Denník N

Kresťanke hrozí v Pakistane šibenica pre hádku o vodu, europoslanci ju nominovali na Sacharovovu cenu

Asia Bibiová, prvá kresťanka, ktorej v Pakistane hrozí obesenie za rúhanie. FOTO – BBC
Asia Bibiová, prvá kresťanka, ktorej v Pakistane hrozí obesenie za rúhanie. FOTO – BBC

Medzi nominovanými sú tento rok aj politickí väzni z Venezuely, Turecka či Eritrey.

Asia Bibiová čaká v pakistanskom väzení už ôsmy rok na to, či ju pošlú na trest smrti. Naposledy jej prípad vlani odročil najvyšší súd. Stále tak žije v drsných podmienkach malej cely a neistote, či sa ešte niekedy uvidí so svojou rodinou na slobode.

Do problémov sa dostala po zdanlivo triviálnej hádke o misku s vodou, ktorá sa skončila obvinením z rúhania a urážky proroka Mohameda. V krajine, kde z vyše 190 miliónov obyvateľov je 97 percent moslimov, stačí veľmi málo na obvinenie z rúhania.

Tak ako sa to stalo Bibiovej, jednej z mála kresťaniek, ktoré žijú v tejto moslimskej krajine. Odhaduje sa, že kresťania tvoria asi 1,6 percenta pakistanskej populácie.

Prípadu 46-ročnej Bibiovej sa teraz dostane väčšej pozornosti po tom, čo ju časť europoslancov navrhla na Sacharovovu cenu. Európsky parlament ju každý rok udeľuje za slobodu myslenia.

Šibenica za jednu hádku

Farmárka z pakistanského regiónu Pandžáb od začiatku obvinenia odmieta. Ak by ju predsa odsúdili, ešte môže dúfať v amnestiu od pakistanského prezidenta Mammúna Hussaina. V opačnom prípade skončí na šibenici.

Stalo by sa prvou ženou, ktorú by v Pakistane právoplatne odsúdili na trest smrti za rúhanie.

A to všetko pre jednu absurdnú hádku s moslimskými ženami, s ktorými zbierala úrodu. Tie sa totiž odmietli napiť z misky, pretože bola „nečistá“, keďže sa jej dotkla ruka kresťanky. Nasledovala slovná výmena a obvinenie z urážky proroka Mohameda. Po piatich dňoch ju obvinil imám z rúhania. Sám pritom nebol na mieste činu.

O rok už Bibiovú, známu aj ako Aasiyu Noreen, odsúdili na trest smrti. Jej muž, s ktorým sa starala o päť detí, sa odvtedy musí ukrývať, pretože sa mu vyhrážajú smrťou.

V silne konzervatívnej moslimskej krajine ide o mimoriadne citlivú kauzu. V čase, keď v jej prípade zasadal najvyšší súd, v stave pohotovosti bolo v Islamabade okolo 3-tisíc policajtov z obáv pred násilnosťami. Klerici z mešity Las Masdžíd sa vyhrážali nepokojmi, ak by sa Bibiová dostala na slobodu.

O tom, ako veľmi moslimskí duchovní zasahujú do vnútornej pakistanskej politiky, svedčia slová hovorcu mešity. Z Las Masdžíd by sa podľa neho stalo centrum protivládneho odporu.  Verejná mienka je výrazne nastavená proti Bibiovej. V prípade jej oslobodenia sa jej vyhrážali zavraždením.

Za prepustenie Pakistanky sa naopak vyslovil pápež František, ktorý sa osobne stretol s jej rodinou, a Amnesty International jej odsúdenie považuje za nespravodlivé.

Bibiovú väznia v cele bez okien o veľkosti 3 krát 2,4 metra v pakistanskom meste Lahore.

Jej právnik pre Daily Telegraph povedal, že jeho klientke sa od začiatku nedostalo spravodlivého procesu. A za všetkým je podľa neho len obyčajná osobná pomsta.

Tých, čo sa jej zastali, zavraždili

Bibiovej prípad medzitým prerástol až národnej hystérie. Pre kritiku Bibiovej prípadu bol Talibanom zavraždený jediný kresťanský minister v pakistanskej vláde Šabház Bhatti, ktorý mal na starosti práva menšín. Talibanu sa nepáčilo, že sa postavil na jej stranu. Guvernéra Pandžábu Salmana Tasíra, ktorý Bibiovú navštívil v jej cele, zase zabil jeho ochrankár. Vystrelil naňho kalašnikovom 27-krát.

Obaja politici ostro kritizovali prísnu legislatívu týkajúcu sa rúhania a doplatili na to životom.

Bibiovej nomináciu na Sacharovovu cenu podporuje aj slovenská europoslankyňa Anna Záborská (KDH).

„Zmyslom Sacharovovej ceny je pripomenúť, že ľudské práva existujú len dovtedy, kým za ne ľudia dokážu obetovať svoj majetok, slobodu, alebo aj život. Asia Bibiová je za vyjadrenie náboženského presvedčenia už sedem rokov väznená a hrozí jej smrť. Jej rodina sa musí ukrývať, jej deti nemôžu chodiť do školy z obavy pred násilím. Podporu jej kandidatúry preto považujem za svoju povinnosť,“ povedala Záborská pre Denník N.

Sacharovova cena by podľa nej „mohla zachrániť jej život a zároveň dať nádej kresťanom žijúcim vo väčšinovo moslimských krajinách, že svet vie o ich utrpení“.

Šancu majú aj politickí väzni z Venezuely či Eritrey

Na každoročnú Sacharovovu cenu okrem Bibiovej nominovali aj aktivistov z Pakistanu, Guatemaly, Turecka, Venezuely, Eritrey aj Burundi.

Na cenu, ktorá nesie meno po ruskom disidentovi a fyzikovi Andrejovi Sacharovovi, je nominovaná napríklad guatemalská aktivistka Aura Lolita Chávezová Ixcaquicová bojujúca za ochranu životného prostredia a pôvodného obyvateľstva Ki’che, ktoré je ohrozené ťažbou a agresívnym poľnohospodárstvom.

Časť europoslancov navrhlo tiež tureckých politikov, ktorí čelia represiám vlády Recepa Tayyipa Erdogana po neúspešnom prevrate z minulého roka. Medzi nominovanými sú aj prenasledovaní politickí väzni z Venezuely. Práve tých chce zase podporiť europoslanec a bývalý šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan z politickej frakcie EĽS (Európskej ľudovej strany – kresťanských demokratov).

Zhoršujúcu sa situáciu pod autokratickou vládou Nicolasa Maduru sleduje dlhodobo. Osobne sa napríklad pozná s odsúdeným opozičným lídrom Leopoldom Lopézom. „Verím, že venezuelská opozícia tentokrát Sacharovovu cenu vyhrá,“ hovorí Kukan pre N.

Monika Flašíková-Beňová zase podporuje švédsko-eritrejského spisovateľa Dawita Isaaka, ktorého prenasledujú v jeho krajine. Navrhla ho ľavicová frakcia Socialistov a demokratov.

O užšom výbere nominovaných sa rozhodne 10. októbra vo výbore pre zahraničné veci a výbore pre rozvoj. Z troch finalistov si potom vyberie víťaza Konferencia predsedov Európskeho parlamentu. Odovzdávanie ceny sa uskutoční tradične v Štrasburgu 13. decembra.

Teraz najčítanejšie