Denník N

Môže sa Španielsko rozpadnúť? Scenáre od „nukleárnej možnosti“ po jednostranné vyhlásenie Katalánska

Násilný priebeh protiústavného referenda v Katalánsku. Foto – TASR/AP
Násilný priebeh protiústavného referenda v Katalánsku. Foto – TASR/AP

Použitím násilia španielsky premiér Mariano Rajoy len posilnil katalánskych separatistov a ich referendu nezabránil. Krajina sa tak ocitla na pokraji ústavného chaosu. „Niet cesty späť,“ hovoria Katalánci.

Skupina Kataláncov pokojne postávala v nedeľu 1. októbra pri stole, kde zbierali hlasovacie lístky počas svojho neuznaného referenda o nezávislosti. Onedlho sa k nim priblíži skupina ťažkoodencov, ktorých vítajú pokrikmi a rukami hore. Netrvá dlho a ozbrojené bezpečnostné zložky začnú odhodlaných obyvateľov Barcelony biť obuškami.

Na inom mieste strieľali policajti do ľudí gumené projektily a po tvárach ľudí steká krv. Celkovo sa po nedeľnom násilí v Katalánsku narátalo vyše osemsto zranených, medzi nimi asi tri desiatky policajtov.  

Urobili, čo museli?

„Urobili sme, čo sme museli urobiť. Sme španielska vláda, som jej líder a prevzal som zodpovednosť,“ vysvetľoval v ten istý deň španielsky premiér Mariano Rajoy. Policajný zákrok proti Kataláncom, ktorí sa napriek výzvam španielskej vlády rozhodli zorganizovať referendum o nezávislosti, však mnohí považujú za chybu. Podľa kritikov Madrid len posilnil tú časť Katalánska, ktorá sa chce odtrhnúť od Španielska.

Napriek hrozbám centrálnej vlády sa na referende, ktoré prebehlo v rozpore so španielskou ústavou, zúčastnilo 2,2 milióna ľudí, čo je menej ako polovica (42,3-percentná účasť) z 5,3 milióna registrovaných voličov. Podľa katalánskej vlády hlasovalo „Sí“ niečo pod 90 percent ľudí. Viac ako 750-tisíc lístkov zostalo nezrátaných, pretože ich skonfiškovala španielska polícia.  

Katalánsky „prvý minister“ Carles Puigdemont hovorí o víťazstve a rešpekte. Inštitúcie podľa neho majú povinnosť výsledok preniesť do reality. Mohol by napríklad vyhlásiť jednostrannú nezávislosť a vyvolať v krajine ústavnú krízu. Podľa neho je na to po „krvavom referende“ pripravená pôda. 

Ak španielsky premiér Mariano Rajoy chcel tvrdým postojom voči neuznanému referendu Kataláncov zbrzdiť, tak sa mu podaril pravý opak a napätie medzi dvomi rozhádanými stranami len narástlo. Odbojne naladení obyvatelia ekonomicky najsilnejšieho regiónu v Španielsku chcú už v utorok svoj hnev vyjadriť generálnym štrajkom.  

Dôležité, pre Madrid veľmi nepríjemné, je aj zistenie, že lokálna polícia Mossos odmietla poslúchať jeho rozkazy. V prípade vyhrotenia situácie v Katalánsku to môže ešte viac skomplikovať situáciu centrálnej vláde.

Chyba. Veľmi smutné. Čo hovoria Španieli

„Je to jedna z najsmutnejších epizód v histórii našej krajiny. Neverím v nacionalizmus, ale verím v ľudí. A keď vláda používa silu a represie proti svojim občanom, tak potom máme veľký problém,“ povedal Denníku N španielsky divadelný herec Jesús Hernandéz.

Žije vo Valladolide, hlavnom meste španielskeho regiónu Kastília-León na severozápade Španielska. Na situáciu v neďalekom Katalánsku sa tak vie pozrieť s nadhľadom. Má rád Španielsko, no zároveň sa vie pozerať na vládu v Madride očami vzdialeného regiónu.

„Represie sú veľký problém. A do toho Rajoy, náš premiér, ktorý sa nechce rozprávať. Jedine dialóg je však cestou, ako politicky vyriešiť Katalánsko. To, že si namiesto toho vybral silu, je osudová chyba,“ obáva sa Hernandéz.

Mladá Katalánka Paula Montañà Tor hlasovala v referende osobne.

„Ja som, našťastie, mohla voliť v mojom mestečku Perafita v centrálnom Katalánsku, a to bez nejakého veľkého incidentu. Keď som však videla brutálnu reakciu Ľudovej gardy a Jednotiek štátnej polície proti davom mladých aj starších ľudí, išlo mi srdce puknúť,“ povedala Denníku N.

Na referendum si odskočila zo zahraničia, kde pracuje pre jednu z mimovládnych inštitúcií v Európskej únii. „Verím v demokraciu, a reakcia Madridu bola veľmi prehnaná. Dá sa vysvetliť len nedostatkom rešpektu voči katalánskym občanom,“ dodáva nahnevane.

Od začiatku podľa nej bolo jasné, že to nebude normálne referendum. „To, že bude mať bezpočet organizačných problémov, sa čakalo, ale takáto represia je bezprecedentná, odkedy padla diktatúra,“ dodáva mladá Katalánka. „Verím, že to len pridá hnutiu za nezávislosť na cnosti a sile.“

Sama sa teraz pýta, ako zareaguje španielska vláda, keď sa katalánsky líder Carles Puigdemont rozhodne spustiť kroky vedúce k jednostrannej nezávislosti. „Použije ešte viac násilia? A čo povie EÚ? Obávam sa,že sme dosiahli bod, keď už niet návratu. Katalánsko sa snažilo roky rokovať, a Madrid ledva odpovedal. Toto hnutie nie je bláznivou myšlienkou katalánskych mocenských elít,“ hovorí odhodlane Montañà Tor.

Španielsky premiér Mariano Rajoy počas nedávnej návštevy amerického prezidenta. Foto – AP

To, čo môže prísť ďalej, naozaj nikto presne nevie. Vyhlásenie jednostrannej nezávislosti? Využitie článku 155 o odobratí právomocí regionálnej vláde? Pokračovanie násilností a zatýkanie regionálnych politikov? 

„Ak Katalánsko jednostranne vyhlási nezávislosť, bude to katastrofa. Použitie násilia proti občanom by sa však nikdy nemalo tolerovať,“ myslí si aj divadelník Hernandéz.

Kraj, kde je aj futbal o politike

Katalánci zvyknú o sebe hovoriť, že historicky chceli byť vždy nezávislí od Madridu. „Za posledných tisíc rokov bolo Katalánsko suverénnym národom 700 rokov, až posledných 300 rokov sme boli súčasťou Španielska, ktoré sa pokúša zničiť našu kultúrnu a národnú identitu,“ píše sa napríklad v knihe Catalonia callingVytlačil ju najčítanejší historický magazín v Katalánsku Sàpiens.

Katalánsko má vlastný jazyk, katalánčinu, ktorým sa rozpráva popri španielčine na úradoch, ako prvé zakázalo tradičné španielske býčie zápasy a aj na zápasoch slávnej Barcelony ide vždy o viac ako len futbal.

Barça, viac ako len klub, znie motto futbalového klubu a nejde len o frázu. Futbalový tím dostáva často pokuty za to, že jeho fanúšikovia chodia na štadión s katalánskymi vlajkami. Klub sa netají tým, že bol vždy politický.

„Klub silne propaguje Katalánsko po celom svete. Barça podporuje integrované, multikulturálne, spravodlivé a starostlivé Katalánsko,“ píše FC Barcelona na svojej stránke.

Od svojho vzniku v roku 1899 sa klub zapájal do spoločenského života v regióne a dával najavo, na ktorej strane stojí. Keď režim Francesca Franca po krátkej epizóde nezávislej Katalánskej republiky potláčal práva Kataláncov, medzi jeho obeťami bol aj prezident klubu Josep Sunyol. Popravili ho v španielskych horách v roku 1936. Zakladateľa klubu Joana Gampera zase v roku 1925 vyhostili z krajiny. Dôvod? Fanúšikovia klubu totiž vypískali štátnu hymnu na štadióne.

Nie je preto prekvapujúce, že jednou z najznámejších tvárí katalánskej kampane za nezávislosť je bývalý slávny futbalista Barcelony, dnes manažér Manchestru City – Pep Guardiola. Aj on hlasoval v nedeľnom referende. Poštou.

 

Katalánske farby. Foto – AP

„Barcelona bola dôležitá, pretože v ére generála Franca boli naše slobody zakázané, nemohli ste hovoriť katalánsky, nemohli ste spievať v katalánčine, a tak štadión Barcy bol miestom, kde ste mohli vyjadriť, čo ľudia Katalánska chceli,“ cituje Guardiolu Independent. Referendum podľa neho nebolo o nezávislosti, ale o demokracii.

Madrid spanikáril. Mohlo to vyzerať inak

Pravdou je, že katalánska identita nie je výmysel, a pravdou rovnako je, že región je zhruba na polovicu rozdelený na tých, čo sa chcú odstrihnúť od Španielska, a tých, čo sa cítia lepšie pod španielskou vlajkou, hoci by rovnako chceli, aby si o vlastných daniach rozhodovali viac sami.

A tých druhých bolo podľa prieskumov verejnej mienky aspoň doteraz vždy viac.

To, že vláda Mariana Rajoya urobila použitím násilia „veľkú chybu a nahnala vietor do plachiet stúpencom nezávislosti“, si myslí aj španielska novinárka Esther Sanz Sieteiglesias z Madridu.

„Navyše, obrátili medzinárodnú verejnú mienku proti Španielsku. Načo všetky tie násilné scény pre tak málo úspechov?“ pýta sa novinárka z denníka La Razón. Keby to vláda neprehnala s konfrontáciou proti Kataláncom, mohlo to podľa nej dopadnúť úplne inak.

Podobne ako pred tromi rokmi, keď neústavné referendum s účasťou len 37 percent jednoducho ignorovala. Teraz sa však nechala vtiahnuť do hry katalánskej vlády, ktorá sa vyhrážala, že napriek neústavnosti bude považovať referendum za platné a záväzné. A po ňom by nasledovalo vyhlásenie samostatnosti. To Madrid vystrašilo.

Aj po chaotickom referende prvého októbra stále platí, že sa na ňom zúčastnilo menej ako polovica obyvateľov regiónu. Neprebehlo v súlade s ústavou, a jeho výsledky sú spochybniteľné.

„Namiesto násilných záberov by sa vysielali zábery, ako jeden muž hlasoval päťkrát, ako ďalší s falošným preukazom na meno Michael Jackson hlasoval cez internet. Tie finálne čísla, ktoré zverejnilo Katalánsko, nie sú spoľahlivé. Bolo to referendum ako v africkej krajine,“ myslí si novinárka Sieteiglesias.

Obáva sa však, že Katalánci čoskoro vyhlásia jednostranne nezávislosť a situácia sa ešte len zdramatizuje. „Myslím, že sú teraz viac nezávislí ako pred 1. októbrom,“ dodáva španielska novinárka. „Ja by som nikdy nebola za použitie sily. Nech si robia, čo chcú, ale s tým, že je to nezákonné. Polícia aj tak zabránila v hlasovaní ani nie stovke z 2 400 hlasovacích miest,“ dodala.

Stále sa však nájde v Španielsku dosť ľudí, ktorí sú presvedčení, že silové zložky robili len to, čo je ich práca. Hlasovanie predsa prebehlo proti ústave. „Niektorí preto volajú po využití článku 155 v ústave,“ hovorí novinárka Sieteiglesias.   

Čo bude ďalej? Nukleárne číslo 155?

Najdiskutovanejšiemu číslu v dnešnom Španielsku sa hovorí „nukleárna možnosť“. Umožňuje španielskej vláde prevziať právomoci od autonómnej vlády a odstaviť tak odbojnú, avšak domácimi obyvateľmi demokraticky zvolenú miestnu vládu.

Taký krok by mohol nasledovať napríklad po jednostrannom vyhlásení nezávislosti v Barcelone, kde sídli miestna autonómna vláda. Ak by sa vývoj v Španielsku pustil týmto smerom, Španielsko by sa ocitlo veľmi rýchlo v ústavnom chaose a stúpenci nezávislosti by dostali ďalšej munície vo svoj prospech.

Španielsko tento článok ústavy nikdy nepoužilo a nikto presne nevie, čo by mohlo jeho využitie spôsobiť. Španielsky minister spravodlivosti Rafael Catalá ráta aj s takou možnosťou. Hovorí to ako odstrašenie, alebo to myslí vážne? V tom prípade mu to už nevyšlo, referendu nezabránil.

„Ak by ho španielska vláda použila, všetko vybuchne,“ povedal pre Financial Times politológ z barcelonskej univerzity Oriol Bartomeus. „Madrid pochopil, že v Katalánsku nie je jasná väčšina za nezávislosť. Je tam však veľká väčšina v prospech katalánskej vlastnej vlády,“ dodal.   

Je to hlavne o rešpekte a peniazoch. Región, ktorý dodáva zhruba pätinu peňazí do španielskeho rozpočtu, by sa možno upokojil, keby mal nad svojimi financiami väčšiu kontrolu.

Ďalšou z možností pre Madrid je zatknutie šéfa katalánskej vlády Carlesa Puigdemonta pre nerešpektovanie zákonov a zneužitie úradnej moci. Už teraz vyšetrujú okolo 700 katalánskych starostov. Väzenie pre Puigdemonta pripustil aj generálny prokurátor ešte pred referendom, ktorého sa prvý minister z Barcelony nevzdal.

Prvý minister Katalánska Carles Puigdemont. Foto – AP

Presvedčený Katalánec je okrem iného známy aj tým, že na sever regiónu dotiahol štáb HBO, ktorý tam natáčal seriál Hra o tróny. Teraz spustil tie vlastné.

Do vlády sa dostal na spoločnej kandidátke separatistických strán Junts pel Sí (Spoločne za áno). Katalánsko je charakteristické aj tým, že tradičné politické strany (ako socialisti a ľudovci) tam hrajú „druhé husle“.  Z celonárodných hnutí je tam silné Ciudadanos, ktoré je proti nezávislosti a je druhou najsilnejšou stranou v kraji.

Puigdemont je skvelý hráč s PR, nemusí to však znamenať, že má za sebou celý región.

Európska kritika: Násilie nie je cesta

Predsedu španielskej vlády Mariana Rajoya za neadekvátne použitie sily kritizovala aj nemecká kancelárka Angela Merkelová a viacerí európski lídri.

Škótska prvá ministerka Nicola Sturgeonová, ktorej v roku 2014 ušlo hlasovanie o nezávislosti od Británie (44,70 % Škótov bola za, 55,3 % proti), ostro kritizovala násilnú reakciu vlády v Madride, ako aj „nehanebne“ slabé stanovisko centrálnej vlády v Londýne.

Policajný zásah v Barcelone. Foto – AP

„Praví priatelia Španielska by mu mali povedať, že dnešné akcie boli nesprávne a poškodzujúce,“ napísala na Twitteri. Škótske referendum, na rozdiel od katalánskeho, prebehlo pred tromi rokmi v súlade s britským právom po dohode medzi Edinburghom a Londýnom.  

„Násilie nemôže byť nikdy odpoveď,“ povedal aj premiér Charles Michel z Belgicka, z ďalšej krajiny, ktorá by sa mohla hypoteticky rozpadnúť pre večné hádky medzi Flámami a Valónmi.  

Katalánsko sa nechce osamostatniť, ale chce byť vypočuté, píše server Politico, ktorý v článku profesorky sociológie zo Zaragozy rozoberá, že jedinečná schopnosť mobilizovať ľudí do ulíc ešte neznamená, že si skutočne väčšina regiónu praje samostatnosť.

Aj starostka Barcelony, Adu Colau, síce podporovala referendum, sama je však proti nezávislosti. Rajoy dal podľa nej separatistom to, čo potrebovali – dramatické divadlo.

„Pre liberálnu demokraciu je nebezpečné dovoliť vysoko mobilizovaným hráčom s kapacitou organizovať masové demonštrácie, aby určovali agendu, s ktorou nesúhlasí väčšina,“ napísala profesorka Pau Marí-Klose. Referendá v rozdelených spoločnostiach, aké sú v Katalánsku, v Belgicku či v Severnom Írsku, nie sú vhodným riešením konfliktov a môžu končiť traumatickou skúsenosťou a priniesť ešte viac nevraživosti.  

„Rokovať, rokovať, rokovať,“ hovorí socialistický opozičný líder Pedro Sánchez. Na ústupky v prospech silnejšej autonómie už možno bude neskoro, Katalánci môžu prinajmenšom trvať na zorganizovaní „čistého“ referenda, takého, aké pred tromi rokmi umožnili Briti Škótom.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Nezávislosť Katalánska

Svet

Teraz najčítanejšie