Denník N

Ministerstvo financií vyberá advokátov v dvoch kolách, podielovú odmenu, akú chcel Bžán, ani neponúka

Foto – Fotolia
Foto – Fotolia

Prípad Bžán vyvolal debatu o tom, kedy vôbec sľúbiť právnikom odmenu ako podiel na objeme sporu. Postup bývalého FNM sa ukazuje ako výnimočný aj v súkromnej aj vo verejnej sfére na Slovensku.

Advokát Radomír Bžán sa bráni, že jeho 64-miliónová odmena za zastupovanie v spore o vodnú elektráreň Gabčíkovo je adekvátna a pripomenul, že mohol dostať takmer raz toľko. Má pravdu. Odmena nie je v rozpore so zákonom. Vyhláška o odmenách advokátov ju pozná a určuje, že advokát si môže vypýtať maximálne 20 percent zo súdenej sumy. Bžán sa so štátom, v tomto prípade zastúpeným MH Manažmentom, dohodol na 11 percentách.

Prečo táto suma tak bije do očí aj advokátom z renomovaných kancelárií? Určite preto, že vzhľadom na to, čo štát dostane preplatené od porazenej strany, je suma neprimerane vysoká. Hlavami krútia aj nad tým, prečo v tomto prípade štát vôbec pristúpil na podielovú odmenu, a to pravdepodobne v kombinácii s hodinovými sadzbami platenými bez ohľadu na výsledok.

Podielová odmena? Áno, keď nemá klient peniaze

Andrej Leontiev, partner z advokátskej kancelárie Taylor Wessing, o primeranosti odmeny hovoriť nechcel. Vysvetľuje však, že v súkromnej sfére sa podielová odmena dohaduje iba výnimočne. Je to vtedy, keď si klient nemôže dovoliť zaplatiť dobrého advokáta. Chce mať zároveň poistku, že ak by náhodou spor prehral, tak ho kvalitné zastupovanie nebude nič stáť. Je to síce omyl, pretože v prípade prehry sa platia primerane trovy právnika protistrany, no to pre prípad Bžán nie je podstatné. V tomto prípade už vôbec neplatí, že by štát ako klient nemal peniaze na kvalitné právne zastupovanie.

Branislav Bačík, ktorý podpísal zmluvu s advokátom Radomírom Bžánom. Foto – TASR

Na podielovú odmenu sa pristupuje aj vtedy, keď má klient problém získať konkrétneho advokáta, lebo výsledok sporu je veľmi neistý a právny zástupca by o ťažký spor nemusel mať záujem. Motivovať ho vtedy môže ponukou na podielovú odmenu. Ani toto sa na prípad Bžán nevzťahuje. Záujem o zastupovanie štátu v spore s Enelom o vodnú elektráreň Gabčíkovo predsa mali mnohé advokátske kancelárie.

Prečo teda MH Manažment pristúpil na takúto zmluvu? Ten to oficiálne nevysvetlil a právnikom sa argumenty na obhajobu štátu hľadajú ťažko.

Advokát Peter Kubina hovorí, že na podielovú odmenu už takmer vôbec nepristupuje. Robí to len výnimočne, a to za štyroch podmienok. Musí veriť, že prípad vyhrá, pretože v opačnom prípade odmenu pravdepodobne nedostane. Po druhé, musí si byť istý, že protistrana bude fungovať ešte ďalších päť rokov, teda ak by spor vyhral, aby bolo od koho dostať vysúdené peniaze, s čím súvisí aj to, že musí ísť spravidla o zastupovanie žalovaného, ktorý v prípade úspechu niečo vysúdi.

Advokát Peter Kubina. Foto N – Tomáš Benedikovič

Treťou podmienkou Kubinu je, že podielovú odmenu navrhne samotný klient, u ktorého existujú špecifické okolnosti odôvodňujúce takýto model odmeny, napríklad ak by pre neho bolo objektívne náročné zaplatiť štandardnú odmenu.

Takýto postup ešte musia umožňovať aj aktuálne kapacitné a ekonomické pomery kancelárie, pretože v prípade čisto podielovej odmeny advokát počas prípadu na ňom robí zadarmo aj niekoľko rokov, a na chod kancelárie i živobytie si musí zarobiť na iných veciach.

Právnik spolupracujúci s Transparency International Slovensko (TIS) Pavel Nechala hovorí, že na podielovú odmenu už nepristupuje. Argumentuje aktuálne skončeným sporom, ktorý trval 12 rokov. Vyhral ho a klient mu naozaj vyplatil aj sľúbené percentá z vysúdeného sporu. Keď si však spočítal čas a prácu za tie roky, vyšlo mu, že odmena sa mu nevyplatila.

Väčšinou si pýtajú hodinové sadzby

Ako si teda nechávajú advokátske kancelárie za svoje služby najčastejšie platiť? Sú to sadzby za odpracované hodiny. Priznávajú to právnici a ukazuje to aj starší prieskum TIS, ktorý pred štyrmi rokmi zisťoval, koľko štát ročne platí za externé právne služby. V roku 2014 sa touto otázkou zaoberal aj Inštitút SGI a ten zistil, že v rokoch 2011 až 2014 zaplatil štát celkovo právnikom zhruba 30 miliónov eur. Za tri roky teda polovicu toho, čo má dostať Bžán.

MH Manažment síce povedal, že mu celú sumu nevyplatí, ale až po medializácii. Koľko nakoniec advokát dostane, ešte nie je isté. Rokovania by sa mali skončiť do konca októbra, avizoval minister hospodárstva Peter Žiga.

Keď v roku 2014 vyšlo TIS, že právnici si najčastejšie pri zmluvách so štátom pýtajú hodinovú odmenu, priemer im vyšiel na 90 eur za hodinu. Dnes si 90 až 120 eur na hodinu pýtajú dobré slovenské advokátske kancelárie. 120 až 200 eur na hodinu stoja služby renomovaných zahraničných advokátskych kancelárií. Keď sa vrátime ku kauze Bžán, tak ten vyhral súťaž na právne zastupovanie MH Manažmentu aj vďaka ponúknutej sume 40 eur na hodinu. Podielová odmena 11 percent bola v dodatku zmluvy.

Komora chce meniť zákon a určiť tarifu

Slovenská advokátska komora (SAK) Bžánov obchod priamo nekomentovala. Pripomenula však, že roky volá po zmene zákona o verejnom obstarávaní a žiada aj to, aby štát presne určil tarifnú odmenu pre advokátov, ktorí budú zastupovať štát. Ten by tak presne vedel, čo ho služby budú stáť.

Ministerstvo spravodlivosti o takejto iniciatíve advokátskej komory nemá informácie. V každom prípade však podľa ministerstva platí, že odmena pre advokáta môže byť už aj dnes vecou dohody medzi objednávateľom a advokátom. „Ale vieme si predstaviť aj to, že štát by si určil pravidlá, kedy a ako ustanovovať advokátov, a nastavil ich odmeňovanie,“ pripúšťa ministerstvo ďalšiu diskusiu.

Leontiev sa domnieva, že zákon meniť možno vôbec netreba. Stačí, že sa štát bude správať ako dobrý hospodár a nastaví presné pravidlá obstarávania právnych služieb. Na to, aby bolo obstarávanie efektívne, musia podľa neho súťažiť porovnateľní hráči. Ak samostatne praktizujúci advokát ponúkne 40 eur na hodinu, tak je jasné, že to neponúkne žiadna medzinárodná advokátska kancelária. Štát musí preto presne zvážiť, aký typ advokáta na konkrétny prípad potrebuje, a podľa toho vyberať medzi „hráčmi z rovnakej ligy“, dodáva Leontiev.

Na druhej strane, medzinárodné kancelárie, aj keď majú vysoké hodinové sadzby, by si štandardne nikdy od štátu nevypýtali 64 miliónov eur za medzinárodnú arbitráž tohto typu. Preto zároveň aj Leontiev pripúšťa tému stanovovania primeraného stropu pre advokátsku odmenu pri zastupovaní štátu. Hovorí tiež, že trend v advokácii vo svete smeruje od tarifnej odmeny k hodinovým sadzbám a vopred dohodnutým paušálom a odmenovým „stropom“.

Kubina hovorí, že je správne, aby štát vedel, čo na konci súdneho sporu za právne zastupovanie zaplatí. To chce a má vedieť každý klient. Súhlasil by aj s obmedzením absolútnej výšky tarifnej a podielovej odmeny tak, aby nebola v hrubom nepomere k obtiažnosti konkrétneho prípadu. Nesúhlasí však s tým, aby absolútnu výšku odmeny diktoval niekto iný než trh. Ak štát na takúto zmenu pristúpi, naruší to výrazne hospodársku súťaž, a môže to byť aj protiústavné. Fixovať cenu právnym predpisom a tak zničiť konkurenčné prostredie nepovažuje za správne.

Ak by štát chcel efektívne vyberať právnikov, tak už aj teraz to podľa neho dokáže zvládnuť. Štát je klient s takou vyjednávacou silou, že pri zadávaní zákazky na právne služby pri presne definovanom rozsahu a trvaní práce môže do ponuky zahrnúť aj maximálnu cenu, ktorú je pripravený za právnu službu zaplatiť, a do takejto súťaže sa prihlásia iba tí, čo o to budú mať záujem.

Ak by bola presne stanovená tarifná odmena pre advokátov, ktorí budú zastupovať štát, tak by hlavnými kritériami pri verejnom obstarávaní mali byť renomé, kvalita ponúknutých služieb či skúsenosti s podobnými spormi. Právnici majú obavy, ako tieto kritériá správne merať.

Poskytovanie právnych služieb je naozaj špecifickou oblasťou, hovorí aj Nechala a priznáva, že verejné obstarávania na právnikov sú problém. Seriózne advokátske kancelárie sa už do nich ani takmer nehlásia. Nevidia v tom zmysel, väčšinou aj tak vyhrávajú tí istí.

Ministerstvo financií súťaží v dvoch kolách

Najväčšie skúsenosti s obstarávaním právnych služieb má ministerstvo financií, ktoré rieši arbitráže. To hovorí, že hoci by pri arbitrážach mohlo použiť výnimku zo zákona a nerobiť súťaž, robí v týchto prípadoch viackolové výberové konanie. Oslovuje pri nich renomované medzinárodné advokátske kancelárie, ktoré mu najprv v štandardizovanej podobe zasielajú informácie o svojich referenciách a tíme.

Ministerstvo tak môže testovať kvalitu napríklad aj podľa percenta úspešnosti zastupovania a počtu úspešných medzinárodných investičných arbitráží, v ktorých navrhovaní členovia tímu zastupovali v minulosti jednu zo strán sporu, ďalej počet rokov ich odbornej praxe, súčasnú pracovnú vyťaženosť na iných prípadoch a počet členov tímu.

Kritériom býva aj to, či v rámci ponuky medzinárodná kancelária ráta aj s lokálnou právnou podpora, a či sú v tíme  advokáti špecializujúci sa na určitú oblasť, ktorá sa týka sporu.

V prvom kole vstupujú do hodnotenia aj hodinové sadzby navrhovaných členov tímu, ako aj navrhovaná maximálna mesačná odmena advokátskej kancelárie za zastupovanie.

„Výška odmeny za úspech, ak ju oslovené advokátske kancelárie navrhnú, ovplyvňuje konečné umiestnenie advokátskej kancelárie,“ vysvetľuje s ministerstvom s tým, že podielovú odmenu nikdy samo ministerstvo nenavrhuje.

V prvom kole je podľa ministerstva financií obvykle okolo desať kritérií, ktoré napokon len vyhodnotia podľa vopred pridelených váh.

Až v druhom kole ministerstvo financií pri arbitrážach zadá zúženému okruhu advokátskych kancelárií z prvého kola konkrétne otázky, ktoré sa týkajú stratégie budúcej obhajoby Slovenska v danej medzinárodnej investičnej arbitráži. V tejto fáze sa hodnotí kvalita výstupov navrhovaného tímu.

Keď sa menil zákon, komora sa neozvala

Úrad pre verejné obstarávanie pripomenul, že pri príprave aktuálne účinného a platného zákona o verejnom obstarávaní, ktorý má dva roky, „neeviduje, že by bola zo strany SAK vznesená nejaká pripomienka“. Hovorca Ján Mažgút tiež pripomenul, že podľa aktuálneho znenia zákona sa na právne poradenstvo, či právne zastupovanie klienta advokátom v rozhodcovskom, zmierovacom, súdnom či správnom alebo obdobnom konaní, vzťahuje výnimka.

Aj ministerstvo vnútra pripomenulo, že verejné obstarávanie už prešlo veľkými zmenami. „Pokiaľ existuje spoločenská objednávka na úpravu týchto pravidiel v súvislosti s prípadom Bžán, ministerstvo vnútra pochopiteľne prispeje k prípadným zmenám vlastnými skúsenosťami z praxe verejného obstarávania,“ reagovalo ministerstvo.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Milióny právnikovi Bžánovi

Slovensko

Teraz najčítanejšie