Denník N

FC Barcelona – symbol Katalánska, ktorého sa neodvážil dotknúť ani diktátor Franco

FC Barcelona - neozbrojená katalánska armáda. Ilustračné foto - tasr/ap
FC Barcelona – neozbrojená katalánska armáda. Ilustračné foto – tasr/ap

FC Barcelona si vybudovala identitu na tom, že je „viac než klub“. V nedeľu počas referenda hrala pred prázdnymi tribúnami a jej obranca Gerard Piqué povedal, že ak ho španielsky zväz považuje za problémového, môže s reprezentáciou skončiť.

Keď počas domácich zápasov FC Barcelona na štadióne Camp Nou nastane sedemnásta minúta a štrnásta sekunda, na tribúnach spustia fanúšikovia pokrik Nezávislosť! Nezávislosť!.

Pripomínajú si 11. september 1714 – deň, keď mesto ovládli vojská Filipa V. a Katalánsko stratilo nezávislosť.

Mottom Barcelony je Més que un club (viac než klub). Klub sa vždy prezentoval ako symbol Kataláncov a ich najlepší spôsob, ako bojovať s útlakom centralistického režimu, ktorý symbolizuje Real Madrid. Stopér Barcelony Gerard Piqué raz povedal, že zápas Real Madrid – Barcelona (tzv. „El Clásico“) je bojom Španielska s Katalánskom.

Za tento výrok sa musel ospravedlniť, ale bývalý prezident klubu Joan Laporta ho v jednom rozhovore v podstate potvrdil: „Z určitého hľadiska je to správny pohľad. Ide o športovú konfrontáciu s politickým presahom. Madrid vždy reprezentoval Španielsko, a my sme vždy reprezentovali Katalánsko.“

Uznávaný publicista Sid Lowe napísal: „Podvedome to prináša jednoduchý príbeh a základný kontrast: Barca demokrati, Madrid fašisti; Barca porazení v občianskej vojne; Madrid víťazi a utláčatelia v občianskej vojne; Barca ľavica, Madrid pravica; Barca dobrá, Madrid zlý.“

Barcelona vybudovala svoju klubovú identitu presne na tomto princípe. Marxistický spisovateľ Manuel Vázquez Montalbán opísal tím ako „symbolickú neozbrojenú armádu Katalánska“.

Opak Realu Madrid

Ak sa počas éry diktátora Franca (1939 – 1975) hralo El Clásico na štadióne Barcelony Camp Nou, na tribúne nesmeli byť žiadne katalánske vlajky. Štadión však bol miestom, na ktorom Katalánci slobodne vyjadrovali svoj názor.

Profesor sociológie Lluís Flaquer britskému novinárovi Simonovi Kuperovi v knihe Football Against the Enemy (Futbal proti nepriateľovi) povedal: „Na ulici sa nesmelo kričať ‚Franco, ty vrah!‘, tak ľudia namiesto toho kričali na hráčov Realu. Je to psychologický úkaz: ak niekto nesmie ziapať na svojho otca, vyziape sa na niekoho iného.“

Carles Rexach, krídelník Barcelony v rokoch 1967 až 1981, v rozhovore s Loweom v knihe „Fear and Loathing in La Liga“ rozprával:

„Politickému aspektu sa nemôžete vyhnúť. Barcelona bola útočiskom, spôsobom vyjadrenia samých seba pre „Catalanistas“, separatistov, nacionalistov. Dokonca aj ľudia, ktorí nemali radi futbal, sa pohybovali okolo klubu. Barca – Madrid je politika a futbal dokopy, a to, čo sme a čo predstavujeme, závisí aj od Realu Madrid. Profilujeme sa proti nim. Ich identita je úplne odlišná od tej našej.“

Johan Cruyff , legendárny holandský futbalista, ktorý do Barcelony prestúpil v roku 1973 z Ajaxu Amsterdam v pozícii najlepšieho hráča sveta, povedal slávnu vetu: „My niečo zarobíme a v Madride sa za to najedia.“

V nedeľu však bol Camp Nou, takmer 100-tisícový štadión Barcelony, úplne prázdny: okrem hráčov, funkcionárov, novinárov, rodín futbalistov a usporiadateľov, ktorí dohliadali na to, aby sa na tribúny nikto nedostal.

Počas predchádzajúceho týždňa sa uvažovalo, že ligový zápas proti Las Palmas odložia. Ešte pár desiatok minút pred plánovaným výkopom sa nevedelo, či sa bude hrať, ale napokon sa hráči objavili na ihrisku. Aj keď pred zápasom vážne hovorili o tom, že nenastúpia v rámci protestu proti udalostiam okolo katalánskeho referenda za nezávislosť.

Prázdny Camp Nou. Foto – tasr/ap

Podpora hráčov

„Rozumiem tomu, že niektorí hráči nechceli hrať. Objavili sa argumenty pre aj proti,“ povedal Gerard Piqué, jedna z najväčších hviezd tímu. „Prediskutovali sme to. Po všetkom, čo sa v Katalánsku počas referenda stalo a záberoch, ktoré hovoria za všetko, a po násilí, ktoré každý videl, bolo veľmi ťažké hrať bez našich fanúšikov.“

Nakoniec nastúpili, lebo im hrozila kontumačná prehra, ktorá by v tvrdej konkurencii Realu či Atlética Madrid mohla byť pri boji o majstrovský titul pokojne rozhodujúca.

Piquému sa s novinármi rozprávalo veľmi ťažko, viackrát počas odpovedí nakrátko stíchol a pretieral si oči, triasol sa mu hlas: „Myslím, že môžem pokračovať (v hraní za španielsku reprezentáciu, pozn. redakcie). Ale ak si vedenie asociácie alebo tréner myslia, že je moje správanie problémom, spravím krok späť a opustím národný tím ešte pred rokom 2018.“

Sám Piqué sa v nedeľu zúčastnil na referende a podal si ruku so všetkými členmi volebnej komisie. „Už som volil. Spolu sme v obrane demokracie nezastaviteľní,“ napísal na Twitteri.

Keď v pondelok prichádzal na tréning reprezentácie v madridskom centre Las Rozas, z tribúny od fanúšikov sa ozval piskot a nadávky na jeho adresu.

Nebol jediným slávnym futbalistom, ktorý sa vyjadril. Bývalý kapitán tímu Carles Puyol povedal: „Právo voliť znamená demokraciu“.

Legendárny hráč a bývalý tréner Barcelony Pep Guardiola, v súčasnosti manažér Manchestru City, na pondelkovej tlačovej konferencii rozprával: „Španielsko sa bude snažiť zakryť realitu, ale zvyšok svetových médií ju ukáže. V El Pais som čítal, že tí zranení boli policajti. Čím boli zranení? Voličskými hlasmi? Skutočnosť bola úplne opačná. Ľudí zranili gumové náboje, ktoré sú v Katalánsku protizákonné, jednej žene zlomili prsty. Objavili sa zábery, ktoré sú nevyvrátiteľné.“

Pep Guardiola, tréner Manchestru City. Foto – TASR/AP

Symbol Katalánska

Hoci sa hovorí, že šport a politika by sa nemali miešať, FC Barcelona mala pre Katalánsko vždy obrovský význam. FC Barcelona bola jediným symbolom Katalánska, ktorého sa Franco nikdy neodvážil dotknúť.

Otcovia rodín, ktorí jej fandia, často tradične kupujú členstvo v klube za stovky eur aj svojim manželkám a narodeným deťom, hoci možno na zápasy ani nikdy nebudú chodiť.

Obdobia, keď sa Barcelone výsledkovo nedarilo, fanúšikovia často pripisujú priamym zásahom Franca. Hráči, ktorí vtedy za Barcelonu hrávali, spomínali celonárodnú konšpiráciu rozhodcov proti nim: ktorú vraj uľahčovalo aj to, že ich zápasy málokedy vysielali v televízii.

Aj keď historici viaceré mýty z histórie klubu fakticky vyvrátili, na politickom význame klubu sa nezmenilo nič.

Práve preto sa od klubu a hráčov očakávalo jasné stanovisko. Poprední funkcionári oficiálne vyhlásili, že treba brániť právo ľudí voliť: nemusia si vybrať nezávislosť, ale majú mať v prvom rade možnosť vybrať si.

Piqué pred novinármi pokračoval: „Naozaj verím, že v Španielsku je veľa ľudí, ktorí sú úplne proti tomuto a veria v demokraciu. Neobjavil sa žiadny prípad agresivity (zo strany Kataláncov) a národná polícia a civilná stráž prišli a správali sa spôsobom, akým sa správali. Podľa môjho názoru to všetko iba zhorší.“

„Je to jedno z najhorších rozhodnutí za posledných päťdesiat rokov a iba to ešte viac oddelí Španielsko a Katalánsko. Som veľmi hrdý na Katalánsko a jeho ľud. Bol mierumilovný a nereagoval. Odporučil by som, aby presne týmto spôsobom pokračoval. Akokoľvek ho podnecujú k reakcii, akokoľvek sa snažia o to, aby spadol do pasce, zostaň mierny a hlasno spievaj.“

Nezávislosť Katalánska

Teraz najčítanejšie