Denník N

Presvedčivo sme vyvrátili podozrenia z krvného dopingu Mateja Tótha

Matej Tóth - Foto - Tasr/Ap
Matej Tóth – Foto – Tasr/Ap

Hladiny hemoglobínu neboli ani raz vyššie, ako určoval adaptívny model, a to počas celého sedemročného obdobia sledovania. Jediný raz dosiahla koncentrácia hornú hranicu, hoci ju neprekročila, a jedenkrát bola koncentrácia pod spodnou hranicou.

Autor je chemik v HighChem a bol v tíme, ktorý pripravoval posudok na Tótha.

Ako sa mohlo stať, že na výnimočného športovca, ktorý sa počas svojej kariéry podrobil nespočetným dopingovým testom, sa na sklonku jeho kariéry vznieslo podozrenie z dopingu?

Matej Tóth nezapadá do profilu dopingového hriešnika. Do jeho osobnostnej výbavy nepatrí podvádzanie, aktívne sa angažuje v boji proti dopingu a nežije v sociálnom prostredí podporujúcom organizovaný doping.

Slovensko – o banskobystrickom športovom stredisku, kde pôsobí, ani nehovoriac – nedisponuje personálnym know-how ani sofistikovaným technologickým zázemím potrebným na vykonávanie či maskovanie krvného dopingu, z ktorého je podozrivý.

Keby aj, ako vysokoškolsky vzdelaný človek vie domyslieť dôsledky potenciálne nerozvážneho konania, ktoré by mohlo zničiť všetko, čo počas viac ako dekády tvrdej driny dosiahol. Bez ohľadu na plejádu technických argumentov, ktoré budú nasledovať nižšie, jeho sociálny a morálny profil je dôležitý pre posudzovanie viny či neviny.

Typy dopingu

Zjednodušene povedané, existujú dva typy dopingu. V prvom prípade športovci zvyšujú výkon a výdrž užívaním nepovolených farmaceutických substancií, ako napríklad anabolické steroidy, rôzne stimulanty alebo beta-blokátory.

Za normálnych okolností tieto látky nemajú v tele čo hľadať a dnes ich možno relatívne jednoducho odhaliť modernými analytickými metódami, i keď niektoré len krátko po požití. Výsledky analýz poskytujú v tomto prípade priame a jednoznačné dôkazy o vine alebo nevine. Pri pozitívnych nálezoch býva verdikt nekompromisný a o jeho spravodlivosti pochybuje málokto.

Matej Tóth

Narodil sa 10. februára 1983 v Nitre, momentálne žije a trénuje v Banskej Bystrici. Vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V roku 2015 sa v Pekingu stal majstrom sveta v chôdzi na 50 km, o rok neskôr priniesol zlato aj z olympijských hier v Riu de Janeiro. Pre nezrovnalosti v biologickom pase nemohol obhajovať zlato na aktuálnych majstrovstvách sveta v Londýne. Slovenská disciplinárka Tótha očistila. Zvrátiť to môže už len Športový arbitrážny súd.

Inak je to pri druhom type dopingu, kde dochádza k manipulácii alebo nepovolenému prísunu látok, ktoré sa prirodzene nachádzajú v ľudskom organizme. Sú to telu vlastné molekuly alebo bunky a patrí medzi ne napríklad testosterón, hemoglobín, erytropoetín, ľudský rastový hormón alebo červené krvinky.

Pretože sú súčasťou normálnych biochemických procesov, je značne komplikované odhaliť nedovolené ovplyvňovanie ich prirodzených hladín.

Jednou z foriem dopingu spadajúcich do tejto kategórie je krvný doping, kde je snaha navýšiť počet červených krviniek, ktoré sú nositeľmi kyslíka. Jeho zvýšená koncentrácia v tele môže zvýšiť aeróbnu kapacitu a vytrvalosť.

V krvnom dopingu sa používa viacero metód, no dve sú dominantné: stimulácia tvorby červených krviniek, napríklad aplikovaním erytropoietínu, alebo takzvaná autológna transfúzia, teda transfúzia vlastnými krvnými zložkami.

Pri nej sa odoberie krv, z ktorej sa centrifugáciou oddelia červené krvinky a zvyšná plazma sa okamžite vráti do organizmu. Červené krvinky sa zmrazia na niekoľko týždňov a niekoľko dní pred pretekmi sa vrátia do organizmu.

Na rozdiel od iných typov dopingu neexistuje priama a objektívna metóda na potvrdenie krvného dopingu na báze autológnej transfúzie. A to je jadro celého problému. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Matej Tóth

Teraz najčítanejšie