Denník N

Maľbou roka je pozoruhodná krajinomaľba, ktorá sa začína na svojom okraji

Výstava finalistov a víťazov Maľby 2017 je v galérii Nedbalka v Bratislave do 11. novembra.
Výstava finalistov a víťazov Maľby 2017 je v galérii Nedbalka v Bratislave do 11. novembra.

Maľba má dnes väčšiu silu a význam ako fotka alebo film, hovorí britská kritička Jane Neal. Ako porotkyňa hodnotila aktuálny ročník ocenenia pre mladých umelcov Maľba roka. Víťazkou sa stala Žofia Dubová.

Už keď videla prihlásené diela na monitore svojho počítača, niektoré z nich ju úplne nadchli. Naživo sa potom všetko môže zmeniť, buď sú ešte silnejšie alebo naopak, nefungujú. „Ale nebol to prípad víťaznej maľby, tá bola u mňa jasná od začiatku a v galérii svoju silu ešte potvrdila,“ hovorí Jane Neal, britská kurátorka, odborníčka na súčasnú maľbu a umenie východnej Európy.

Spolu s Attilom Szűcsom z Maďarska, Denisou Kulejovou z Česka a Jánom Bergerom tento rok posudzovali finalistov ocenenia Maľba, ktoré už dvanásť rokov vyhlasuje Nadácia VÚB. Víťazkou sa stala Žofia Dubová, čerstvá absolventka ateliéru Daniela Fischera bratislavskej VŠVU s maľbou, ktorá sa odohráva vo viacerých vrstvách a púta pozornosť nielen centrálnym motívom.

Na druhom mieste je maľba Marty Kissovej, tretiu cenu získala Hana Garová.

Všetkých dvadsať finalistov aktuálneho ročníka si oddnes môžete pozrieť v galérii Nedbalka v Bratislave, výstava potrvá do 11. novembra.

1. miesto: Žofia Dubová – Over the mountain. 2016; akryl, fixa a farebné ceruzy na plátne, 190 × 165 cm

Sú to silné obrazy

„Všetkým trom autorkám, ktorých diela sme vybrali, sa podarilo vytvoriť na ploche plátna vlastný svet, presvedčivý a uveriteľný. Cítite, že je ich a popri tom v niektorých prvkoch možno vnímať vplyv a odkazy na históriu maľby či konkrétnych autorov. V prvom rade však hlavne fungujú, prepájajú rozličné elementy a vidno v nich aj zápas o pozíciu a výsadu ‚byť maliarom‘,“ hovorí britská kurátorka.

Víťazná veľkoformátová maľba pochádza zo série Hra:na, na ktorej Žofia Dubová pracovala v rámci svojej diplomovej práce. Dostala za ňu aj cenu rektora za jednu z najlepších záverečných prác minulého roka.

Mladá maliarka sa zamerala na spôsob, akým sa na maľby pozeráme, očami a mysľou. V maľbách zachytáva rôzne výjavy z krajiny, no tie sú iba jednou časťou obrazu. Po namaľovaní vybraného fragmentu krajiny plátno otvára. Z okrajov pôvodnej maľby sa stáva začiatok jej pokračovania. Je to ako maľba v maľbe, nie je to iba o námete, ani o samotnom prevedení maľby, ale oveľa viac o vnímaní toho, čo je v centre a čo na okraji, je to o hľadaní nových možností ako zobraziť priestor a pracovať so statickým, fyzickým médiom maľby v súčasných podmienkach. A práve tento viacúrovňový, premyslený spôsob práce, porotu presvedčil.

„Je to skutočne mimoriadna maľba, veľmi senzitívna, vidno však pritom, s akou absolútnou vážnosťou k téme autorka pristupovala, ak ide o výskum zobrazovania a povahu média, s ktorým pracuje. Lebo ona nám neukazuje iba námet, ale upriamuje pozornosť aj na médium, s ktorým pracuje a plátno, na ktorom sa maľba odohráva,“ hovorí Jane Neal.

„Svoju maľbu rozdelila do troch častí, v každej pritom uplatňuje iný prístup. Stred pôsobí ako klasická romantická krajinomaľba, v hornej časti akoby vychádzala z tradície japonských starých tlačí a grafických či priam topografických prístupov, ak ide o zobrazenie krajiny, a v spodnej časti zasa jej maľba pripomína papier, má v sebe krehkosť a jemnosť. Je to skutočne veľmi hĺbavá maľba,“ hovorí kurátorka.
Zdá sa jej, že tento prístup korešponduje aj s tým, čo sa práve na scéne súčasnej maľby deje. „Dnešní maliari už majú iné pravidlá než v minulosti. Stále majú k dispozícii iba dvojdimenzionálnu plochu, ale niečo sa zásadne zmenilo.“

Debata o stvárnení priestoru v maľbe sa podľa nej prerušila druhou svetovou vojnou a rozdelením Európy, dnes sa však umenie východu a západu prepája a v globalizovanom svete už vidno aj umenie Ázie či iných lokalít, ktoré v dejinách umenia chýbali. „Súčasní maliari majú možnosť všetky tieto poznatky prepájať. Už nemajú k dispozícii iba tradíciu maľby, ktorú vytvorila západná Európa. Debata o tom, ako stvárniť priestor na ploche plátna je dnes veľmi aktuálna a zaujímavá.“

2. miesto: Marta Kissová – Je načase ísť spať. 2017; kombinovaná technika, akryl na plátne, 200 × 200 cm

Nepodceňujme obrazy

Druhé miesto patrí Marte Kissovej, ktorá hovorí, že maľuje iba to, kým je a prostredie, v ktorom je. V poslednom období sú to najmä kukuričné a slnečnicové polia južného Slovenska, odkiaľ pochádza, alebo banálne výjavy z vidieka.

Takým je aj maľba, ktorú poslala do súťaže. „Je trochu čudná, bizarná, ten výjav je zvláštny, banálny, ale všetkých nás v porote tento obraz zaujal ešte predtým, než sme ho videli naživo. Nie všetky prvky a časti maľby sú dokonalé, ale v tomto prípade to prevyšuje nasadenie a citeľná snaha urobiť naozaj dobrú maľbu. Výborne pritom pracuje s farbou, je presvedčivá, jej maľba je plastická, a pritom veľmi senzitívna. Zachytáva nielen jej vzťah s tým, čo jej je blízke – a teda vidiecke prostredie, ale najmä jej bojovnosť, zápas so samotným médiom maľby,“ hovorí Jane Neal.

Podobné kritériá vyzdvihuje aj v prípade tretej ocenenej – Hany Garovej, absolventky pražskej AVU. „Jej maľba sa mi veľmi páčila, je dynamická, mimoriadne svieža, zaujímavá. Je v nej výborná rovnováha medzi figuráciou a abstrakciou, jasnými líniami a farebnými plochami. A tiež tu vidno záujem o maľbu, o fyzickosť tohto média a jeho históriu. Pokojne by sme tam mohli nachádzať odkazy na Philipa Gustona, Cecily Brown či začiatky Matissa či ďalších, no pritom ide svojou vlastnou cestou,“ hovorí kurátorka.

3. miesto: Hana Garová – Útek zo zajatia. 2017; akryl a olejový pastel na plátne, 190 × 150 cm

Treba ich vidieť naživo

Britská kurátorka Jane Neal odporúča, aby si diváci aj ostatní autori, ktorí svoje diela prihlásili, no neuspeli, išli pozrieť finálovú kolekciu do galérie Nedbalka naživo.

„Z histórie poznáme veľa príkladov, keď rozličné politické ideológie pochopili silu maľby a využili ju vo svoj prospech a pre vlastné ciele. Dnes by sme mali byť schopní pochopiť jej silu v pozitívnom slova zmysle. Vizuálny obraz je menou súčasnosti a maľba je jej dôležitou súčasťou,“ vraví Jane Neal.

Rečiam o smrti maľby nikdy neverila a dnes považuje maľbu za „viac živú“ ako kedykoľvek predtým. „Maľba je jazyk, prostredníctvom ktorého dokáže autor prepojiť niekoľko rozličných jazykov na jednej ploche. Dosiahnete ňou viac než s fotografiou alebo filmom, som o tom presvedčená. Dnes je čas maľby. Všetko okolo nás je pohyblivé a virtuálne, neustále sme nútení reagovať, ale maľba je fyzická a vyžaduje čosi iné – stačí sa dívať. Dívať a rozmýšľať. Nechať myseľ plynúť,“ hovorí.

Maľba podľa nej nikdy nezanikne, lebo ľudia ju milujú a potrebujú.  „Presne tak, ako potrebujeme aj hudbu či iné druhy umenia. Nie je to výsostne krása, ktorú nám prinášajú, je to najmä prostriedok, ako vyjadriť to, čo práve prežívame. Maľba nás dokáže preniesť do minulosti, sprostredkovať konkrétny zážitok alebo nás, naopak, vezme do fantázie. Je to portál do ďalšieho sveta a ak to niekto dokáže, nemali by sme to podceňovať,“ hovorí britská kurátorka.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie