Denník N

Presvedčivo sme vyvrátili podozrenia z krvného dopingu Mateja Tótha

Matej Tóth - Foto - Tasr/Ap
Matej Tóth – Foto – Tasr/Ap

Hladiny hemoglobínu neboli ani raz vyššie, ako určoval adaptívny model, a to počas celého sedemročného obdobia sledovania. Jediný raz dosiahla koncentrácia hornú hranicu, hoci ju neprekročila, a jedenkrát bola koncentrácia pod spodnou hranicou.

Autor je chemik v HighChem a bol v tíme, ktorý pripravoval posudok na Tótha.

Ako sa mohlo stať, že na výnimočného športovca, ktorý sa počas svojej kariéry podrobil nespočetným dopingovým testom, sa na sklonku jeho kariéry vznieslo podozrenie z dopingu?

Matej Tóth nezapadá do profilu dopingového hriešnika. Do jeho osobnostnej výbavy nepatrí podvádzanie, aktívne sa angažuje v boji proti dopingu a nežije v sociálnom prostredí podporujúcom organizovaný doping.

Slovensko – o banskobystrickom športovom stredisku, kde pôsobí, ani nehovoriac – nedisponuje personálnym know-how ani sofistikovaným technologickým zázemím potrebným na vykonávanie či maskovanie krvného dopingu, z ktorého je podozrivý.

Keby aj, ako vysokoškolsky vzdelaný človek vie domyslieť dôsledky potenciálne nerozvážneho konania, ktoré by mohlo zničiť všetko, čo počas viac ako dekády tvrdej driny dosiahol. Bez ohľadu na plejádu technických argumentov, ktoré budú nasledovať nižšie, jeho sociálny a morálny profil je dôležitý pre posudzovanie viny či neviny.

Typy dopingu

Zjednodušene povedané, existujú dva typy dopingu. V prvom prípade športovci zvyšujú výkon a výdrž užívaním nepovolených farmaceutických substancií, ako napríklad anabolické steroidy, rôzne stimulanty alebo beta-blokátory.

Za normálnych okolností tieto látky nemajú v tele čo hľadať a dnes ich možno relatívne jednoducho odhaliť modernými analytickými metódami, i keď niektoré len krátko po požití. Výsledky analýz poskytujú v tomto prípade priame a jednoznačné dôkazy o vine alebo nevine. Pri pozitívnych nálezoch býva verdikt nekompromisný a o jeho spravodlivosti pochybuje málokto.

Matej Tóth

Narodil sa 10. februára 1983 v Nitre, momentálne žije a trénuje v Banskej Bystrici. Vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V roku 2015 sa v Pekingu stal majstrom sveta v chôdzi na 50 km, o rok neskôr priniesol zlato aj z olympijských hier v Riu de Janeiro. Pre nezrovnalosti v biologickom pase nemohol obhajovať zlato na aktuálnych majstrovstvách sveta v Londýne. Slovenská disciplinárka Tótha očistila. Zvrátiť to môže už len Športový arbitrážny súd.

Inak je to pri druhom type dopingu, kde dochádza k manipulácii alebo nepovolenému prísunu látok, ktoré sa prirodzene nachádzajú v ľudskom organizme. Sú to telu vlastné molekuly alebo bunky a patrí medzi ne napríklad testosterón, hemoglobín, erytropoetín, ľudský rastový hormón alebo červené krvinky.

Pretože sú súčasťou normálnych biochemických procesov, je značne komplikované odhaliť nedovolené ovplyvňovanie ich prirodzených hladín.

Jednou z foriem dopingu spadajúcich do tejto kategórie je krvný doping, kde je snaha navýšiť počet červených krviniek, ktoré sú nositeľmi kyslíka. Jeho zvýšená koncentrácia v tele môže zvýšiť aeróbnu kapacitu a vytrvalosť.

V krvnom dopingu sa používa viacero metód, no dve sú dominantné: stimulácia tvorby červených krviniek, napríklad aplikovaním erytropoietínu, alebo takzvaná autológna transfúzia, teda transfúzia vlastnými krvnými zložkami.

Pri nej sa odoberie krv, z ktorej sa centrifugáciou oddelia červené krvinky a zvyšná plazma sa okamžite vráti do organizmu. Červené krvinky sa zmrazia na niekoľko týždňov a niekoľko dní pred pretekmi sa vrátia do organizmu.

Na rozdiel od iných typov dopingu neexistuje priama a objektívna metóda na potvrdenie krvného dopingu na báze autológnej transfúzie. A to je jadro celého problému. 

Biologický pas športovca

Jenou z možností detekcie krvného dopingu sa asi pred desiatimi rokmi ukázal biologický pas športovca (ang. Athlete Biological Passport, ABP), kde sa dlhodobo sledujú niektoré krvné parametre, aby v prípade ich atypického vybočenia bolo možné individuálne posúdiť, či nešlo o vonkajšiu manipuláciu zložiek krvi.

Určite každý pozná z preventívnej prehliadky vyšetrenie krvi, kde výsledky z laboratória uvádzajú popri nameraných hodnotách aj intervaly „zdravotne normálnych hodnôt“, nazývané fyziologické rozpätie. Ak máte cukor jemne mimo štandardných koncentrácií, neznamená to hneď cukrovku, ale podozrenie lekár radšej podchytí.

Podobne je to pri biologickom pase športovca, kde sa pomocou štatistických metód vypočíta individuálne rozpätie hematologických parametrov pre konkrétneho jedinca, v ktorom by sa mali jeho parametre dlhodobo pohybovať.

Prípad Mateja Tótha

Prípad Mateja Tótha spustila jediná odchýlka koncentrácie hemoglobínu a z neho vypočítaného parametra Off-score mimo matematicky odvodeného normálneho rozpätia. Medzinárodná asociácia atletických federácií (IAAF) na základe tohto výsledku vyzvala Mateja Tótha, aby vysvetlil odchýlky.

Mal na to 12 dní, a pretože si nebol vedomý žiadneho nelegálneho konania, napísal vlastné vyjadrenie k biochemicky komplikovanej veci, pričom bol oslovený jediný domáci odborník. Toto vyjadrenie trojica medzinárodných expertov IAAF neakceptovala a nastala dočasná suspendácia z pretekov až do vyriešenia prípadu.

Následne bolo iniciované druhé kolo obhajoby, kde došlo k vypracovaniu profesionálneho stanoviska podloženého posudkami panelu iných domácich a viacerých zahraničných expertov. Mal som tú česť byť jedným z nich.

Vzhľadom na to, že podozrenie z krvného dopingu je založené na subjektívnom posúdení viacerých meraní, a pretože neexistuje objektívna metodika, ktorá by jednoznačne dokázala použitie dopingu v konkrétnom prípade, bolo nutné pozrieť sa na vec z viacerých hľadísk: hematologického, analytického, zo štatistického a z proteomicko/metabolomického.

Vzhľadom na svoju odbornú orientáciu sa vyjadrím k posledným trom aspektom.

Matej Tóth. Foto N – Tomáš Benedikovič

Rozhodlo jediné meranie

Ako už bolo spomenuté, impulzom k otvoreniu prípadu krvného dopingu Mateja Tótha bola jediná odchýlka koncentrácie hemoglobínu v biologickom pase počas sedemročného sledovania. Stanovovanie koncentrácií látok je všeobecne háklivá vec a výsledky môžu byť zaťažené viacerými typmi chýb.

Aby sa eliminovali nepresnosti, v závažných prípadoch sa vykonáva analýza na dvoch nezávislých pracoviskách. Avšak v prípade biologického pasu to tak nie je a koncentrácia hemoglobínu sa určuje na jedinom prístroji v jedinom laboratóriu.

Pre ľudí, ktorí analytickej chémii len trošku rozumejú, je to nepochopiteľné, ale je to tak. O dôvodoch možno len špekulovať, zrejme je to kvôli nákladom, ale asi sa aj implicitne predpokladá, že jeden nepresný výsledok nepovedie k vyrieknutiu závažného rozhodnutia, keďže biologický pas je dlhodobá záležitosť. Žiaľ, v tomto prípade jediný výsledok, nepotvrdený nezávislým laboratóriom, spustil lavínu.

Vo vedách ako proteomika alebo metabolomika, zaoberajúcich sa úlohou a interakciami telu vlastných molekúl, ku ktorým patrí aj hemoglobín, sa analytické odchýlky v štúdiách eliminujú, dokonca je to neraz nutnosť, aby výsledky neboli zaťažené nesúvisiacimi fluktuáciami. Je to štandardná prax aj v mnohých iných vedných odboroch, žiaľ, biologický pas na toto neprihliada.

V proteomike či metabolomike by nad tým vedci len nepochopiteľne krútili hlavou. Ak by chcel na základe takýchto výsledkov niekto v odbornej biochemickej literatúre dokazovať také závažné tvrdenie, publikácia by musela byť akýmkoľvek renomovaným vedeckým časopisom odmietnutá.

Interpretácia výsledkov nekorešponduje s vedeckou literatúrou

Základom akejkoľvek vedeckej prezentácie výsledkov je transparentnosť a akékoľvek publikované výsledky musia byť nezávisle verifikovateľné. Metodológia výpočtu povoleného rozsahu hemoglobínu v biologickom pase je známa, vychádza z takzvaného adaptívneho modelu, no algoritmus, z ktorého by sa dali odvodiť presné hodnoty, je neverejný a nedá sa k nemu dostať.

Toto samo osebe odporuje pravidlám dobrej laboratórnej praxe (GLP) z dielne OECD, no tu sa pochybnosti s vyhodnocovaním výsledkov nekončia. Aby sme napriek nedostupnosti algoritmu aspoň odhadli objektívnosť postupu, nahliadli sme do odbornej literatúry, aby sme pochopili, ako boli posudzované podobné prípady.

Na naše prekvapenie sme zistili, že otcovia biologického pasu demonštrujú možný scenár krvného dopingu na mnohonásobných prekročeniach krvných parametrov mimo vypočítaného rozsahu v jednom biologickom pase.

Vo vedeckej literatúre sa za pozitívny nález považovalo v jednom prípade „sedem odchýlok z ôsmich“ pre jediný krvný parameter a v inom prípade mnohopočetné vybočenie viacerých parametrov. V prípade Mateja Tótha išlo o jedinú odchýlku koncentrácie hemoglobínu a z neho odvodeného Off-score spomedzi 24 vzoriek.

Biologické systémy sa všeobecne vyznačujú vysokou variabilitou biochemických parametrov, pričom naše pochopenie príčin týchto fenoménov je pomerne limitované. Na správnu interpretáciu pozorovaní a správne vyvodzovanie záverov je potrebné opierať sa o štatisticky významné počty meraní a jediná biochemická odchýlka nemôže byť považovaná za relevantnú informáciu.

Hra s pravdepodobnosťami

Biologický pas je založený na pravdepodobnosti, s akou sa namerané krvné parametre vymykajú normálu. Pravdepodobnosť, s akou došlo k dopingu, je pomerne komplikovane ukrytá v štatistickom algoritme, ktorý, ako už bolo spomenuté, nie je verejne dostupný.

Z publikovaných zdrojov sa dozvedáme, že za doping sa považuje prípad, pri ktorom je šanca z nespravodlivého obvinenia 1:100. Je to veľmi zjednodušene povedané, ale na účel zrozumiteľnosti problému je to s prižmúrením oka použiteľná analógia.

V literatúre sme našli publikáciu, kde autori uvádzajú konkrétne príklady s uvedenými hodnotami normálnych rozsahov v biologických pasoch viacerých profesionálnych športovcov a do ktorých Matejove koncentrácie hemoglobínu v plnom rozsahu zapadajú, pričom vôbec nevybočujú z povolených rozsahov.

Vtip je v tom, že v tejto publikácii bola použitá pravdepodobnosť nespravodlivého obvinenia 1:1000, teda stokrát menšia. Akú pravdepodobnosť treba teda použiť pri vznesení obvinenia z dopingu? Je to vec názoru, neexistuje objektívne kritérium.

I keď pravdepodobnosť krivého obvinenia 1:100 sa môže zdať nízka, pripomeňme si, že nemocnice sú plné ľudí, čo trpia ochoreniami, ktorých šanca prepuknutia je 1:1000 až 1:100000 aj menej.

Treba zdôrazniť, že pravdepodobnosť 1:100 sa používa pri všetkých športovcoch a nie je to len prípad Mateja Tótha. No po zohľadnení všetkých ostatných pochybností a nezrovnalostí je na uvážení, aké spravodlivé – či skôr nespravodlivé – je podozrievanie z dopingu v konkrétnom prípade.

Chaos v procedúrach odberu

Aby boli výsledky analýz krvných parametrov navzájom porovnateľné, procesy odberu sú v každom zdravotníckom zariadení a pri každej vedeckej štúdii striktne štandardizované.

