Denník N

Maďarič chce sprísniť zákaz vlastniť noviny aj televíziu v čase, keď sa šepká o vstupe Penty do Markízy

Jaroslav Haščák z Penty. Foto – TASR
Jaroslav Haščák z Penty. Foto – TASR

Koncentrácia dôležitých médií v rukách jednej osoby, fyzickej či právnickej, je pre demokraciu rizikom, tvrdí minister kultúry.

Minister kultúry Marek Maďarič hľadá spôsob, akoby sa dal lepšie kontrolovať zákaz takzvaného krížového vlastníctva médií. Zákon dnes napríklad zakazuje, aby vydavateľ novín vlastnil zároveň televíziu či rádio, alebo aby mal niekto zároveň rádio a televíziu.

„Zákaz krížového vlastníctva médií je vedený verejným záujmom zabrániť koncentrácii médií v rukách úzkej skupiny osôb a tým zabezpečiť pluralitu informácií, nie je to však jediný prostriedok na zabezpečenie plurality médií,“ vysvetľuje mediálny právnik Marek Benedik.

V praxi tento princíp cez sieť rôznych firiem majitelia médií obchádzajú už roky. Najviditeľnejším príkladom bol vplyv Pavla Ruska na televíziu Markíza, denník Národná obroda a Rádio Koliba na prelome tisícročia.

Debatu o koncetrácii médií v rukách jedného vlastníka oživili zatiaľ oficiálne nepotvrdené informácie o možnom vstupe finančnej skupiny Penta do najväčšej slovenskej súkromnej televízie Markíza.

„Koncentrácia dôležitých médií v rukách jednej osoby, fyzickej či právnickej, je pre demokraciu rizikom,“ vraví Maďaričov hovorca Jozef Bednár. „Ministerstvo kultúry bude preto v rámci tvorby nového zákona o vysielaní a retransmisii hľadať účinnejší spôsob kontroly zákazu krížového vlastníctva médií.“

O Pente, Markíze a Ringieri

O tom, že Markíza je na predaj, písal pred časom český portál Echo24.cz. Súčasný vlastník Markízy, americká skupina CME, ju podľa informácií servera ponúka v jednom balíku s ďalšími televíznymi stanicami z regiónu, s českou Novou, bulharskou bTV a rumunskou ProTV.

Echo špekulovalo o záujme niekoľkých finančných skupín vrátane slovenskej Penty. „Záujem už skôr deklarovala skupina Penta, ktorá pre CME v minulosti zaisťovala určitý typ finančných služieb a má na ňu dobré väzby.“

Markíza v roku 2016 oslávila 20 rokov. Ilustračné foto – TASR

Penta – ako má vo zvyku – dohady o kúpe Markízy nekomentovala. Skupina začala podnikať v médiách pred niekoľkými rokmi. Vo svojom vydavateľstve News and Media Holding sústredila denník Plus jeden deň, týždenníky Plus 7 dní či Trend a po novom ovládne aj denník Új Szó či týždenník Vasárnap, ktoré vychádzajú v maďarčine.

Okrem toho sa Penta hlási aj k spoločnosti Namav, ktorá drží menšinový podiel vo vydavateľstve Petit Press, vydavateľovi denníka SME či siete regionálnych novín s názvom My. Silná je aj na internet, vo svojom vydavateľstve prevádzkuje portály atlas.sk, centrum.sk, pluska.sk či videoportál vju.sk.

Okrem možnej kúpy Markízy sa dlhšie špekuluje aj o záujme Penty o časť vydavateľského domu Ringier, kam patrí najčítanejší bulvárny denník Nový Čas a silný web aktuality.sk.

Ak by Penta priamo vstúpila do Markízy, zákaz krížového vlastníctva médií by porušila. Skupina však hovorí, že zákony bude dodržiavať, aj keď ich považuje za prežitok. „Rešpektujeme zákon o krížovom vlastníctve, no zároveň považujeme za zjavné, že v súčasnosti už nezohľadňuje reálny vývoj a pomer síl na mediálnom trhu,“ odpísal hovorca Penty Gabriel Tóth.

Penta ďalej pripomenula, že „dominantnými mediálnymi firmami aj na lokálnych trhoch, minimálne z pohľadu podielov na príjmoch z reklamy a na návštevnosti, sa postupne stávajú globálni hráči a to hlavne Facebook a Google a nie domáce printové či onlinové mediálne domy“.

Sídlo Penty. Foto N – Tomáš Benedikovič

Krížové vlastníctvo sa obchádzalo

Samotný zákon o vysielaní konkrétne hovorí, že „majetkové prepojenie a personálne prepojenie vysielateľa rozhlasovej programovej služby a vysielateľa televíznej programovej služby navzájom alebo s vydavateľom celoštátnej periodickej tlače sa zakazuje“.

Maďaričova snaha zákon zmeniť môže byť inšpirovaná skúsenosťami z minulosti, keď sa zákaz krížového vlastníctva médií obchádzal. Blízkosť Markízy, Národnej obrody a Rádia Koliba z čias Pavla Ruska bol jedným, no nie jediným príkladom.

Na ilustráciu, ako bola Markíza prepojená s Rádiom Koliba: V roku 2001 získala rádio eseročka Forward Media s trojicou spolumajiteľov: Michalom Arpášom, Ľubicou Masárovou a Ľubomírom Messingerom.

Messinger sedel vo viacerých firmách s Jánom Kováčikom, predsedom predstavenstva spoločnosti A.D.A.M., ktorá bola v tom čase už jediným spoločníkom firmy Gamatex, známej z boja o Markízu v roku 1998. Gamatex po dohode Ruska s Kočnerom Markíza ovládla.

Napriek tomuto reťazcu Arpáš tvrdil, že Pavol Rusko v skutočnosti rádio nevlastní, i keď priznával, že vzťahy s Ruskovou televíziou bude mať Koliba nadštandardné.

K novším príkladom patrí blízkosť televízie Joj a rádií Antena Rock, Jemné a Vlna k skupine J&T, o ktorých písala na svojom blogu Miroslava Kernová.

Právnik: Inšpiráciou protischránkový zákon?

„Stav, keď elektronické médiá a vydavateľstvá sú síce vlastnené rôznymi osobami, ale reálne sú ovládané jednou osobou, nie je v súlade so zákonom. Ide o obchádzanie zákona,“ vraví mediálny právnik Marek Benedik.

Problém podľa právnika je, že zákon už nerieši, ako by sa malo reálne vlastníctvo médií kontrolovať. Inšpiráciou by mohol byť nový protischránkový zákon, ktorý pri firmách obchodujúcich so štátom sleduje nielen to, na koho je firma napísaná, ale aj kam plynú reálne zisky.

„Obdobná úprava, ako je inštitút konečného užívateľa výhod, by mohla byť jedným z riešení,“ myslí si Benedik.

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

V zahraničí sú zákony rôzne. Prísnu legislatívu má Francúzsko, ktoré reguluje aj to, aký podiel v médiách môžu mať spoločnosti so sídlom mimo Európskej únie. V Poľsku či v Maďarsku, naopak, zákaz krížového vlastníctva úplne absentuje.

V Česku síce zákon reguluje vlastníctvo médií v tom, že firma, ktorá vlastní televíziu, môže vlastniť už len jedno celoplošné rádio, nehovorí však už nič o tlačených či online médiách.

Vďaka tomu môže fond, ktorý si pre svoje podnikateľské aktivity zriadil líder ANO Andrej Babiš, kontrolovať celoštátne denníky Mladá fronta Dnes či Lidové noviny, hudobnú televíziu Óčko aj počúvané Rádio Impuls.

Podľa Mareka Benedika sa nedá povedať, že by krížové vlastníctvo médií bolo v čase Google a Facebooku prežitkom. „Je to závislé od podmienok toho ktorého štátu,“ vysvetľuje. „Zákaz sa môže javiťvprekonaný  v štáte s veľkým mediálnym trhom a pluralitou médií, ale nie v malom štáte, s malým trhom, kde je médií len niekoľko.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie