Diskutujte so svojimi profesormi a spolužiakmi a zakladajte debatné krúžky. Rady pre inžinierov

Autor je fyzik, pôsobí na STU

V stredovekej Európe sa o vzdelávací systém, a treba povedať s veľkým úspechom, pričinil Karol Veľký.

Po jeho smrti v roku 814 sa však celý vzdelávací systém zosypal ako domček z karát a v nasledujúcom deviatom storočí by si na európsku prosperitu nestavil ani hazardér.

Iniciatívu prebral arabský svet a univerzity, ktoré tam vznikli, sústredili vzdelanosť celého sveta. Svoj prospech založili na antických vedomostiach, arabských učencoch, ale hlavne na slobode rozmýšľania.

Opakovanie povolených textov

Pokrok v arabskom svete sa veľmi rýchlo zrútil, keď cirkevné autority znemožnili túto slobodu. Keby sa tak nebolo stalo, tak ľudia by možno pristáli na Mesiaci v pätnástom storočí a nebol by to Američan, ale Arab.

Po páde arabskej vzdelanosti sa Európa chytila príležitosti a začali vznikať európske vzdelávacie inštitúcie, univerzity, ktoré sa poučili z chýb v období Karola Veľkého.

Jedna z hlavných príčin rýchleho kolapsu vzdelávacieho systému po smrti Karola Veľkého bola, že učitelia varovali študentov pred čítaním klasickej literatúry z antických dôb. Vzdelávanie bolo prísne založené na čítaní a opakovaní povolených textov.

Bitka pri Viedni

V dvanástom storočí sa vzdelanie oprelo o klasické antické hodnoty, ktoré sa vyučovali zhmotnené v siedmich slobodných umeniach. Najdôležitejšia časť je dialektika, teda náuka o hľadaní súvislostí.

Tento vývoj, spolu s objavom hlbokej orby, ktorá zabezpečila vyššiu úrodu obilia, spôsobil nárast blahobytu v západnej Európe.

V roku 1347 však priviezli do Janova lode z ďalekého východu čiernu smrť – mor, proti ktorému nebolo ochrany a rýchlo sa rozšíril po celej Európe. Za štyri roky stratila Európa tretinu obyvateľstva a následne aj dych v sľubne sa rozvíjajúcom pokroku.

O sto rokov neskôr, v roku 1453, vstúpil sultán Mehmed II. zvaný Dobyvateľ do Konštantínopolu, stáročnej pevnosti kresťanov proti Turkom. Dobyť sa ju podarilo tak, že jednoducho rozstrieľali hradby obrovskými  kanónmi.

Keď v roku 1526 porazili Turci na hlavu uhorské vojská v bitke pri Moháči, na budúcnosť Európy by opäť stavil len hazardér. Výsledky v oblasti prírodných vied, lekárstva, filozofie, ktoré dosiahli Európania v nasledujúcich stopäťdesiatich rokoch vďaka nástupu reformácie, slobode uvažovania na univerzitách, ale hlavne v spojení Európy do jedného celku, umožnili víťazstvo nad Turkami  v bitke pri Viedni.

Rozhodujúca bitka sa udiala 12. septembra roku 1683. Tento deň je zasvätený Panne Márii, ako vďaka za víťazstvo. Víťazstvo, ktoré Európa dosiahla vďaka pokroku, spolupráci, ale hlavne vďaka objavu vášne rozmýšľania.

Inžinierska presnosť

Od tohto dňa už nič nestálo v ceste Európskej prosperity. Prichádzala nová doba, doba aplikácie prírodných objavov a na scénu vstupuje inžinier. 

V roku 1707 sa v Spojenom kráľovstve narodil Benjamin Robins, ktorý na začiatku nevlastnil nič, okrem rozumu. V štyridsiatych rokoch osemnásteho storočia aplikoval Newtonovu fyziku na základný problém delostrelectva. Ním napísané diferenciálne rovnice umožnili vypočítať dráhu strely s vysokou presnosťou.

Na základe jeho úvah, ktoré Nemci za vlády Fridricha Veľkého ešte zdokonalili objavom drážkovanej hlavne, vzniklo „diabolsky“ presné delostrelectvo. Delostrelectvo na míle vzdialené tomu, ktoré umožnilo Mehmedovi druhému rozstrieľať hradby Konštantínopolu.

Inžinierska presnosť, odvaha a správne rozmýšľanie umožnilo vznik nevídaných projektov realizovaných v devätnástom storočí. Keď sa 29. februára roku 1880 stretli dve časti 15 kilometrov dlhého tunela kopaného pod alpským masívom Gotthard, tak chyba bola v horizontálnom smere 33 centimetrov a vo vertikálnom neuveriteľných 5 centimetrov. Túto presnosť dosiahli švajčiarski inžinieri len triangulačnými meraniami.

Prečo nie na Slovensku?

