Človek alebo líška, ktorá rozpráva? Rozprávky s ľudskými postavami majú na milé správanie detí väčší vplyv

Deti sa mohli podeliť o obľúbené nálepky s kamarátom po tom, čom im prečítali príbeh, v ktorom vystupovali ľudskí hrdinovia alebo poľudštené zvieratá.

Ilustračné foto – Príbehy kocúra Mineta (Petrus, 2016)

V jednej z Ezopových bájok príde prefíkaná líška za vranou, aby vychválila jej krásu.

Keď vrana otvorí zobák, aby zakrákala a pochvália sa svojím spevom, vypadne jej z neho pochúťka. Líška ju rýchlo schmatne a s veľkou chuťou si na lahôdke zgustne.

Morálne ponaučenie z príbehu je, aby sme si dávali pozor na tých, ktorí nám lichotia, no nemyslia to úprimne a majú zlé úmysly.

Poľudštené zvieratá

Z prehľadu tisícky detských kníh, ktorý vyšiel v roku 2002, vyplýva, že vo viac ako polovici z nich vystupovali zvieratá, no len v dvoch percentách z nich boli zobrazené realisticky.

Bežne sa uvádza, že zvieratá sú v rozprávkach poľudštené preto, aby na deti nepôsobili odcudzene a predškoláci sa so svojimi hrdinami mohli lepšie identifikovať.

Nedávno vyšla vôbec prvá štúdia, ktorá takúto vieru otestovala a skúmala, či sa predškoláci budú k svojmu kamarátovi správať viac ústretovo, ak si prečítajú príbeh s morálnym ponaučením, v ktorom vystupujú ľudia alebo poľudštené zvieratá. Článok vyšiel nedávno v časopise Developmental Science.

Delili sa o nálepky

Do výskumu zaradili zhruba stovku detí, ktoré rozdelili do troch skupín.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |