Denník N

Prečo ľudia emigrujú a prečo sa vracajú?

Fotolia
Fotolia

Ekonomické motívy migrácie boli u Slovákov dlho výraznejšie ako kultúrne či kariérne. Aj na Slovensku sa však situácia mení.

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Z čerstvého prieskumu medzi slovenským vysokoškolákmi sme sa dozvedeli, že takmer štvrtina z nich plánuje dočasnú alebo trvalú emigráciu do zahraničia. To je hrozivé číslo. Uvažovať o emigrácii je však iné ako skutočne emigrovať.

Uvažovanie nič nestojí, skutočná emigrácia áno. Koľko mladých ľudí o emigrácii len uvažuje, a koľko z nich naozaj odíde do zahraničia? A sú v tomto smere Slováci v Európe nejako výnimoční?

V súčasnosti sa podieľam na veľkom európskom projekte, ktorý skúma vnútroeurópsku migráciu mladých ľudí vo veku 16 – 35 rokov. Na projekte spolupracuje desať univerzít z deviatich krajín Únie. Zaujíma nás, koľko mladých ľudí emigruje, prečo a kam. A tiež či sa vrátia domov a či si okrem zarobených peňazí donesú domov aj životné skúsenosti a poznatky užitočné v práci a pri rozvoji kariéry. Súčasťou projektu bol aj veľkoplošný prieskum, v ktorom nám odpovedalo vyše 30-tisíc mladých Európanov.

Bežné úvahy

Aby sme dlho nenapínali: uvažovať o emigrácii je pre mladých Európanov úplne bežné. Až 47 percent nám povedalo, že o emigrácii vážne rozmýšľali. V zahraničí však žilo, študovalo alebo pracovalo len 19 percent mladých Európanov (na Slovensku 18 percent). Aj to je prirodzene vysoké číslo. Slováci však nie sú v zvažovaní emigrácie nijako zvlášť odlišní od Španielov, Nemcov či Rumunov.

Túžba cestovať a spoznávať svet je pre mladých úplne normálna. Väčšina mladých ešte nemá záväzky voči rodine, zamestnávateľovi či banke. Súčasná mladá generácia je navyše dobre jazykovo vybavená a nemá problém nájsť si na internete informácie o cestovaní, ubytovaní a práci či štúdiu v zahraničí. Bariéry pre mobilitu vnútri Európy sú takmer nulové. A je to aj vidno. V Európskej únii žije takmer 20 miliónov ľudí v inom členskom štáte, ako je ich vlastná krajina. Veľká väčšina z nich sú mladí ľudia do 35 rokov.

Rozdielne motívy

V našej vzorke sme mali 5500 ľudí, ktorí žili mimo svojej krajiny buď v súčasnosti, alebo v minulosti. Prečo emigrovali? Najčastejšie uvádzaným dôvodom odchodu do zahraničia bola snaha zdokonaliť sa v cudzom jazyku, a skúsiť život v cudzej krajine a kultúre. Hneď za tým nasledovali motívy týkajúce sa štúdia, kariéry a pracovných skúseností v zahraničí. Až po nich nasledovali odpovede typu „chcel som si nájsť prácu“ alebo „chcel som zarobiť viac peňazí ako doma“.

Veľký priemer deviatich rozdielnych krajín, samozrejme, zakrýval aj určité rozdiely. Mladí ľudia z východnej Európy (Lotyšska, Rumunska a Slovenska) celkom prirodzene ako najdôležitejší motív uvádzali vyšší zárobok. Mladí z juhu Európy (Taliani a Španieli) ako častý dôvod migrácie menovali nemožnosť nájsť si prácu doma. Tieto dve krajiny majú (spolu s Gréckom) najvyššie úrovne nezamestnanosti mladých v celej Európskej únii.

Zaujímavé bolo, že južania veľmi zdôrazňovali snahu lepšie sa naučiť cudzí jazyk a absolvovať štúdium v zahraničí. Nechceli si nájsť hocijaké zamestnanie, ale kvalifikované. Medzi Východoeurópanmi bolo podstatne vyššie percento ľudí so stredoškolským vzdelaním, ktorých zaujímal len vyšší zárobok ako taký. A nakoniec, mladí ľudia z vyspelého severu (Británia, Írsko, Nemecko Švédsko) hľadali v zahraničí predovšetkým kombináciu nových pracovných skúseností, pokroku v kariére a života v krajine s lepším počasím ako u nich doma.

Natrvalo je relatívny pojem

Väčšina európskych migrantov sa po čase vrátila domov. Mnohí z nich však emigrovali a vrátili sa domov aj niekoľko krát. Nevieme preto povedať, koľko z nich nakoniec emigruje natrvalo. „Natrvalo“ je v ére lacných leteniek a voľného pohybu osôb v Únii relatívny pojem. Z hĺbkových interview však vieme, že ak niekto zostane v zahraničí viac ako päť rokov, tak sa naučí jazyk, nájde si stabilnú prácu a často si vezme aj hypotéku na bývanie. Za svoj domov začne považovať hostiteľskú krajinu. Potom už pravdepodobnosť návratu klesá.

Prečo sa vrátili tí, čo sa vrátili? Veľká väčšina migrantov aspoň zo začiatku chápe migráciu ako dočasnú životnú skúsenosť. „Odrobím si rok-dva, a ušetrím nejaké peniaze“. „Vyštudujem v zahraničí, budem mať kvalitnejší diplom“. „Budem pracovať v medzinárodnej firme a vylepším si životopis“. Po splnení takto položených cieľov sa väčšina migrantov vrátila domov. Niektorým jedna migračná epizóda stačila. Iní však emigrovali znovu a znovu. Prečo?
Slovákom, Rumunom a Lotyšom nedali spávať vyššie zárobky v zahraničí. Ak si niekto zvykol na vyšší príjem, ťažko sa zmieroval s polovičnou mzdou doma. Mladí ľudia zo severu a z juhu Európy chceli zužitkovať predošlú migráciu na ďalší postup v kariérnom rebríčku.

Severania tiež zvažovali život v slnečnejšej klíme. Taliani, Rumuni a Lotyši sa nadpriemerne sťažovali na korupciu a nízku kvalitu verejných služieb vo svojej vlastnej krajine. Zaujímavé bolo, že Slováci tieto motívy nijako zvlášť neprízvukovali. Všetky spomenuté rozdiely ohľadne motívov migrácie a návratu boli síce dobre badateľné, ale nie priepastné. Stále platí, že emigrácia Slovákov nie je v Európe žiadnym zvláštnym javom.

Hranica

Slovensko bolo dlho krajinou s vysokou nezamestnanosťou a nízkymi mzdami. Ekonomické motívy migrácie boli preto u Slovákov (podobne ako u Rumunov a Lotyšov) výraznejšie ako kultúrne či kariérne. Aj na Slovensku sa však ekonomická situácia mení. Na trhu práce je nedostatok mladých ľudí. Zamestnanie sa hľadá ľahšie a je lepšie platené ako kedysi. Existuje určitá hranica, pri ktorej význam ekonomických motívov pre emigráciu významne klesá. Dobrým príkladom je Česko, kde bola životná úroveň len o niečo vyššia ako na Slovensku. No stačila na to, aby počet emigrujúcich bol relatívne malý.

Viac práce a peňazí však neznamená, že emigrácia zo Slovenska ustane. Veľmi silným motívom emigrácie je už teraz snaha získať kvalitné vzdelanie. Ak sa naša vláda nespamätá a neurobí poriadky s kvalitou univerzít, Slovensko bude ešte dlho posielať svoje najnadanejšie deti Čechom, Nemcom, Rakúšanom a Angličanom.

Čo sa týka kariérnych motívov, tu treba vidieť fakt, že Slovensko má veľmi otvorenú ekonomiku a je životne závislé od zahraničného obchodu. Mnoho mladých si nájde prácu v medzinárodných firmách. Budú rotovať na rôznych pracovných pozíciách od Dublinu po Bukurešť. Nebude im to na škodu. Najmä ak sa čosi naučia a svoje poznatky potom zúročia doma.

Teraz najčítanejšie