Denník N

Byt v bývalom kláštore aj poľovnícke sídlo. Pozrite si najlepšiu architektúru minulého roka

Medzi víťazmi Ceny za architektúru 2017 je kaviareň Castellum, Dom v dome aj Poľovnícke sídlo.
Medzi víťazmi Ceny za architektúru 2017 je kaviareň Castellum, Dom v dome aj Poľovnícke sídlo.

Medzi najlepšími stavbami posledného roka je rekonštrukcia bytu v priestoroch bývalého kláštora zo začiatku 18. storočia aj veľkorysé poľovnícke sídlo.

Ten dom človeka zaujme už z ulice, ale iba na chvíľu a nie tak, ako väčšina domov, ktoré vyhrávajú v súťažiach. Je totiž nápadný najmä svojou nenápadnosťou. Dom v dome.

Od ulice pôsobí iba ako vchod do garáže alebo nejakej dočasnej stavby, lenže to je len vrchný „obal“, ktorý robí tento dom tak trochu čudne krásnym.

Vlnitý obal prepúšťajúci svetlo chráni dom pred zbytočnými pohľadmi zvonka, zvnútra však poskytuje domu výhľady a priestory z kategórie nevšedných. A pritom vôbec nie je okázalý. Naopak, dotiahnutie konceptu a využitie tých správnych materiálov dáva aj podľa medzinárodnej poroty tomuto domu v Bernolákove od Martina Jančoka neformálny charakter. Práve preto ho vybrala spomedzi ďalších nominácií na Cenu za architektúru v kategórii rodinných domov.

Okrem neho poznáme aj víťazov ďalších štyroch kategórií súťaže, ktorú vyhlasuje Slovenská komora architektov, cenu verejnosti a špeciálne ocenenie Patrón architektúry. To tento rok putuje projektu obnovy žilinskej Novej synagógy.

Nešlo len o krásu

„Rozhodujúci nebol iba estetický a dizajnový aspekt, ale aj sociálny, kultúrny či spoločenský rozmer stavieb, ktoré porota považovala za dôležité,“ povedal Juri Troy, rakúsky architekt a predseda poroty aktuálneho ročníka. Spolu s ďalšími šiestimi porotcami – Andrzej Marcin Bulanda (Poľsko), Irakli Eristavi, Michal Krištof (ČR), Ilona Németh, Juraj Sumbal, Jan Šépka (ČR) – v lete navštívili dvadsaťštyri miest po celom Slovensku.

Najslabšou bola tento rok kategória bytových domov, ktorá napokon ostala mimo hodnotenia, pre nízky počet prihlásených stavieb.

„Dôvodom môže byť najmä veľký tlak zo strany investorov, lebo chcú maximalizovať kapacitu týchto budov. Ale to nie je len problém Slovenska, čoraz častejšie sa s tým stretávame aj u nás v Rakúsku a inde,“ hovorí Troy.

Ďalšou zo slabších kategórií boli podľa poroty občianske a priemyselné stavby, v ktorej by mohli zaujať aj budovy verejného charakteru – nové školy, škôlky, nemocnice, galérie, mestské úrady či knižnice, ktorých vznik by bol iniciovaný a hradený z verejných prostriedkov. Takýchto projektov je však u nás stále veľmi málo, a ešte menej tých, ktorých by kvalita posunula až do finále súťaže. Možno treba počkať, kým v Leopoldove, ktorý vlani získal cenu Patrón architektúry, dostavajú mestský úrad, kultúrny dom a nový park pre svojich obyvateľov, ktorých návrhy vzišli z otvorených súťaží.

Viac záujmu o verejný priestor

Príklad toho, ako môže aj súkromná investícia pracovať so svojím okolím a s verejným priestorom, sa napokon našiel v Nitre. Kaviareň Castellum jej autori pôvodne prihlásili medzi občianske a priemyselné stavby, porota ju však presunula a ocenila v kategórii Exteriér. Ide totiž o ojedinelý príklad toho, že aj v blízkosti historickej pamiatky, v tomto prípade Nitrianskeho hradu, môže vzniknúť nenápadný, no kvalitný projekt, ktorý na seba zbytočne nepúta všetku pozornosť, ale rešpektuje svoje okolie a necháva ho vyniknúť.

Kaviareň je zapustená do hradného kopca a strecha budovy sa stala novou vyhliadkovou terasou. Jej súčasťou je mobiliár, ktorý zároveň slúži aj na stropné svetlíky pre interiér kaviarne. A čo je najdôležitejšie – súčasťou projektu nebola iba výstavba samotnej kaviarne, ale aj nová prístupová cesta, úprava okolitej zelene a dokonca sprístupnenie románskych hradieb, ktoré boli odkryté pri archeologickom prieskume počas výstavby. Z bežnej komerčnej prevádzky sa tak stáva nová turistická a kultúrna lokalita v kvalitnom architektonickom stvárnení. „Kaviareň, park a prezentácia architektonických vykopávok vytvárajú príjemný celok. Zvolená mierka je súčasná a zároveň decentná,“ hovorí český architekt Jan Šépka.

Ceny získali tento rok aj dve synagógy – v kategórii Obnova a prestavba presvedčila porotcov práca na rekonštrukcii Starej synagógy v Bardejove z roku 1836, ktorá je súčasťou komplexu židovských rituálnych budov v Bardejove, zapísaných v Zozname svetového kultúrneho a prírodného bohatstva UNESCO. Obnova synagógy bola prvým krokom k revitalizácii židovskej štvrte, ktorá pokračuje ďalej. Obnovená synagóga sa bude využívať najmä na kultúrne účely.

Žilinská Nová synagóga získala špeciálnu cenu, titul – Patrón architektúry za osobitý prínos pre rozvoj architektúry. Budovu neologickej synagógy Petra Behrensa, ktorej pôvodná funkcia bola zmenená na prednáškovú sálu či kino, tu malé občianske združenie Truc Sphérique začalo rekonštruovať pred šiestimi rokmi.

V spolupráci s množstvom odborníkov aj dobrovoľníkov sa im podarilo čosi, čo je naozaj za hranicami architektúry či štandardnej rekonštrukcie. Projekt obnovy budovy sa im neustále vyvíjal a jeho podoba sa menila podľa nových zistení a možností. Dnes je už synagóga oficiálne otvorená a „takmer“ hotová. Našťastie sa totiž nerozhodla ísť vopred vytýčenou cestou, ale dala prednosť neustálemu prehodnocovaniu a hľadaniu najlepšieho možného riešenia.

Víťazi CE.ZA.AR 2017

RODINNÉ DOMY

Dom v dome, Bernolákovo. Foto – Daniela Dostálková
Vonkajší „obal“ poskytuje súkromie a priestor pre nevšedné výhľady. Foto – Daniela Dostálková

 

Dom v dome prepája exteriér s interiérom, poskytuje súkromie, no má aj funkčné využitie. Foto – Daniela Dostálková

Dom v dome / Bernolákovo / autor: Martin Jančok

spolupráca: Michal Janák, Ivana Čobejová, Ľubica Segečová, Michal Marcinov, Samuel Šimonovič

Názov tohto domu treba brať takmer doslovne. Vonkajší plášť domu tvorí svetelno priepustná stena z vlnitého polykarbonátu. Medzi touto stenou a stenami domu vzniká zvláštny medzipriestor, ktorý je viac rozšírením samotného domu ako záhradou. Poskytuje tieň a súkromie bazénu, ale aj malé patio, do ktorého sa dá vyjsť zo spálne. Zároveň plní funkciu skladu či garáže. Centrom domu je spojená kuchyňa s obývačkou a jedálňou, ktorú osvetľuje vysoký svetlík vystupujúci z nízkopodlažnej výšky celého domu. Po stranách denného priestoru sú spálne a kúpeľňa. Porotu podľa Jana Šépku presvedčilo najmä dôsledné uplatnenie konceptu pri celej realizácii a neformálny charakter, ktorý autor docielil aj pomocou vybraných materiálov.

 

OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ BUDOVY

Poľovnícky dom, Kuchyňa. Foto – Lívia Štokingerová
Každá z budov má samostatný účel, od spracovania zveri cez spoločenskú sálu až po súkromné izby. Poľovnícky dom, Kuchyňa. Foto – Lívia Štokingerová
Toto nie je len taká obyčajná chata. Foto – Lívia Štokingerová

Poľovnícky dom / Kuchyňa / autori: Tomáš Auxt, Peter Kožuško, Miro Hrušovský, Peter Hudač

spolupráca: Michal Zábranský

Toto nie je žiadna obyčajná poľovnícka chata niekde v lese. Toto je päť budov otočených smerom k sebe, čím medzi sebou vytvárajú malé nádvorie s ohniskom. Investorom je poľovnícky revír – a preto aj celý komplex budov zodpovedá svojmu poslaniu. Jedna z miestností slúži na čistenie a spracovanie ulovenej zveri, ďalej nasleduje spoločenská miestnosť a samostatné spálne. Zadný balkón slúži aj ako tréningová strieľňa na terč. Projekt porotu pozitívne prekvapil. „Jednomyseľne sme sa zhodli, že ho musíme navštíviť a posunúť do ďalších kôl,“ hovorí Michal Krištof. „Realita očakávania naplnila, a v niektorých ohľadoch i predčila. Projekt je komplexne a kvalitne zvládnutý od konceptu až po detail, jednoznačne jeden z najlepších domov tohtoročnej úrody na Slovensku. Porotu zaujal jednoduchý, čitateľný a zároveň výrazný hmotový koncept, miera flexibilného prepojovania, otvárania a uzatvárania interiéru a exteriéru, rovnako ako práca s drevom a detailom.“

