Denník N

Slovenčinu chcú učiť ako cudzí jazyk, nová mapa ukazuje, kde sa mieša s rómčinou

Splnomocnenec vlády pre Rómov na základe mapy jazykov navrhuje, aby školy zaradili pre rómske deti rómčinu ako hlavný jazyk.

Doma sa rozprávajú po rómsky či po maďarsky, alebo jazyky miešajú a čistú slovenčinu počujú len na ulici. Keď nastúpia do prvého ročníka, učiteľom nerozumejú.

Splnomocnenec pre rómske komunity a podpredseda Mosta-Hídu Ábel Ravasz predstavil novú jazykovú mapu Rómov, ktorá prvýkrát podrobne až na úroveň miest a dedín ukazuje, akým jazykom rozprávajú slovenskí Rómovia. Vidieť z nej, že to je v rôznych kútoch krajiny veľmi rozdielne. Rómovia všade nerozprávajú po rómsky, ale aj po maďarsky, rusínsky, či miešajú rómčinu so slovenčinou a maďarčinou.

Pre splnomocnenca z toho vyplýva jasný záver: aby bola rómčina vyučovaná ako prvý jazyk a slovenčina ako druhý.

Prelomová mapa: Aký jazyk používajú naši Rómovia

Jazyková mapa ukazuje, že ani v rómčine na tom nie sú všetky oblasti Slovenska rovnako.

Prekvapivé je, že slovenčina je predsa len prvým jazykom pre veľkú skupinu Rómov: na Záhorí, na časti zvyšku západného Slovenska, čiastočne na strednom Slovensku či na Zemplíne.

Dve najväčšie jazykové skupiny však hovoria po rómsky a zmiešanou rómčinou a slovenčinou, a to najmä na strednom a východnom Slovensku.

Smerom na juh sa mapa výrazne mení a farieb je oveľa viac. Výrazne zastúpená je maďarčina, rómčina, maďarsko-rómčina, v niektorých obciach Rómovia hovoria zmiešaným maďarsko-rómsko-slovenským jazykom. Na severovýchode vidieť zopár dedín s rusínskym dialektom.

Slovenčina ako druhý jazyk

Ravasz hovorí, že mapa je dôkazom rôznorodosti Slovenska, ktorej však musíme prispôsobiť výučbu jazyka. Navrhuje, aby sa podľa jazykovej mapy vyučovalo v školách v tom jazyku, ktorý danej oblasti dominuje. Slovenčina by sa vyučovala ako druhý, teda cudzí jazyk.

„Keď deti nastúpia do prvého ročníka, učia sa slovenčinu akoby jej prirodzene rozumeli. Neskôr k nej formalizujú pravopis, skloňovanie a gramatiku. Naopak, angličtina alebo nemčina sa učí od úplných základov, pretože sa predpokladá, že žiak tomu jazyku vôbec nerozumie. Výsledkom tohto rozdielu je, že kým dieťa má tri hodiny angličtiny týždenne a päť hodín slovenčiny, na konci ovláda angličtinu lepšie,“ vysvetľuje Ravasz.

Jazyková mapa podľa Ravasza potvrdzuje, že vzdelávacie programy pre Rómov musia byť šité na mieru školám a oblastiam. „Iné menšiny na Slovensku sú homogénne. Maďar z Dunajskej Stredy rozpráva rovnakou maďarčinou ako Maďar z Kráľovského Chlmca, ale u Rómov to neplatí.“

Podľa Vladimíra Horvátha, hlavného štátneho radcu z úradu rómskeho splnomocnenca, má tento model uľahčiť rómskym deťom prechod na výučbu v slovenčine. „Rómsky jazyk má na Slovensku veľmi špecifické postavenie a, bohužiaľ, je spojený nielen s etnicitou, ale aj so sociálnou vrstvou. Deti sa v škole hanbia priznať k rómčine.“ Podľa Horvátha musia najprv deti pochopiť základy, na ktoré môžu nadväzovať už v slovenskom jazyku vo vyšších ročníkoch.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Rómčina nie je komplexná, Kanta v nej nevysvetlíte

Riaditeľ združenia EduRoma Vlado Rafael hovorí, že rómčina nie je informačný jazyk a nie je taký rozvinutý, aby pokryl všetky vyučovacie predmety. „Je dobré, aby sa v predškolských zariadeniach učitelia rozprávali s deťmi po rómsky, ale Kanta im v rómčine nevysvetlia.“

Ravasz to však ako problém nevidí. Rómčina podľa neho síce neobsahuje všetky technické výrazy, ale je to flexibilný jazyk a dokáže sa prispôsobiť a prebrať slová aj z iných jazykov.

Zároveň priznáva, že pri zavádzaní svojho návrhu do praxe môže naraziť na nedostatok učiteľov, ktorí ovládajú rómčinu. Na vysokých školách sa dnes dá študovať romistika a romológia, ale nie rómsky jazyk. Na vytvorenie študijného odboru rómčina pre učiteľov je potrebný odborný garant, ktorý chýba. Problémom by mohol byť aj nízky záujem o učiteľské povolanie.

Návod, ako vzdelávať deti z vylúčených komunít, majú učitelia k dispozícii, ale chýbajú metodické centrá, ktoré by učiteľom pomohli a nasmerovali ich. „Učitelia často sami nevedia, ako prispôsobovať výučbu žiakom, ale nevie to ani ministerstvo školstva, ktoré by na to malo učiteľov pripraviť,“ hovorí Rafael.

Už to skúšajú s nahrávkami v rómčine či v maďarčine

Podľa ministerstva školstva majú všetci žiaci z národnostných a etnických menším zabezpečené právo na výchovu v ich jazyku. V roku 2016 boli akreditované vzdelávacie programy Rómsky jazyk v edukácii, Multikultúrna výchova proti predsudkom a rasizmu, Kreativizácia osobnosti učiteľa a Globálne vzdelávanie a jeho aplikácia v edukačnom procese. Školská legislatíva zároveň umožňuje školám vyučovať rómčinu. Zo všetkých škôl sa však vyučuje len na dvoch základných školách, jednom gymnáziu, štyroch stredných školách a jednej vysokej školy.

Ministerstvo školstva prednedávnom spustilo bilingválny projekt IKATIKA pre deti z národnostných menšín a znevýhodneného prostredia. Pilotný projekt ministerstvo zatiaľ testuje v 30 škôlkach a nultých ročníkoch základných škôl.

Vyučovanie je postavené najmä na nahrávkach v slovenskom a rómskom, maďarskom či v rusínskom jazyku. Podľa tajomníka ministerstva školstva Petra Krajňáka (Most-Híd) si deti vedomosti osvoja ľahšie, ak je učivo vysvetlené v ich materinskom jazyku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie