Denník N

Človek alebo líška, ktorá rozpráva? Rozprávky s ľudskými postavami majú na milé správanie detí väčší vplyv

Ilustračné foto – Príbehy kocúra Mineta (Petrus, 2016)
Ilustračné foto – Príbehy kocúra Mineta (Petrus, 2016)

Deti sa mohli podeliť o obľúbené nálepky s kamarátom po tom, čom im prečítali príbeh, v ktorom vystupovali ľudskí hrdinovia alebo poľudštené zvieratá.

V jednej z Ezopových bájok príde prefíkaná líška za vranou, aby vychválila jej krásu.

Keď vrana otvorí zobák, aby zakrákala a pochvália sa svojím spevom, vypadne jej z neho pochúťka. Líška ju rýchlo schmatne a s veľkou chuťou si na lahôdke zgustne.

Morálne ponaučenie z príbehu je, aby sme si dávali pozor na tých, ktorí nám lichotia, no nemyslia to úprimne a majú zlé úmysly.

Poľudštené zvieratá

Z prehľadu tisícky detských kníh, ktorý vyšiel v roku 2002, vyplýva, že vo viac ako polovici z nich vystupovali zvieratá, no len v dvoch percentách z nich boli zobrazené realisticky.

Bežne sa uvádza, že zvieratá sú v rozprávkach poľudštené preto, aby na deti nepôsobili odcudzene a predškoláci sa so svojimi hrdinami mohli lepšie identifikovať.

Nedávno vyšla vôbec prvá štúdia, ktorá takúto vieru otestovala a skúmala, či sa predškoláci budú k svojmu kamarátovi správať viac ústretovo, ak si prečítajú príbeh s morálnym ponaučením, v ktorom vystupujú ľudia alebo poľudštené zvieratá. Článok vyšiel nedávno v časopise Developmental Science.

Delili sa o nálepky

Do výskumu zaradili zhruba stovku detí, ktoré rozdelili do troch skupín. V prvej skupine deťom prečítali rozprávku s poľudštenými zvieratami, ktoré sa v príbehu naučili, že ak sa s druhými rozdelia, budú sa cítiť dobre.

Druhá skupina čítala rovnaký príbeh, ale namiesto zvierat v nej vystupovali ľudia. V kontrolnej skupine čítali knihu o semienkach.

Ešte pred tým, než si deti rozprávku vypočuli, im dali desať nálepiek a povedali im, že o ľubovoľné množstvo z nich sa môžu podeliť s kamarátom, ktorý nemá žiadne nálepky.

Keď deťom príbeh prečítali, dostali ďalších desať nálepiek a povedali im, že ak chcú, môžu odmeniť anonymného kamaráta, ktorý je bez nálepiek.

Pozitíva ľudských postáv

Psychológovia potom porovnali, o koľko nálepiek sa deti podelili pred čítaním príbehu a po ňom. Zistili, že ak deťom čítali príbeh, v ktorom vystupovali ľudia, počet nálepiek, ktoré kamarátovi podarovali, stúpol.

„Naopak, deti, ktorým čítali príbehy s poľudštenými zvieratami a deti, ktoré boli z kontrolnej skupiny, neboli po prečítaní príbehu viac štedré. Pri oboch týchto skupinách sme zaznamenali pokles ochoty podeliť sa o nálepky,“ píše sa v štúdii.

Iné štúdie v minulosti ukázali, že deti sa lepšie učia z príbehov, ktoré sú realistické, než z tých fantastických. „U detí predškolského veku je vyššia pravdepodobnosť, že sa o zvieratách naučia nové fakty, ak sú zvieratá zobrazené realisticky, a nie poľudštene.

Je u nich vyššia pravdepodobnosť, že riešenie problému, s ktorým sa stretli v knihe, aplikujú na nový scenár v bežnom živote, ak v knihe vystupujú skutoční ľudia (v porovnaní s fiktívnymi postavami) s realistickou zápletkou (v porovnaní s nejakým vesmírnym dobrodružstvom),“ zhrnula výhody realistického zobrazovania ľudí v knihách pre deti psychologička Tania Lombzoro z univerzity v Berkeley.

Nová štúdia je však úplne prvým dôkazom toho, že niečo podobné platí aj v oblasti morálky: po tom, čo deťom prečítali príbeh, v ktorom vystupovali ľudia, ktorí sa správali milo, sa predškoláci v reálnej situácii správali k svojmu rovesníkovi milšie ako iné deti a rozdelili sa s ním o nálepky, ktoré nemal.

Ako si zistenia vysvetliť

Takéto správanie je obzvlášť pozoruhodné preto, že – ako píšu autori v štúdii – deti, ktoré majú menej ako šesť rokov, sa o nálepky s inými kamarátmi skoro nikdy nedelia.

Otázka je, ako si nárast prosociálneho správania detí vysvetliť. Autori špekulujú, že „pre malé deti je možno ľahšie identifikovať sa s ľudskými postavami ako s poľudštenými zvieratami, takže si jednoduchšie prenesú to, čo sa naučili od ľudských postáv, do reálneho života. Čo sa týka príbehov s poľudštenými zvieratami, možno si k nim veľa detí nevie vytvoriť taký vzťah, takže v reálnom živote nedokážu konať podľa ponaučenia z príbehu“.

Nevýhodou výskumu je, že sa robil na minimálnej vzorke sto detí. Je otázne, ako veľmi sa dajú závery štúdie zovšeobecniť. Výskum bude vyžadovať ďalšie opakovania inými laboratóriami na väčších vzorkách detí.

Vysvetliť príčiny správania

Pri aplikácii morálneho ponaučenie z príbehu do reálneho života deťom pomáha aj to, ak ich požiadate, aby vám vysvetlili, prečo sa hrdinovia príbehu správali tak, ako sa správali.

Minulý rok spravila Lombrozová a jej kolegyňa výskum, v ktorom rozdelili 5- a 6-ročné deti do dvoch skupín podľa toho, či iba informovali o správaní knižných hrdinov, alebo mali podať dôvody ich správania. Autorky zistili, že druhý typ intervencie mal na prosociálne správanie detí pozitívnejší vplyv.

Dostupné z: DOI: 10.1111/desc.12590https://doi.org/10.1016/j.cognition.2016.11.007

Teraz najčítanejšie