Denník N

Ficov konečný cieľ je vyvolať dojem, že Kiska ho porazil vo voľbách podvodom

Foto - TASR
Foto – TASR

Predseda Smeru žiarli na Kiskovu popularitu, ale prezidentova autorita medzi voličmi Smeru aj ministrami robí Ficovi v politike reálne problémy.

Posuňme sa v čase dopredu, predstavme si, že je napríklad leto 2018. Robert Fico dostáva na tlačovej besede otázku, čo hovorí na slová prezidenta republiky, že dôveryhodnosti štátu škodí, ak premiér naďalej býva v dome človeka súdeného za daňové delikty.

Predseda vlády reaguje pokojne, s úsmevom, má to už naučené: “Nebudem komentovať slová človeka, ktorý je sám daňovým podvodníkom, a ktorý sa možno dostal k moci volebným podvodom.”

Publikum to už nevyruší. Obvinenie Kisku z daňového podvodu funguje rovnako dobre, ako keď v minulosti na nepríjemné otázky médií odpovedal frázou o novinároch riadených esemeskami poslanca Grendela.

Nekorektné, ale efektívne. Ak dokážete spochybňovať autoritu vašich kritikov tak suverénne ako Robert Fico, nemusíte sa ani len sekundu zaoberať jadrom samotnej kritiky.

Andrej Kiska je povinný sa v najbližších mesiacoch brániť nálepkám, ktoré mu bude trpezlivo a systematicky dávať propaganda Smeru. No rešpekt, ktorý mali jeho slová aj medzi priaznivcami Smeru či dokonca aj jeho ministrami, bude nekonečným opakovaním jeho daňového problému a spochybňovaním volieb aj v najlepšom prípade už len klesať.

Chybné rozhodnutie majiteľov firmy

Sčasti si za súčasné problémy s povesťou môže Andrej Kiska sám. Záznamy z daňových kontrol aj jeho opakované vysvetlenia potvrdzujú, že sa pokúsil účtovať väčšinu svojej volebnej kampane tak, ako keby šlo o normálnu súčasť podnikania, ktorého účelom je vytvorenie zisku. Nešlo pritom o zanedbateľné položky, ale približne polovicu všetkých nákladov firmy. Museli o nej preto rozhodnúť majitelia firmy, nie jej účtovníci.

V jazyku daniarov sa náklady súvisiace s činnosťou firmy volajú daňovo uznateľné. Keď zmrzlinár kúpi smotanu na výrobu zmrzliny, ktorú potom predáva zákazníkom, je to daňovo uznateľný náklad. Keď si zmrzlinár kúpi dovolenku v Egypte a nazve ju služobná cesta, tak mu daniari prirodzene povedia, že to nie je daňovo uznateľný náklad. Lebo návštevy Egypta vám nepomôžu predávať viac zmrzliny v Štúrove, aj keby ste desaťkrát tvrdili, že ste tam zháňali inovatívne recepty.

Andrej Kiska sa správal ako ten zmrzlinár, keď náklady na zvyšovanie jeho známosti a popularity pred prezidentskými voľbami nechal účtovať ako náklady súvisiace s podnikaním jeho firmy.

Môžeme súčasnému prezidentovi ďakovať za to, že sa rozhodol ísť do politiky – lebo je pre ňu oživením. Lenže Kiskova kandidatúra je z pohľadu jeho firmy to isté, čo hľadanie nových receptov na pláži v Egypte.

Dávalo by to zmysel, len ak by tvrdil, že účelom jeho politickej kariéry bolo zvyšovať príjmy jeho firiem. To snáď nebolo cieľom Kiskovej kandidatúry.

Daňový podvodník? Ako sa to vezme

O niektorých nákladoch, ktoré Finančná správa nedovolila Kiskovej firme dať do daňových nákladov, sa dá diskutovať. O väčšine, ktoré súviseli len a len s politickou kampaňou, však nie. Preto je správne, že daniari dali Kiskovi doplatiť dane.

Finančná správa nebola podľa doteraz známych informácií voči Kiskovej firme pri kontrolách ani príliš ústretová, ani príliš aktivistická. Najprv šli prešovskí daňováci na rutinnú kontrolu vratiek DPH, a keďže našli veľa daňovo neuznateľných výdavkov, preverili firmu KTAG aj z pohľadu dane z príjmu za rok 2014.

Za pozastavenie stojí len to, prečo sa daniari vybrali kontrolovať rok 2013, až keď im to vnukli médiá. Sami pritom dobre vedeli, že kampaň prebiehala v rokoch 2013 a 2014.

Firma Andreja Kisku a jeho brata Jaroslava všetky dane okamžite doplatila a zrejme tak urobí aj pri pravdepodobných doruboch za rok 2013. Nič teda štátu dlhovať nebude. Ak však napriek tomu niekto teraz označí Andreja Kisku za daňového podvodníka, možno mu vyčítať len malý zmysel pre mieru.

Súhlasili by ste s tým, aby sme zmrzlinára, čo si skúšal znižovať dane nákladmi z dovolenky v Egypte, nazývali daňovým podvodníkom? Tak trochu áno? Že je to vec vkusu?

Preto je dobré, že Andrej Kiska už cez víkend konečne povedal, že ho účtovanie kampane mrzí a že dnes by to už robil inak.

Volebný podvodník? Ani náhodou

Tak ako sa musí Andrej Kiska ospravedlňovať za (ne)zdaňovanie nákladov prezidentskej kampane, tak naďalej platí, že jeho prezidentská kampaň bola z pohľadu pôvodu peňazí a transparentnosti postupov najférovejšia v histórii slovenských volieb.

Andrej Kiska platil celú kampaň zo svojho. Nevytváral tak riziko, že bude musieť byť v budúcnosti ako politik niekomu zaviazaný. Niet najmenšieho náznaku, že by to bolo inak.

Nie každý je milionár ako Andrej Kiska, preto nemôžeme v budúcnosti od politikov principiálne žiadať, aby si tiež platili kampaň sami, dokonca by to demokratickej súťaži skôr škodilo. Musíme však uznať, že byť viac transparentný v zdroji financovania, ako bol on so sto percentami vlastných peňazí, sa už nedá.

Andrej Kiska vyčíslil aj náklady na neoficiálnu časť kampane a rozpísal ich aj podľa položiek. Stalo sa to ešte na jar roku 2014 bez toho, aby k tomu víťaza volieb nútil zákon. Preto vieme, koľko približne minul na televízne spoty, bilbordy, PR, mítingy atď. A nikto tieto čísla doteraz nespochybnil.

Vtedy sme sa od Kisku dozvedeli, že celkové náklady jeho kandidatúry presiahli milión eur. Bolo to však pred viac ako tromi rokmi, čo premiérovi cez víkend umožnilo rozprávať o tom ako o novom podozrivom zistení.

Robert Fico, ten, čo vo finále prehral, nezverejnil o nákladoch svojej kampane na rozdiel od Kisku ani bajt nad rámec zákona.

Transparency chce vidieť viac

Po zverejnení protokolov z daňových kontrol však Kisku vyzvala napríklad aj Transparency International, aby zverejnil všetky faktúry z kampane. Transparency okrem iného argumentuje tým, že ak by Kiska zverejnil všetky faktúry spojené s voľbami, definitívne by sme vedeli, či v čase oficiálnej časti kampane minul len toľko, čo povoľuje zákon.

Kiska totiž tvrdí, že oficiálnu časť kampane, ktorá sa začala dva týždne pred prvým kolom volieb, už platil priamo zo svojho volebného účtu, nie z peňazí a účtov KTAG. Všetky tieto faktúry náklady už má tri roky k dispozícii ministerstvo financií, ktoré ich spočítalo, preverilo a žiaden problém nenašlo.

V dokladoch o daňových kontrolách v Kiskovej firme, ktoré boli za rok 2014 vyhodnotené ako daňovo neuznateľné, čiže ide najmä o výdavky na prezidentskú kampaň, sú však aj faktúry z marca, keď už bežala oficiálna časť kampane.

Celkovo ide o dokopy maximálne štyritisíc eur, čo aj podľa Transparency ešte neohrozilo zákonný limit výdavkov v oficiá­lnej časti Kiskovej kampane (limit pre Kisku a Fica bol 265-tisíc eur). Transparency sa však pýta, že čo ak je takých faktúr viac, len o nich nevieme. Preto trvá na požiadavke, aby prezident zverejnil všetky faktúry. Argument, že ak všetky faktúry z roka 2014 prešlo ministerstvo financií alebo daňový úrad, a viac dokladov súvisiacich s voľbami v nich nenašli, im nestačí.

Kiskovi v tejto situácii ostáva len opakovať, že v biznise nie je slušné bez vedomia obchodných partnerov zverejňovať ich faktúry a že už teraz zverejnil o svojej kampani neporovnateľne viac ako jeho finálový súper Fico. „Prinúťte môjho porazeného súpera, aby ukázal všetky faktúry z volieb, rád to potom urobím aj ja,” mohol by sa napríklad brániť Kiska.

Fico: „Nemienim spochybňovať voľby prezidenta SR”

Ak Andrej Kiska nepresvedčil o dodržaní volebného zákona dostatočne ani Transparency, skôr či neskôr budú jeho kritici pracovať s informáciou, že niečo dôležité tají. Odtiaľ bude blízko k téme, ktorú už v sobotu otvoril premiér, keď povedal, že „nemieni spochybňovať voľby prezidenta SR, ale (..)”.

Zvlášť keď väčšina publika nerozoznáva, že kampaň mala oficiálnu a neoficiálnu časť a Kiskova volebná kampaň stála podľa viditeľných nákladov rádovo podobne ako Ficova a určite teda nemal výhodu danú množstvom minutých peňazí.

Ak sa však premiérovi podarí vytvoriť pochybnosť o tom, či Kiska vyhral férovo, ohrozí jeho autoritu bez toho, aby žiadal napríklad revíziu volieb. Kiskova autorita totiž nestojí len na jeho osobnom príbehu alebo váhe úradu. Ostatní politici ho rešpektujú najmä ako človeka, ktorý v priamom volebnom súboji dokázal poraziť dovtedy akoby nepremožiteľného premiéra až o 20 percentuálných bodov. Ak toto Fico spochybní, uvoľní mu to v politike ruky nielen preto, že sa zbaví komplexu z porážky z jari 2014.

Kiskov problém s daňami

Teraz najčítanejšie