Každý, kto bol niekedy na odbere krvi, veľmi dobre vie, že treba prísť ráno a nalačno. Desiatkami rokov overený a ustálený štandard, ktorý neporušujú azda ani v najzapadlejšej nemocnici na konci sveta. Dôvody nie sú ani tak logistické, ako hlavne biochemické.

V pondelok bola udelená Nobelova cena za medicínu za objav molekulárnych mechanizmov riadiacich naše vnútorné biochemické hodiny, tzv. cirkadiánne rytmy. Aj koncentrácie hemoglobínu sa v priebehu dňa menia, v priemere sú ráno najvyššie a neskoro večer najnižšie.

Už v lete si lekár Peter Celec z UK všimol, že odbery krvi na účely biologického pasu ignorujú základné biochemické štandardy, ktoré sú podmienkou pre akúkoľvek serióznu vedeckú prácu. Vykonávajú sa kedykoľvek – ráno, večer, pred jedlom či po jedle, jednoducho halabala.

V tejto súvislosti nám napadlo pozrieť sa, ako sa menili koncentrácie hemoglobínu v biologickom pase Mateja Tótha v závislosti od časov odberu, ktoré sú presne zdokumentované.

Prišli sme na dôležité zistenie, že variácia medzi rannými odbermi a ostatnými odbermi je u Mateja dlhodobo vyššia, ako je rozdiel medzi nameranou koncentráciou hemoglobínu v tej jedinej inkriminovanej vzorke a spodnou hranicou adaptívneho modelu.

Čiže keby bol odber urobený ráno, ako sa štandardne vykonáva, tento dopingový prípad by asi neexistoval.

Iróniou osudu je, že komisári boli oficiálne nahlásení na odber na druhý deň v ranných hodinách medzi 6:00 – 7:00, keď sú koncentrácie hemoglobínu najvyššie. Atlét je povinný zdržiavať sa na vopred dohodnutom mieste a poskytnúť odber v stanovenú hodinu.

Ak je nezastihnuteľný alebo sa zatají mimo dohodnutého času a miesta, nie je z toho vyvodený žiaden postih. Komisári zazvonili neskoro večer, keď už bol Matej dobre najedený, navyše v tomto prípade najneskôr za celých sedem rokov monitorovania biologickým pasom. Matej im otvoril, ochotne poskytol krv a zvyšok je už história.

Aby sme to na záver zavŕšili citátom z odbornej literatúry, tak v jednej vedeckej publikácii sa na margo dopingových krvných testov píše, citujem: „Je jasné, že vzorky odobraté v noci a špeciálne po jedle by mali byť považované za nespoľahlivé, a preto by mali byť zamietnuté.“

Doping nebol dosiaľ dokázaný

Hladiny hemoglobínu Mateja Tótha neboli ani raz vyššie, ako určoval adaptívny model, a to počas celého sedemročného obdobia sledovania. Jediný raz dosiahla koncentrácia hornú hranicu, hoci ju neprekročila, a jedenkrát bola koncentrácia pod spodnou hranicou.

Športovec môže ťažiť len z neprirodzene vysokých koncentrácií hemoglobínu, teda v prípade Mateja Tótha nie je z biochemického hľadiska evidentný žiaden stimulačný alebo zvýhodňujúci efekt.

Na úplnosť treba podotknúť, že nie všetky podozrenia so strany IAAF boli spomenuté v tomto článku. Panelu expertov sa však vo svojich stanoviskách podarilo odbornými argumentmi presvedčivo vyvrátiť jednotlivé podozrenia z krvného dopingu.

Smutné na celom prípade je to, že použitie dopingu ani inej nedovolenej metodiky nebolo Matejovi Tóthovi nijako dokázané. Celý prípad je zatiaľ v rovine podozrení, ktoré sú postavené na nepriamych dôkazoch, ako sú uvedené vyššie, a subjektívnych interpretáciách.

Čas ukáže, ako sa k prípadu postaví IAAF. Škody to však narobilo už veľa. 

Ďakujem doc. MUDr. Ing. RNDr. Petrovi Celecovi, DrSc., MPH a Dr. Michalovi Raabovi za spoluprácu na vypracovaní odborného stanoviska k prípadu Mateja Tótha.

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Matej Tóth

Šport a pohyb, Zdravie

Teraz najčítanejšie