Na tejto stavbe bol prvýkrát použitý vynález Alfréda Nobela – dynamit. Otázkou zostáva, prečo niečo podobné nevzniklo na Slovensku. Všetko potrebne na to sme mali: hory, pracovnú silu, skúsenosti s baníctvom a Banskú akadémiu od roku 1762. Dokonca aj továreň na dynamit, ktorá bola v Bratislave. Možno nám chýbala vášeň a odvaha západného rozmýšľania.

V druhej polovici devätnásteho storočia nebolo nič nemožné, a ak aj niečo bolo nemožné dnes, tak určite to bude možné zajtra. Ľudia lietali, ponárali sa, spojili Európu s Amerikou pomocou telegrafu a výrazne zdokonalili parný stroj. Ešte nikdy nebolo ľudstvo technologicky tak ďaleko, ako sa dostala Európa devätnásteho storočia.

Inžinieri, potrební na tento pokrok, boli vychovávaní (doslova) v novovznikajúcich technikách, ktoré priniesli krajine, v ktorej boli založené, nevídanú prosperitu.

Kladiem si otázku, prečo nevznikla táto technika na Slovensku, veď všetky predpoklady na to sme mali. Rodák z Liptovského Mikuláša, Aurel Stodola, pôsobil úspešne na technike v Zürichu, Jozef Murgaš významnou mierou prispel k rozvoju bezdrôtovej telegrafie, samozrejme v Amerike, a tak by sme mohli pokračovať ďalej. Prečo našinec môže dosiahnuť úspech len v zahraničí? Skutočne na to neviem odpovedať.

Nestačí mať len dobrý nápad, potrebné je mať to správne rozmýšľanie – to je výrok Reného Descartesa, a zároveň dôvod, prečo ste na univerzite. Univerzita vás má naučiť správne rozmýšľať. Nuž, naučiť sa to musíte sami a univerzita vám len vytvára alebo by mala vytvárať tie správne podmienky.

Prečítajte si

Buďte nároční na seba aj na učiteľov. 20 rád pre vysokoškolákov

Neopisujte všetko z tabule

Nástroje, ktoré vzdelávacia inštitúcia používa, sú známe od antických dôb a nazývame ich „sedem slobodných umení“ (lat. septem artes liberales).

Muž, ktorý ich absolvoval (v tých časoch sa rodová rovnosť nebrala vážne), mal zaručený slobodný život. Delíme ich na trívium (rétorika, gramatika a dialektika) a kvadrívium (aritmetika, geometria, astronómia a hudba).

Za socializmu sme sa z rétoriky vysmievali a nazývali sme ju „krasomluva“, ide však o veľmi dôležitý nástroj komunikácie. Diskutujte, nie hádajte sa, so svojimi profesormi a spolužiakmi. Zakladajte debatné krúžky, verte mi, nie je to zbytočné.

Na prednáškach si zapisujte svoje postrehy a neopisujte všetko z tabule. Poznámky musia byť urobené tak, aby vystihovali vaše rozmýšľanie. O tom je gramatika, aj keď správne ypsilon na správnom mieste nie je na škodu. Rozmýšľanie si trénujte v hľadaní súvislostí a logickej následnosti vecí.

Na trénovanie umení trívia máme umenia kvadrívia. Aritmetika, náuka o číslach a narábaní s nimi, trénuje mozog a logické uvažovanie. Geometria, ako základný jazyk prírody, je nástroj, ako sa porozprávať s vlastným mozgom. Príroda je urobená podobne ako ľudský mozog a geometria je most, ktorý ich spája.

Astronómia nás učí pozorovať svet okolo seba a hľadať vnútorné súvislosti. V dnešnej výučbe je astronómia zastúpená prírodnou filozofiou nazývanou fyzika. Prednášky z fyziky teda neslúžia na to, aby ste si pamätali vzorce, prípadne poučky staré tristo rokov. Ide o pozorovanie sveta, hľadanie súvislostí a hlavne o tréning rozmýšľania.

Inovácie, informácie a inšpirácia

V prípade technickej univerzity, na ktorú ste prišli študovať, je vzdelávací proces zložitejší a určte si nevystačíme so slobodnými umeniami. To je daň za to, že svet sa za posledných sto rokov radikálne zmenil a nastúpili technológie, o ktorých sa pred pár rokmi ľuďom ani nesnívalo.

Na zvládnutie novodobých technológií je potrebný osobitný tréning, ktorý len voľne nadväzuje na klasické vzdelanie. Ako to urobiť, nie je zatiaľ celkom jasné, ale isté je, že nemôžeme strácať čas.

Podľa mojich skúseností zo zahraničia je potrebné zapájať študentov do reálnych projektov. Ide o veľmi drahý tréning, ktorý musia zaplatiť všetci: štát, univerzita, priemysel a v neposlednom rade študenti.

Budeme musieť vymyslieť „nové“ slobodné umenia, ktoré budú zahrňovať inovácie, informácie, interakcie a inšpiráciu. V skratke tomu hovoríme Space 4.0. Na Fakulte elektrotechniky a informatiky sme s tým už začali. Na orbitálnej dráhe už dnes krúži skCUBE, prvá slovenská družica a pripravujeme stavbu druhej, na ktorej sa môžete reálne podieľať.