katalánsku. Foto – TASR/AP

Skupina Kataláncov pokojne postávala v nedeľu 1. októbra pri stole, kde zbierali hlasovacie lístky počas svojho neuznaného referenda o nezávislosti. Onedlho sa k nim priblíži skupina ťažkoodencov, ktorých vítajú pokrikmi a rukami hore. Netrvá dlho a ozbrojené bezpečnostné zložky začnú odhodlaných obyvateľov Barcelony biť obuškami.

Na inom mieste strieľali policajti do ľudí gumené projektily a po tvárach ľudí steká krv. Celkovo sa po nedeľnom násilí v Katalánsku narátalo vyše osemsto zranených, medzi nimi asi tri desiatky policajtov.  

Urobili, čo museli?

„Urobili sme, čo sme museli urobiť. Sme španielska vláda, som jej líder a prevzal som zodpovednosť,“ vysvetľoval v ten istý deň španielsky premiér Mariano Rajoy. Policajný zákrok proti Kataláncom, ktorí sa napriek výzvam španielskej vlády rozhodli zorganizovať referendum o nezávislosti, však mnohí považujú za chybu. Podľa kritikov Madrid len posilnil tú časť Katalánska, ktorá sa chce odtrhnúť od Španielska.

Napriek hrozbám centrálnej vlády sa na referende, ktoré prebehlo v rozpore so španielskou ústavou, zúčastnilo 2,2 milióna ľudí, čo je menej ako polovica (42,3-percentná účasť) z 5,3 milióna registrovaných voličov. Podľa katalánskej vlády hlasovalo „Sí“ niečo pod 90 percent ľudí. Viac ako 750-tisíc lístkov zostalo nezrátaných, pretože ich skonfiškovala španielska polícia.  

Katalánsky „prvý minister“ Carles Puigdemont hovorí o víťazstve a rešpekte. Inštitúcie podľa neho majú povinnosť výsledok preniesť do reality. Mohol by napríklad vyhlásiť jednostrannú nezávislosť a vyvolať v krajine ústavnú krízu. Podľa neho je na to po „krvavom referende“ pripravená pôda. 

Ak španielsky premiér Mariano Rajoy chcel tvrdým postojom voči neuznanému referendu Kataláncov zbrzdiť, tak sa mu podaril pravý opak a napätie medzi dvomi rozhádanými stranami len narástlo. Odbojne naladení obyvatelia ekonomicky najsilnejšieho regiónu v Španielsku chcú už v utorok svoj hnev vyjadriť generálnym štrajkom.  

Dôležité, pre Madrid veľmi nepríjemné, je aj zistenie, že lokálna polícia Mossos odmietla poslúchať jeho rozkazy. V prípade vyhrotenia situácie v Katalánsku to môže ešte viac skomplikovať situáciu centrálnej vláde.

Chyba. Veľmi smutné. Čo hovoria Španieli

„Je to jedna z najsmutnejších epizód v histórii našej krajiny. Neverím v nacionalizmus, ale verím v ľudí. A keď vláda používa silu a represie proti svojim občanom, tak potom máme veľký problém,“ povedal Denníku N španielsky divadelný herec Jesús Hernandéz.

Žije vo Valladolide, hlavnom meste španielskeho regiónu Kastília-León na severozápade Španielska. Na situáciu v neďalekom Katalánsku sa tak vie pozrieť s nadhľadom. Má rád Španielsko, no zároveň sa vie pozerať na vládu v Madride očami vzdialeného regiónu.

„Represie sú veľký problém. A do toho Rajoy, náš premiér, ktorý sa nechce rozprávať. Jedine dialóg je však cestou, ako politicky vyriešiť Katalánsko. To, že si namiesto toho vybral silu, je osudová chyba,“ obáva sa Hernandéz.

Mladá Katalánka Paula Montañà Tor hlasovala v referende osobne.

„Ja som, našťastie,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás