Machala na školstve je ako Bašternák na daňovom úrade
Danko bude ministerku školstva riadiť cez extrémistu, nádej na lepšie vzdelanie sa môže zmeniť na nočnú moru.
Ľudia, ktorí ju poznajú, opisujú novú ministerku školstva Martinu Lubyovú ako schopnú odborníčku, často k tomu však dodávajú aj to, že je možno až príliš ambiciózna. Dnes sa zdá, že ju vlastná ambicióznosť priviedla do situácie, keď môže rýchlo prísť aj o povesť slušnej odborníčky.
Varovné bolo už Lubyovej oznámenie, že ju s SNS „spája niečo, čo by nazvala národným cítením“. Národné cítenie je obvykle fajn, ak sa však niekto hlási k národnému cíteniu v takej forme, ako ho chápu v SNS, behá z toho skôr mráz po chrbte. Ťažko povedať, či je horšie to, ak Lubyová myslí svoje slová vážne, alebo to, ak je z vďačnosti za funkciu ochotná SNS takto poklonkovať.
Pokračovalo to tým, ako Lubyová prevzala vládnu rétoriku, podľa ktorej, ak máme nejaký problém, je to len vec chybnej komunikácie – či už medzi koaličnými partnermi, alebo voči Bruselu v kauze pochybne prideľovaných dotácií na výskum.
Menovanie doterajšieho poradcu Andreja Danka za šéfa služobného úradu jej ministerstva zase Lubyovú usvedčuje prinajmenšom z naivity.
Sú to tri týždne, čo nás pri svojom menovaní presviedčala, že ju Danko nebude riadiť tak, ako to robil s jej predchodcom. Obsadenie služobného úradu dôverníkom šéfa SNS je však presne ten model manuálneho riadenia rezortov šéfom strany, aký sme doteraz videli na všetkých ministerstvách ukoristených SNS. Niet dôvod predpokladať, že to bude pod novou ministerkou iné a že sa nová ministerka dokáže a chce takémuto dirigovaniu brániť.
Keby totiž chcela, začalo by sa to už odmietnutím osoby, ktorú jej Danko dosadil na krk. Lukáš Machala je nefalšovaný a plnohodnotný extrémista, usilovne šíriaci konšpiračné teórie, fámy, zjavné klamstvá a pavedecké nezmysly, nenávisť voči demokracii a Západu a, naopak, obdiv voči Putinovi a jeho diktatúre. Je symbolom a vďaka svojim doterajším funkciám získaným vďaka SNS zároveň aj spolustrojcom úpadku slovenského školstva a vzdelanosti. Menovať ho do dôležitej funkcie na školstve je ako vymenovať Ladislava Bašternáka za šéfa daňového úradu.
Ak by Lubyovej skutočne záležalo na reformách a zlepšení slovenského školstva, nehovoriac o vlastnej odbornej povesti, musela by Machalu ako svojho spolupracovníka či skôr dozorcu striktne odmietnuť. Jeho osoba totiž doma aj v zahraničí dopredu spochybňuje všetko, čo odteraz budú ministerstvo a ministerka robiť a hovoriť.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
