Človek alebo líška, ktorá rozpráva? Rozprávky s ľudskými postavami majú na milé správanie detí väčší vplyv

Deti sa mohli podeliť o obľúbené nálepky s kamarátom po tom, čom im prečítali príbeh, v ktorom vystupovali ľudskí hrdinovia alebo poľudštené zvieratá.

Ilustračné foto – Príbehy kocúra Mineta (Petrus, 2016)

V jednej z Ezopových bájok príde prefíkaná líška za vranou, aby vychválila jej krásu.

Keď vrana otvorí zobák, aby zakrákala a pochvália sa svojím spevom, vypadne jej z neho pochúťka. Líška ju rýchlo schmatne a s veľkou chuťou si na lahôdke zgustne.

Morálne ponaučenie z príbehu je, aby sme si dávali pozor na tých, ktorí nám lichotia, no nemyslia to úprimne a majú zlé úmysly.

Poľudštené zvieratá

Z prehľadu tisícky detských kníh, ktorý vyšiel v roku 2002, vyplýva, že vo viac ako polovici z nich vystupovali zvieratá, no len v dvoch percentách z nich boli zobrazené realisticky.

Bežne sa uvádza, že zvieratá sú v rozprávkach poľudštené preto, aby na deti nepôsobili odcudzene a predškoláci sa so svojimi hrdinami mohli lepšie identifikovať.

Nedávno vyšla vôbec prvá štúdia, ktorá takúto vieru otestovala a skúmala, či sa predškoláci budú k svojmu kamarátovi správať viac ústretovo, ak si prečítajú príbeh s morálnym ponaučením, v ktorom vystupujú ľudia alebo poľudštené zvieratá. Článok vyšiel nedávno v časopise Developmental Science.

Delili sa o nálepky

Do výskumu zaradili zhruba stovku detí, ktoré rozdelili do troch skupín.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |