Denník N

Stojí proti premiérovi aj kráľovi, nebojí sa ani väzenia. Presvedčený separatista chce rozbiť Španielsko

Carles Puigdemont. Foto – AP
Carles Puigdemont. Foto – AP

Katalánsky premiér Carles Puigdemont je za nezávislosť od mladosti. Teraz je k nej blízko a nechce sa jej vzdať, hoci katalánska budúcnosť je nejasná.

Keď mal Carles Puigdemont 18 rokov, v Barcelone sa konal míting strany CDC. Vystúpil na ňom vtedajší predseda strany Jordi Pujol, známy katalánsky nacionalista. Mladému Puigdemontovi sa jeho názory páčili, a tak sa pridal do mládežníckej organizácie strany.

CDC síce v tom čase nežiadala úplnú nezávislosť Katalánska, no jej vízia sa aspoň sčasti prekrývala s tým, o čom sníval Puigdemont.

Študent filológie a neskôr novinár bol od mladosti presvedčený o tom, že Katalánsko by malo byť nezávislé. „Bol za nezávislosť, ešte keď to bol menšinový postoj, v čase, keď na demonštráciách za nezávislosť bolo tak málo ľudí, že ak by jeden chýbal, všimli by ste si to,“ opisuje ho v jeho biografii, z ktorej cituje El País, jeden z jeho kamarátov.

Puigdemont vyrastal v čase, keď v Španielsku vládol diktátor Francisco Franco, ktorý potláčal akékoľvek prejavy katalánskej kultúry aj ich snahu o autonómiu. V školách bola katalánčina zakázaná, no doma sa Puigdemontovci rozprávali svojím rodným jazykom. Aj to zrejme spôsobilo, že budúci katalánsky premiér bol od mladosti veľkým nacionalistom.

„Mnoho Kataláncov sa stalo separatistami až nedávno, v reakcii na politiku Madridu. Pre neho to neplatí, on bol o tom vždy presvedčený,“ hovorí pre AFP jeho priateľ a bývalý kolega Antoni Puigverd.

Premiérom náhodou

Puigdemont sa napokon rozhodol, že chce svoju víziu preniesť aj do praxe, a vstúpil do politiky. Do katalánskeho parlamentu ho zvolili v roku 2006, o päť rokov neskôr sa stal starostom Girony, kde sa narodil.

Paradoxom však je, že muž, ktorý dnes rozhoduje o budúcnosti celého autonómneho spoločenstva, sa do jeho čela dostal nečakane a na poslednú chvíľu. On sám to v rozhovore pre New York Times opísal ako „náhodný príchod zadnými dverami“.

Do predsedníckeho kresla sa totiž dostal vďaka dohode miestnych separatistických strán. Nahradil Artura Masa, predchádzajúceho predsedu vlády, ktorý sa o osamostatnenie Katalánska pokúšal v roku 2014. Neskôr v regionálnych voľbách nezískal väčšinu a musel sa spoliehať na podporu krajne ľavicovej strany CUP. Tá ho však už v čele vlády nechcela.

O opakované voľby Mas nemal záujem, a preto sa rozhodol pre kompromis, ktorý vyniesol Puigdemonta do čela vlády.

Vtedajší starosta Girony ešte krátko pred svojím menovaním v januári 2016 dokázal, prečo sa pozdával separatistom – sľúbil, že bude pokračovať v snahe oddeliť sa od Španielska. „Som si plne vedomý toho, že odštartujeme proces, ktorý nie je jednoduchý ani pohodlný, ale pustíme sa doň s odvahou. Toto nie je čas pre zbabelcov, nerozvážnosť ani ústupky,“ vyhlásil Puigdemont. Oznámil, že referendum o nezávislosti bude do 18 mesiacov.

Presvedčený separatista

Práve svojím hlbokým presvedčením o správnosti odčlenenia od Španielska sa najviac líši od svojho predchodcu Masa. Separatizmus má v sebe odmalička, samostatnosť chce dosiahnuť preto, že to považuje za najlepšiu možnosť pre Katalánsko, a vyhlasuje, že je preto ochotný ísť aj do väzenia.

Jeho túžba po nezávislosti niekedy až hraničí so šialenstvom. Španielsky denník El País cituje pasáž z jeho biografie, podľa ktorej napríklad Puigdemont si pri lete z Barcelony do Madridu radšej kúpi drahšiu letenku cez Brusel preto, aby cestoval medzinárodným letom – tak ako by to bolo v prípade, že by Katalánsko bolo samostatné.

Naopak, jeho predchodca Mas sa podľa španielskych analytikov pre samostatnosť zapálil až v roku 2012, keď sa dostal do konfliktu s vládou v Madride, od ktorej žiadal zmenu fiškálneho systému, vďaka ktorému chudobnejšie regióny dostávajú financie aj z ekonomicky silného Katalánska.

Katalánci sa často sťažujú, že platia vyššie dane ako obyvatelia iných autonómnych spoločenstiev a že doplácajú na chudobnejšie regióny. Premiér Mariano Rajoy Kataláncom ustupovať nechcel. Mnohí ho za to kritizovali a kritizujú ho dodnes. Vyčítajú mu, že problém, ktorý v Katalánsku vznikol, ignoroval a veril, že sám zmizne.

Stal sa však opak a Rajoy je v centre konfliktu s Katalánskom aj dnes. „Téma ambícií Katalánska, ktoré chce samo rozhodovať o svojej budúcnosti, je pre Rajoya tabu. Je však veľmi nezodpovedné popierať, že problém existuje, a dúfať, že zrazu sa to zmení,“ hovorí na adresu španielskeho premiéra Puigdemont.

Rajoy vs Puigdemont

Vzťah medzi oboma politikmi je napätý. Niekoľko mesiacov po tom, čo Puigdemont vstúpil do úradu, ho Rajoy pozval do Madridu. Navonok sa stretnutie javilo ako srdečné, no odvtedy predseda autonómnej katalánskej vlády v paláci v Moncloe, kde premiér sídli, nebol.

Lídri sa stretli po augustových teroristických útokoch v Barcelone, v tom čase však nezávislosť prekryla téma terorizmu a smútok za obeťami.

Situácii nepomáha ani to, že ani jeden momentálne nie je v najlepšej pozícii. Rajoy vedie menšinovú vládu, stále sa nezbavil podozrení z korupcie vo vlastnej strane a rozpad Španielska by pravdepodobne znamenal jeho koniec v politike.

Katalánsky premiér sa síce momentálne vďaka referendu cíti silný, no jeho pozícia sa môže zmeniť, ak nenaplní svoj sľub a nezávislosť nevyhlási, prípadne ak po osamostatnení nastane chaos. V katalánskom parlamente navyše neexistuje jasná zhoda na tom, ako by nezávislé Katalánsko malo vyzerať.

Puigdemont sa totiž zameral hlavne na jediný cieľ – nezávislosť. Medzičasom si pre svoju otvorenosť a šikovné používanie sociálnych sietí získal mnoho priaznivcov, no pokojne sa môže stať, že čoskoro sa ukáže, že za týmto míľnikom už nemá jasnú víziu.

Nejasná budúcnosť

Budúcnosť Katalánska je nejasná už teraz. Puigdemont pôvodne sľuboval, že Katalánsko vyhlási nezávislosť do 48 hodín od zverejnenia oficiálnych výsledkov. V rozhovore pre BBC povedal, že by sa tak mohlo stať koncom aktuálneho alebo začiatkom budúceho týždňa.

Vláda vraj ešte čaká na hlasy zo zahraničia. Čísla, ktoré doteraz Katalánci zverejnili, ukazujú, že k urnám prišlo 42 percent Kataláncov (2,2 milióna) a 90 percent z nich hlasovalo za nezávislosť.

Medzitým v televízii vystúpil španielsky kráľ Felipe VI., ktorý referendum odsúdil a označil za ilegálne a nedemokratické.

Puigdemont reagoval kritikou a panovníkovi odkázal, že sklamal mnoho Kataláncov, no svoju rétoriku zmiernil a sám slovo nezávislosť nepoužil. Otvoril si tak dvere k tomu, aby problém s Madridom vyriešil dialógom a dohodol sa na väčších právach pre Katalánsko či legálnom referende.

Mariano Rajoy však z Madridu odkazuje, že ak má dôjsť k diskusii o budúcnosti Katalánska, Puigdemont musí stiahnuť svoje separatistické plány a rešpektovať jednotu Španielska, ktorá je zakotvená aj v ústave.

Vo štvrtok znovu zasiahol aj španielsky ústavný súd, ktorý zakázal, aby sa v pondelok uskutočnilo zasadnutie katalánskeho parlamentu. Chce tak zabrániť vyhláseniu nezávislosti.

Nezávislosť Katalánska

Teraz najčítanejšie