Päť rád pre rodičov, ktorí s deťmi hovoria o katastrofách, násilí či terorizme a iných zlých správach

Píše Michelle Kinderová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Ak nie ste ako dospelý príliš úzkostlivý, zrejme zlým správam nevenujete zbytočnú pozornosť. Hurikány, požiare, záplavy, zemetrasenia, migranti, Severná Kórea či teroristické útoky sú však pre nás mimoriadne znepokojujúce, ak nie dokonca úplne zničujúce. Intenzita, s akou sa v roku 2017 objavovali mimoriadne situácie, privádza mnohých rodičov k úzkosti. Pýtajú sa, ako deťom vysvetliť dianie vo svete, keď mu sami poriadne nerozumejú.

Priviesť deti k tomu, aby rozumeli zložitým situáciám, nie je jednoduchá úloha. Komplikujeme si to i sami, keď im chceme všetko vysvetliť dokonale a dostávame sa tak pod zbytočný tlak. Aby sme náhodou neurobili chybu, často sa konverzácii radšej vyhneme úplne.

Deti postrehnú každý náš citový poryv, aj keď sa ho pokúsime zamaskovať. Ak sa bránime rozprávaniu o dianí vo svete, riskujeme, že sa o ňom deti dozvedia inak. Pravdepodobne to bude menej citlivým spôsobom a bez prítomnosti rodičov, ktorí by vysvetlenie mohli zaobaliť do uistenia, že v rodinnom kruhu sú v bezpečí.

Nechcem nikoho nabádať k tomu, aby deti zapájal do dospeláckych rozhovorov. Čo, ako a kedy im povieme, závisí aj od ďalších premenných, treba myslieť aj na temperament dieťaťa a jeho vývojovú fázu. Deti zvyčajne zachytia viac informácií, ako si dokážeme predstaviť. Práve tento týždeň mi kolegyňa rozprávala, ako sa jej šesťročná dcéra spýtala, čo je to dlhový strop.

Ideálne je mať pevnú oporu v domove a možnosť vyventilovať úzkosť, tak aby nepresakovala do vzťahu s vašimi potomkami. Každý z nás si môže nájsť iný spôsob, no možno vám pomôže päť rád, ako na to.

Prečítajte si

Psychologička: Dieťa treba vychovávať aj s prísnosťou, nie všetko je dovolené

1. Zaujímajte sa o ich pocity

Zaujímajte sa o deti častejšie, uistite sa, či sú v poriadku. Nemusíte skúšať nič komplikované, postačí ak im položíte pár uisťujúcich otázok: „V správach je toľko šialených vecí – zaujalo ťa niečo z toho? Čo si pochopil z toho, čo si počul? Aké pocity to v tebe vyvoláva? O čom sa rozprávajú tvoji kamaráti? Čo ťa znepokojuje? Čo ti, naopak, dáva nádej?“

2. Pripomínajte im rodinné hodnoty

Občas deťom spomeňte hodnoty, ktorými sa vaša rodina riadi, pripomeňte im, čomu veríte a prečo tomu veríte. Vysvetlite im, že nestabilita vždy prichádza spolu s láskavosťou. Temnota, ktorá sa vkráda do našich životov, je zároveň príležitosťou priviesť na svet viac svetla. Uistite svojich potomkov, že hoci je na svete veľa utrpenia, sú tu aj ľudia a organizácie, ktoré nezištne pomáhajú. „Keď stojí svet na vratkých nohách, naša rodina vždy pomôže. Stojíme za tým, čo považujeme za správne. Neskrývame sa pred ľuďmi, ale čakáme na príležitosti vyjadriť náš súcit a rešpekt.“

3. Majte prísun informácií pod kontrolou

Ukážte deťom, že máte tok informácií pod kontrolou. Väčšina dnešných médií vyberá správy tak, aby upútala pozornosť, a rozosievanie strachu medzi divákov a čitateľov je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako to dosiahnuť.

Keď vypínate televízne správy, zdôraznite pred deťmi, prečo to robíte: „Vypínam televízor, pretože keď sa na správy pozerám pridlho, stresuje ma to. Radšej sa zameriam na to, ako pomôcť, cítim sa tak užitočnejší.“ Vďaka tomu môžu deti jednoduchšie pochopiť, že je v poriadku, ak sú v strese. Uvedomia si, že ľudia dokážu ľahko ovplyvniť to, koľko informácií k sebe pripustia, keď ich začnú pohlcovať.

4. Doprajte ich pocitom voľný priebeh

Nesnažte sa minimalizovať strach či úzkosť. Doprajte detským pocitom dostatok priestoru. Pokiaľ máte potrebu nastaviť nejaké hranice, obmedzte ich na vyjadrenie pocitu, nie pocit samotný. „Ja môžem povedať, že si naozaj smutný, no ty by si tým svojho brata zaťažovať nemal. Radšej sa zdôver mne alebo si choď von zabehať.“ Pocity nevyjdú na povrch vždy priamo, deťom treba niekedy pomôcť, aby dokázali bezprostredne vyjadriť, čo cítia. To, že im to umožníme, je pre ich sociálny a psychický vývoj kľúčový prvok.

Dajte deťom najavo, že ich strach vnímate. Stačí im povedať: „Rozumiem, prečo sa takto cítiš. Keď som ja bola malá, tak som sa bála…, no všetko dobre dopadlo. K tomu, aby som sa cítila opäť dobre, mi pomohlo… Čo môžem urobiť pre to, aby si sa cítil lepšie? Spomínaš si, čo zabralo naposledy?“

Prečítajte si

Deti helikoptérových rodičov, ktorí to so starostlivosťou preháňajú, sa majú horšie

5. Rešpektujte ich rutinu

Deti sa spoliehajú na rutinu a predvídateľnosť, do ich malých vesmírov vnášajú pocit bezpečia. Vytvorte im komfort tým, že podporíte ich rituály, ktoré pre ne budú zdrojom energie, smiechu, zábavy a posilnia ich cieľavedomosť.

Nikto nepozná vašu rodinu lepšie ako vy. To, ako s nimi budete komunikovať, závisí od mnohých faktorov vrátane kultúry, rasy, rodinnej histórie alebo viery. No jedna vec je istá – naše deti vyrastajú v časoch narastajúceho strachu. Všetko, čo pre ne urobíme, aby sme im pomohli pochopiť svet, im môže v budúcnosti pomôcť prekonať ďalšie nástrahy.