Čo je to absolútny nezmysel? Ak Cigán študuje popri zamestnaní, tvrdí detský časopis
Aktualizované – piatok 14:38. Na vtipy sa treba pozerať s nadhľadom, lebo sú to vtipy a nie múdrosti, bráni sa vydavateľ časopisu Viliam Mruškovič.
Je to čierne a žerie to hranolky, čo je to?
Polovica Spojených štátov amerických.
S kým susedí Rusko?
S kým sa mu zachce.
Čo je to absolútny nezmysel?
Ak Cigán študuje popri zamestnaní.
Toto sú tri z piatich hádanok uverejnených v časopise Fľak. Ministerstvo kultúry ho eviduje ako „zábavno-poučný mesačník pre deti“, hádanky však obsahujú pohrávanie sa s rasovými stereotypmi a cynizmom, vydavateľ ich zaradil pod veľký farebný nápis Dežo-hádanky. V auguste 2009 časopisu ministerstvo udelilo odporúčaciu doložku, ktorou schválilo jeho používanie v škole. Jej platnosť vypršala v auguste 2014.
Ministerstvo školstva sa bráni, že doložku udelili „len na špeciálne vydania Fľak – mladý záchranár s témami prevencie úrazovosti, záchrany života, informácií o tiesňových linkách“. Odporúčacie doložky na časopisy už vraj ministerstvo nevydáva, lebo ich obsah sa pravidelne mení.
„Ministerstvo školstva nepodporuje žiadne prejavy rasizmu a ostro ich odmieta,“ uviedol rezort školstva.
„Občas sa niekto sťažuje, ale to je asi normálne. To asi nejde, aby sa nikto nesťažoval,“ hovorí Viliam Mruškovič, ktorý je vydavateľom časopisu.
Učitelia sa podľa neho sťažovali najmä na to, že si z nich v časopise robili žarty. Rasizmus pre ľudí podľa neho nebol problém, občas však hovorili, že časopis je nevhodný pre deti.
Je teda v poriadku, ak je v časopise vtip o čiernych Američanoch žerúcich hranolky?
Mruškovič odpovedá, že nevie odhadnúť, či je to nevhodné. Skoro každý vtip podľa neho niekoho zosmiešňuje a môže uraziť. „Na vtipy sa treba pozerať s nadhľadom, lebo sú to vtipy a nie múdrosti,“ tvrdí.
Vtipy sa dajú použiť aj na hodine
„Okrem druhej otázky, ktorá s istou iróniou, podľa môjho názoru, vystihuje ‚dodržiavanie‘ medzinárodného práva pri územných zmenách krajiny, o ktorej je reč, sú všetky ďalšie otázky spolu s odpoveďami absolútne neprijateľné,“ hovorí hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová.
Otázka s čiernou zástavou je podľa nej cynická a zvyšné sú založené na predsudkoch voči niektorým skupinám ľudí. „Považujem to za nebezpečný príspevok k snahe vychovávať deti k rešpektovaniu dôstojnosti každého človeka bez ohľadu na to, ku ktorému etniku, rase alebo sociálnej skupine patrí,“ tvrdí Kalmárová.
Učiteľ Juraj Droppa, ktorý v roku 2003 založil v Banskej Bystrici súkromnú školu, si vie predstaviť, že by tieto vtipy použil na začiatku hodiny, aby žiakov vtiahol do nejakej témy.
„Ale následne na to musí prebehnúť diskusia, nejaká aktivita a nejaká reflexia. Ak si to to dieťa prečíta len tak, môže to byť až nebezpečné,“ hovorí.
„Najväčšie riziko vidím v tom, že deti si to kúpia a prečítajú si to samy. Samy si na to urobia názor a ten bude veľmi skratkovitý,“ hovorí Droppa. Aj cez vtipy si podľa neho deti môžu vytvárať obraz o svete. „Tým, že je to také zaujímavé a vtipné, tak si to to dieťa zapamätá. Nezapamätá si poučku o tom, s kým naozaj susedí Rusko, keď to budú preberať na zemepise, lebo to bude suché a abstraktné, ale zapamätá si odpoveď z vtipu,“ hovorí Droppa.
Deti sa zasmejú na všeličom
O obsah časopisu sa už takmer dvadsať rokov stará Bruno Horecký. Tvrdí, že problémové vtipy do redakcie poslali deti. “Beriem, že niektoré sú nevhodné. Samozrejme, robíme tam cenzúru. Možnože tento vtip mi ušiel,” hovorí Horecký. Pracuje ako učiteľ a zároveň je aj nezávislým mestským poslancom v Martine, kde je predsedom komisie školstva a vzdelávania.
Ak by sa mal rozhodnúť ešte raz, už by vtipy do časopisu nezaradil. „Ale keď ste pod tlakom a máte uzávierku, tak urobíte aj niečo, čo nechcete,“ tvrdí.
Časopis má podľa neho veľký rozptyl čitateľov a je ťažké urobiť taký obsah, aby si v ňom každý našiel to svoje.
Sťažnosti od rodičov im podľa neho nechodia. Spomína si len na jednu sťažnosť. „Asi pred desiatimi rokmi som to trocha prepískol s kresbou na titulke. Pre niekoho nevhodná, pre niekoho na hranici, ale deti sa na tom zasmiali. Jožko Fľak sa s prepáčením vy- na vysvedčenie. Ale bola tam aj záchranárska rubrika na dvojstrane, kde to bolo vysvetlené. Že nie všetko sú známky, ale najdôležitejšie je zdravie. Bolo to takto doplnené, že sa chceme aj zasmiať, ale aj deti naučiť, čo je správne,“ rozpráva Horecký. „Deti sa zasmejú na všeličom.“
Problémom aj pre dospelých
Júlia Čurillová je riaditeľkou školy v Bystranoch, kde chodia najmä Rómovia. Prekvapilo ju, že také niečo vyšlo v časopise.
„Nedala by som to žiadnemu detskému čitateľovi v žiadnom prípade. Je to aj pre dospelých ľudí dosť príkre, lebo je to príliš priamočiaro rasistické,“ hovorí. „Ja sama som mala problém s tým, keď som si to prečítala, a to mám hranicu humoru veľmi posunutú.“
Riadi školu plnú Rómov: Pomenúvajú po mne svoje deti
Marketingová manažérka Dobrého anjela Ľudmila Kolesárová, ktorej deti časopis Fľak odoberajú, hovorí, že to v tomto časopise nie je ojedinelý prípad. Jej syn mal časopis tak rád, že sa zapájal aj do súťaží a posielal do redakcie svoje fotografie s časopisom.
„Mal za to dostať nejakú cenu. Tú však nedostal. Tak som im napísala, aby ho nesklamali a dali mu ju. Potom mi tam nejakým zázrakom niekto odpovedal, že pošlú, ale neposlali,“ spomína Kolesárová.
Najviac ju však nahnevalo, keď im syn fotku zaslal znova a v liste požiadal, nech mu pošlú aj predošlú výhru. „A oni uverejnili len tú prvú časť listu a túto vystrihli a znova mu nič neposlali. Vyzerá to, že je to hlúposť, ale to je dosť vážna vec, keď je človek už v detstve kontaktovaný s klamstvami. Mám na nich za to ťažké srdce.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
