Prvá československá miniveža je vzácna dodnes

Stereofónnu súpravu Tesla Mini Systém 710 A navrhol dizajnér Pavol Thurzo
Československá spotrebná elektronika bola v 80. rokoch súbojom na viacerých frontoch. Bojovali sme o kvalitnejšie súčiastky, dobiehali v technológiách a niekedy sme víťazili na poli dizajnu.
V Tesle Bratislava sa to podarilo Pavlovi Thurzovi – dizajnérovi, ktorý navrhol prvú a jedinú minivežu v Československu.
Povojnové HiFi
Od roku 1975 pôsobil Pavol Thurzo v Tesle n. p. Bratislava ako vedúci výtvarného oddelenia – dizajnérskeho ateliéru. Po tom, ako v podniku navrhol prenosný prijímač Tesla 2832AB Domino, odišiel na povinnú vojenskú službu.
Jeho prvou prácou po vojenčine bol projekt Mini Systém 710 A. K spolupráci si prizval vynikajúceho podnikového konštruktéra Mária René Kratochvíla a do dvoch rokov sa v obchodoch začal predávať štýlový Mini Systém. Pozostával z tunera T 710 A, stereofónneho zosilňovača Z 710 A, kazetového magnetofónu M 710 A a reproduktorových sústav 1 PF 067 76.
K zostave sa dal prikúpiť gramofón G 710 A – chassis HC 43 z Tesly Litovel, ktorý Thurzo dizajnovo upravil do jednotného štýlu.
„Zlepšovák“
V rokoch 1982 – 1984 Thurzo absolvoval postgraduálne štúdium na VŠT v Košiciach s témou Zjednotenie podnikového štýlu Tesla k. p. Bratislava pomocou dizajnového projektovania. Počas štúdia aplikoval vlastný výskum na práve vznikajúcu zostavu miniveže.
Idea zjednotenia podnikového štýlu prerástla bratislavskú Teslu. V jednotnom štýle sa podľa Thurzovho návrhu mali tvarovo riešiť aj televízne prijímače a kotúčové magnetofóny, ktoré mali byť pre dokonalú variabilitu rozmerovo normované.
V júli 1983 podal Pavol Thurzo s kolegom Petrom Kramárom prihlášku zlepšovacieho návrhu. Súčasťou návrhu bola veľká základná schéma jednotného radu výrobkov spotrebnej elektroniky Tesla. Snaha nebola márna, pretože rozmerové normovanie sa neskôr uplatnilo napríklad pri HiFi prijímači 820 A (P. Kramár, 1987) a jeho ďalších nadstavbách. Zlepšovací návrh však generálne riaditeľstvo v Bratislave nechcelo prijať. Dizajnéri dali celú vec na súd. O dva roky generálne riaditeľstvo v Bratislave zrušili. Paradoxne krátko nato Thurzo s Kramárom súd vyhrali.
Najprv umyť ruky!
Všetky segmenty miniveže sú presne vymerané tak, aby sa dali ľubovoľne variovať. Zostava v dvoch stĺpcoch s gramofónom zhodne lícuje s výškou reproduktorov ako v jednom stĺpci bez gramofónu. Výrazným zjednocujúcim prvkom je predný panel z pieskovaného hliníka, ktorý je galvanicky eloxovaný.

Takýto povrch je síce krásny na pohľad a zaujímavý na dotyk, no ak príde k dotyku špinavou rukou, čistenie je „čisté peklo“. V tomto prípade však treba uznať, že bratislavská Tesla išla s dobou a nakúpila najmodernejšie západné technológie na špeciálne úpravy hliníkových panelov. Perspektívne sa pri type 710 technologicky vyriešila aj čierna úprava (711).
Dizajn celej zostavy je prísne geometrický, svieži a nadčasový. Dopomáhajú tomu aj hranaté nízkozdvižné mikrospínače s indikáciou zapnutia svietivými diódami, ktoré majú podobne skosené hrany ako reproduktory. To, že sa tieto tlačidlá ovládajú jemným dotykom, má svoj dôvod. Jednotlivé segmenty veže sú relatívne ľahké a pri bežnom tlačidle, ktoré vyžaduje väčšiu silu, by sa silnejším stlačením mohli segmenty posunúť.
Zapnutie prístrojov si však vyžadovalo poriadny „gombík“. Konštruktér Kratochvíl vyvinul špeciálny pákový prepínač typu „push – push“, ktorý sa ovláda zatlačením na páku zhora. Inakosť prepínača je v celkovej kompozícii ovládačov na prvý pohľad zrejmá, čím dokonale vyjadruje svoju základnú funkciu.
Séria 710 bola napriek niektorým nedostatkom (vyššia hladina šumu a horšia kvalita magnetofónovej mechaniky) veľmi obľúbená najmä u mladšej generácie. Nezaberala veľa miesta, pôsobila ultramoderne a poskytovala vcelku dobrý akustický zážitok.
Dnes je Tesla Mini Systém 710 A vyhľadávaná zberateľmi a fanúšikmi značky. Kompletná zostava poteší nielen oko a sluch, ale s pribúdajúcimi rokmi sa javí ako dobrá investícia. Ak nie finančná, tak aspoň ako investícia do dobrého slovenského dizajnu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.