Denník N

Danko opäť riešil nákup stíhačiek, Švédom vraj nepomôže ani sponzorovanie Globsecu

Andrej Danko sa do minulého roku o stíhačky nezaujímal, potom však začal dávať najavo, že by mu prekážali švédske stroje Gripen.
Andrej Danko sa do minulého roku o stíhačky nezaujímal, potom však začal dávať najavo, že by mu prekážali švédske stroje Gripen.

SNS podkopáva plán na prezbrojenie letectva švédskymi stíhačkami Gripen, o ktoré usilujú ostatné koaličné strany. Sú štyri možnosti, prečo to Danko robí.

Začalo sa to nenápadne. V júni vysoký úradník ministerstva obrany Ján Hoľko, ktorý tam funguje ako poverenec predsedu SNS Andreja Danka, povedal, že Slovensku sa nehodia stíhačky, akými sú napríklad švédske gripeny.

Na rozdiel od súčasných lietadiel MiG-29 majú len jeden motor, preto by ich vraj ohrozovali väčšie vtáky. „Jednomotorové stroje sú zlé pre letisko Sliač, ktoré je obklopené bohatou faunou. Je tam veľa vtákov, ktoré ten jeden motor môže nasať,“ vysvetľoval pred novinármi Hoľko.

Keď odborníci takéto vysvetlenie vysmiali, objavil sa iný argument. Počas augustovej koaličnej krízy sa ozval osobne predseda SNS Danko, ktorý sa dovtedy k téme stíhačiek konkrétne nevyjadroval. Naraz vyhlásil, že armáda musí najprv kúpiť obrnené vozidlá, až potom si môže dovoliť rozmýšľať o švédskych stíhačkách.

„Myslím si, že nie je potrebné kupovať gripeny skôr, ako vyzbrojíme pozemné vojsko,“ povedal Danko.

Tento argument onedlho rozbil minister financií Peter Kažimír (Smer). V relácii Michala Kovačiča povedal, že je pripravený vyčleniť peniaze na oba typy nákupov. „Ministerstvo obrany môže úplne vážne začať s výberom dodávateľov,“ ubezpečil Kažímír.

Danko odmieta protekciu Švédov

Následne začal Danko hovoriť, ako mu prekáža, že sa o stíhačkách rokuje iba so Švédmi. Koncom septembra po stretnutí s českým premiérom Bohuslavom Sobotkom povedal, že odmieta neprimeraný lobing v ich prospech. „Aj preto som napríklad zrušil oficiálnu cestu do Švédska, aby nevznikali žiadne pochybnosti,“ vysvetlil.

Túto stredu na to nadviazal v rozhovore na rádiu Expres. „Odmietam, aby boli profanované (zrejme myslel preferované – pozn. red.) akékoľvek lietadlá nejakého štátu za to, že tu sponzorujú samity ako Globsec,“ povedal Danko.

Išlo zjavne o ďalšiu narážku na gripeny. Ich výrobca, firma Saab, patrí medzi dôležitých partnerov bezpečnostnej konferencie Globsec, ktorá sa koná každý rok v Bratislave (rovnako ako americký výrobca stíhačiek Lockheed a celá škála slovenských a zahraničných zbrojoviek).

Saab vo svojom stanovisku odpísal, že sponzoring Globsecu nepovažuje za nič neobvyklé. „Ide o najväčšie fórum venované bezpečnostným záležitostiam v strednej a východnej Európe, a je teda prirodzené, že spoločnosť Saab túto akciu podporuje – rovnako ako ďalšie medzinárodné obranné spoločnosti,“ napísal Saab.

Slovenská fraška o lietadlách

Hrá sa pritom o veľa. Rozhodnutie o stíhačkách ovplyvní slovenskú armádu na desiatky rokov dopredu. Pôjde zároveň o jednu z najväčších investícií od vzniku Slovenska – ministerstvo obrany predpokladá, že nákup nových lietadiel môže stáť 1,1 miliardy eur.

Napriek tomuto strategickému významu sa však celý proces mení na frašku. Prvé rokovania so Švédmi sa začali už v roku 2013. Krátko pred vlaňajšími voľbami vtedajší minister obrany za Smer Martin Glváč tvrdil, že väčšina vecí je už dohodnutá – chýbajú vraj len „legislatívne a finančné detaily“. „Máme od Švédska ponuku na prenájom letových hodín, ktorá nám vyhovuje,“ hovoril Glváč.

Po voľbách ho vystriedal nominant SNS Peter Gajdoš a naraz bolo všetko inak. Podľa zdrojov Denníka N sa napríklad stávalo, že na Slovensko prileteli švédski vyjednávači, a úradníci ministerstva im len oznámili, že nemajú mandát, aby v rokovaniach pokročili ďalej.

Dvanásť stíhačiek MiG-29, ktoré dnes armáda využíva, získalo Slovensko v 90. rokoch v rámci deblokácií. Foto – TASR

Gajdošovo ministerstvo sa vlani dokonca ozvalo ruskej štátnej firme RSK MiG a požiadalo ju o ponuku, koľko by stáli nové ruské stíhačky MiG-35. Potom však sám Gajdoš zdôraznil, že tento variant vraj nebol myslený vážne. „Nikto nepočíta s tým, že budeme nakupovať migy,“ povedal minister.

Počas koaličnej krízy sa do celej veci vložil aj premiér Fico, ktorý v prítomnosti Gajdoša vyhlásil, že pri stíhačkách očakáva „európske riešenie“. V septembri však ten istý Fico na Rádiu Aktuál povedal, že otázka stíhačiek ho momentálne netrápi: „Toto je vec, ktorá nás bude zaujímať v roku 2022 alebo 2023, sme ešte ďaleko od toho.“

Len nedlho predtým zase minister Gajdoš sľuboval, že do konca septembra 2017 predloží vláde analýzu, ako by bolo dobré vo veci stíhačiek ďalej postupovať. Pred vypršaním lehoty však prekvapivo oznámil, že takýto materiál chce predložiť až o rok neskôr.

Čo týmto postupom Andrej Danko a jeho nominanti sledujú? Existujú štyri možné vysvetlenia.

1. Danko chce skutočne férový nákup

Ak by sa Slovensko rozhodlo kúpiť si gripeny, išlo by o miliardovú zákazku, ktorej by nepredchádzala súťaž. Švédske lietadlá pritom nie sú jediné stroje na trhu. Susedné Poľsko má napríklad americké stoje F-16, Rakúsko európske lietadlá Eurofighter, Francúzsko domáce lietadlá Rafale.

Ak by teda Slovensko vyhlásilo otvorený tender, mohlo by si vyberať z viacerých možností. „Chcem jasný a transparentný nákup a čo najlepšie podmienky pre Slovensko,“ povedal v stredu Danko.

Problém však je, že pri iných veľkých nákupoch Danko takéto nároky nemá.

Na ministerstve obrany sa v súčasnosti rozhoduje aj o zákazke na obrnené transportéry za 1,2 miliardy. Všetko prebieha utajene, nominanti SNS odmietajú prezradiť, s ktorými firmami rokujú a v akom sú štádiu. Ide pritom o podobne významné rozhodnutie, akým sú stíhačky.

Prvý prototyp MiG-35 na fotografii z roku 2007, ktorý si dal od Rusov naceniť minister Gajdoš. Foto – Wikipedia

2. SNS skúša taktickú hru voči Švédom

Zhruba pred piatimi rokmi sa v podobnej situácii ocitlo aj Česko. Tamojšie ministerstvo obrany stálo pred dilemou, či pokračovať v prenájme gripenov, ktoré využíva od roku 2005, alebo zvoliť iný typ lietadiel.

Hoci piloti boli s gripenmi spokojní, české ministerstvo dávalo najavo, že zvažuje aj iné varianty. Vyjednávači dokonca Švédom hovorili, že si môžu dať vypracovať ponuku aj od Rusov. Nakoniec sa dohodli na predĺžení prenájmu o ďalších desať rokov.

Existuje teoretická možnosť, že aj Dankovi nominanti sa teraz snažia o podobnú taktickú hru, aby dotlačili Švédov k čo najvýhodnejšej dohode. Gajdoš už krátko po svojom nástupe verejne vyhlásil, že švédska ponuka, ktorej detaily nezverejnil, mu pripadá nevýhodná.

„Pre mňa je neakceptovateľné, ako s nami rokujú Švédi ohľadom legislatívy a práva, a neakceptovateľná je aj cena. Vrátane typu lietadla, pokiaľ ide o jeho vek,“ povedal pre denník SME.

Teraz v septembri podľa vzoru Čechov dodal, že gripen nie je jediná alternatíva. „Rokujeme aj s inými výrobcami stíhacích lietadiel,“ povedal.

Švédi priebeh rokovaní nekomentujú. Opakujú, že podľa nich je gripen pre Slovensko najlepšie riešenie. „Je najmodernejším stíhacím lietadlom novej generácie, ktoré je možné prevádzkovať. Domnievame sa, že pre Vzdušné sily Slovenskej republiky predstavuje z hľadiska nákladov najefektívnejšie riešenie,“ napísal Saab.

3. SNS robí všetko pre to, aby si Slovensko ponechalo migy

Tým, komu slovenské lavírovanie vyhovuje, sú Rusi. Slovensko je dnes poslednou krajinou Vyšehradskej štvorky, ktorá je odkázaná na ruské stíhačky. „Rusko je partner, ktorý svoju ochotu často podmieňuje politickými ústupkami,“ poznamenal český generál Pavel Bulant, ktorý za Česko vyjednával kontrakt na gripeny.

Danko aj jeho minister obrany na verejnosti hovoria o tom, že s ruskými migmi nepočítajú. „Ruské lietadlá sa nedajú ani z hľadiska nášho členstva v NATO,“ povedal doslova Danko.

Prakticky však SNS robí všetko pre to, aby si Slovensko ruské stroje ponechalo ešte minimálne niekoľko rokov.

Ministerstvo má do konca roku 2019 s ruskou stranou podpísanú zmluvu na poskytovanie servisu súčasných stíhačiek. Ak bude lavírovať ešte pár mesiacov, nezostane mu nič iné, len túto zmluvu predĺžiť.

Robert Fico v auguste hovoril ministrovi obrany za SNS Petrovi Gajdošovi, že v otázke stíhačiek i transportérov čaká európske riešenie. Foto – TASR

Vláda síce môže na budúci rok povedať, že si objedná švédske gripeny (alebo americké F-16) a v roku 2019 podpísať záväzný kontrakt, tým sa to však celé iba začne. Následne bude treba zhruba dva roky nato, aby sa nové stíhačky vyrobili, a aby sa na ne preškolili slovenskí piloti a pozemní mechanici.

„Ak vaša vláda urobí finálne rozhodnutie a bude stíhačky potrebovať rýchlo, tak by sme hovorili možno o 18 až 24 mesiacoch,“ potvrdil v júni pre denník SME riaditeľ firmy SAAB Håkan Buskhe.

Počas tohto medzičasu by Slovensko muselo buď pokračovať s migmi, alebo nemať stíhačky vôbec a platiť za ochranu vzdušného priestoru niektorému zo spojeneckých štátov, čím by prišlo o časť suverenity.

4. SNS skúša taktickú hru voči koaličným partnerom

Andrej Danko dobre vie, že o stíhačky gripen stojí premiér Robert Fico, hoci v poslednom čase sa tvári, že ho to nezaujíma. Podobne niektorí politici Mosta-Híd hovoria, že je strategický záujem Slovenska čo najrýchlejšie sa zbaviť závislosti od ruskej techniky.

Keď minister Gajdoš v septembri povedal, že chce odložiť rozhodnutie o stíhačkách, kritizoval ho za to vlastný štátny tajomník za Most-Híd Róbert Ondrejcsák.

„Odloženie rozhodnutia o nahradení migov znamená predĺženie závislosti od Ruska, čo je v rozpore s európskou a proatlantickou orientáciou Slovenska. Neviem sa s tým stotožniť ani ako odborník, ani ako verejne činná osoba,“ reagoval Ondrejcsák.

Štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák kritizoval Gajdoša za snahu posunúť rozhodovanie o stíhačkách o ďalší rok. Foto – TASR

Je teda možné, že Danko úmyselne stupňuje odmietavý postoj ku gripenom, aby za jeho zmenu žiadal ústupky v iných oblastiach. Jedna z nich sa ponúka hneď na ministerstve obrany.

Ako už bolo povedané, v súčasnosti sa tam rozhoduje aj o obrovskom nákupe transportérov. Oficiálne ho musí schváliť vláda, pre Dankových ľudí by však bolo lákavé urobiť si ho úplne vo vlastnej réžii.

Oproti projektom na ministerstve školstva, ktoré je tiež riadené Dankovou SNS, majú transportéry viacero výhod. Ich nákup nebude financovaný z eurofondov, ale zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo obrany tak môže tieto peniaze minúť akokoľvek a nebudú mu za to chodiť výstražné listy od Európskej komisie, ktoré v lete prispeli k pádu ministra školstva Petra Plavčana.

Prečítajte si knihu od Vladimíra Šnídla: Pravda a lož na Facebooku

Viac

Slovenské stíhačky

Teraz najčítanejšie