EXTERIÉR

Castellum Cafe, Nitra. Foto – Dano Veselský, Martin Dulík, František Rišiaň
Kaviareň je zapustená do hradného kopca, zbytočne nepúta pozornosť a vytvára nový verejný priestor. Foto – Dano Veselský, Martin Dulík, František Rišiaň
Strecha je novou vyhliadkovou terasou, jej mobiliár zasa slúži ako svetlíky pre interiér. Foto – Dano Veselský, Martin Dulík, František Rišiaň

Castellum Cafe / Nitra / autori: Martin Dulík, Marek Šumichrast, Lívia Dulíková

Projekt bol pôvodne prihlásený do kategórie Občianskych a priemyselných stavieb, porota sa ho však rozhodla preradiť do kategórie Exteriér. Dôvodom je najmä fakt, že investori kaviarne si dali záležať nielen na samotnej stavbe. Počas stavebných prác bol v okolí kaviarne realizovaný archeologický výskum, ktorého výsledok – pozostatky románskych hradieb sú dnes odkryté a prístupné verejnosti. Súčasťou projektu bolo aj vybudovanie novej prístupovej trasy a úprava zelene v okolí. Kaviareň na seba nepúta zbytočnú pozornosť, je zapustená do hradného kopca tak, aby nechala vyznieť svoje okolie a výhľady, ktoré ponúka nielen z interiéru, ale aj zo strechy, ktorá sa stala novou vyhliadkovou terasou v meste.

INTERIÉR

Knižnica sa stala miestom „tajných“ dverí, ktoré vedú do spálne. Byt v bývalom kláštore má veľkorysú výšku. Foto – Peter Jurkovič
Kláštor z 18. storočia bol prestavaný na bytový dom pred päťdesiatimi rokmi, teraz je v ňom aj tento byt, ktorý prešiel rekonštrukciou. Foto – Peter Jurkovič
Nábytok na mieru umožňuje ďalšiu premenu interiéru a jeho prispôsobenie sa potrebám majiteľov. Foto – Peter Jurkovič

Rekonštrukcia bytu v bývalom kláštore / Trnava / autor: Peter Jurkovič

„Rozhodovanie v kategórii interiér rozhodne nebolo ľahkou úlohou vzhľadom na veľký počet a vyrovnanú kvalitu prihlásených diel,“ hovorí Juraj Sumbal. Napokon sa porota rozhodla pre byt, ktorý sídli v budove bývalého kláštora z 18. storočia. „Autor citlivo narábal s pôvodnými stavebnými konštrukciami a nenásilne ich zapojil do nového konceptu. Nové so starým tu nesúťažia, ale vhodne sa dopĺňajú. Všetky zásahy sú dôsledne riešené pomocou vstavaného nábytku, ktorý podľa potreby priestor spája alebo rozdeľuje. Byt pôsobí veľkoryso priestranne, a napriek tomu skromne. Stavebný interiér, použité materiály, premyslené detaily, nábytok a doplnky spolu vytvárajú príjemnú atmosféru domova,“ dodáva. Na obytný dom bola budova kláštora v Trnave prestavaná pred 50 rokmi. Počas rekonštrukcie sa však robilo viacero úprav – odstránili sa napríklad dodatočné zníženia stropu, a tak vznikla v byte skutočne veľkorysá výška takmer štyroch metrov, ktorá dáva celému interiéru pocit voľnosti. Špecifickým prvkom bytu je najmä na mieru robená knižnica, ktorej časť funguje ako dvere do spálne.

OBNOVA A PRESTAVBA

Obnovou synagógy sa v Bardejove začala obnova viacerých stavieb židovskej štvrte. Foto – Ján Krcho
Priestory synagógy by sa mali využívať najmä na kultúrne účely. Foto – Ján Krcho
Synagóga slúžila ako sklad, bola však relatívne dobre zachovalá. Foto – Ján Krcho

Stará synagóga v Bardejove / autori: Peter Gomboš, Ján Krcho, Tomáš Lupták

„Nech je táto budova navždy svätyňou,“ tak zneli posledné slová na dedikačnej tabuli v Starej synagóge v Bardejove z roku 1836. Jej príbeh bol napokon celkom iný, no dnes sa opäť vracia k svojmu pôvodnému odkazu vďaka vydarenej rekonštrukcii. Tá je, navyše, iba jedným z prvých krokov úsilia o záchranu celého komplexu židovských rituálnych budov v Bardejove. Budova synagógy slúžila po druhej svetovej vojne najmä ako sklad, aj vďaka tomu sa zachovala v pomerne dobrom stave, autori identifikovali pôvodnú farebnosť fasády, reštaurovali fragment slnečných hodín a dostavali búraný rizalit na južnej fasáde. V interiéri rekonštruovali drevené stropy s maliarskou výzdobou či poškodené schodisko ku schránke s Tórou. Synagóga má po obnove slúžiť najmä na kultúrne účely.

CENA VEREJNOSTI

Obnovená časť námestia v Prievidzi. Foto – Branislav Lackovič, Marian Trcka

Obnova časti Námestia slobody / Prievidza / Autori: Marian Trcka, Branislav Lackovič, Jaroslav Tarajčák

V hlasovaní na portáli Hospodárskych novín zvíťazil projekt obnovy časti námestia v Prievidzi. Mesto chcelo časť Námestia slobody oživiť a dať ľuďom dôvod na to, aby ním iba neprechádzali, ale aby tam mohli nejaký čas stráviť. Pozitívne je, že mesto vypísalo architektonickú súťaž, jednou z podmienok súťaže bolo kritérium, že nový projekt mal rátať s využitím vody. Víťazný návrh nie je okázalý, na námestí vďaka nemu pribudla fontána, ktorá má formu pozdĺžnej vodnej plochy. Súčasťou riešenia návrhu bola aj úprava schodísk na námestí, umožnenie bezbariérového pohybu či nové lavičky lemujúce celý priestor. Verejný priestor tak dostal nové naplnenie a ponúka možnosť stráviť na námestí čas.Foto – Branislav Lackovič

PATRÓN ARCHITEKTÚRY

V Žiline sa podarilo nielen obnoviť vzácnu stavbu, ale aj dať jej nový zmysel. Foto – Dalibor Adamus
Nová synagóga v Žiline je už (takmer) hotová. Foto – Dalibor Adamus

Nová synagóga Žilina / iniciátori projektu: Marek Adamov a Fedor Blaščák / hlavný architekt: Martin Jančok (P-L-U-R-A-L)

Na začiatku to bola budova slávneho nemeckého architekta Petra Behrensa, ktorá ich pritiahla. Neologická synagóga v Žiline je jednou z najvzácnejších stavieb na našom území. Patrí Židovskej náboženskej obci, ktorá pre ňu v roku 2011 začala hľadať nové využitie. Svojmu pôvodnému účelu slúžila len necelé desaťročie, v medzivojnovom období. Potom prešla mnohými zásahmi a zmenila sa na prednáškovú aulu, koncertnú a divadelnú sálu a napokon slúžila ako kino. Občianske združenie Truc Sphérique prišlo pôvodne s nápadom urobiť v nej kunsthalle a prispôsobiť tomu aj interiér budovy, ale plány sa postupne menili až do dnešnej podoby, keď sa „strata kontroly stala produktívnou metódou,“ ako hovorí Martin Jančok, hlavný architekt rekonštrukcie. „Nová synagóga je pre nás hlavne lekciou z kontroly. Živelný a nestabilný proces, ktorý je riadený kolektívne, zahŕňa množstvo aktérov a je neustále sprevádzaný nepredvídateľnými zmenami spôsobenými novými zisteniami počas odkrývania pôvodného objektu, ale aj postupne vyvíjajúcim sa pohľadom na jeho nové využitie. Nie je možné postupovať tak, ako sme my architekti zvyknutí pri konvenčných projektoch. V situácii, v ktorej neexistuje žiadna ucelená projektová dokumentácia a väčšina rozhodnutí sa robí takpovediac ‚on-site‘, je prakticky nemožné udržať si absolútnu kontrolu nad projektom,“ hovorí a priznáva, že takýto proces môže byť pre architekta veľmi frustrujúci. Napokon však takáto forma práce dospela do nového riešenia: „Zásadný zlom nastal v momente, keď sme sa rozhodli túto kontrolu uvoľniť. Museli sme sa naučiť vybrať si to, čo je podstatné, čo drží projekt pokope, a vyčleniť časti, ktoré znesú vyššiu mieru improvizácie. A to si vyžadovalo istú mieru vyzretosti, dôvery aj vzájomného rešpektu medzi všetkými, ktorí sa podieľali na procese návrhu a zhmotnenia stavby.“

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie