Slovenské dievčatá v roku 1987 bežali rýchlejšie ako dnešní chlapci, ukázal výskum (grafy)
Súčasné slovenské deti sú vyššie, ťažšie a silnejšie ako v 80. rokoch, no strácajú vo vytrvalostných športoch. Podobné problémy však možno pozorovať aj v zahraničí.
Dnešné deti majú len tie svoje mobily, tablety, počítače a vôbec sa nehýbu. Nie je to pre ne dobré a už ani nie sú také športovo zdatné ako kedysi.
Ide len o spomienkový optimizmus tridsiatnikov a starších alebo je to tak naozaj? Patrik Súlovský a Viktor Bielik sa to rozhodli zistiť testovaním 274 žiakov športových aj nešportových tried druhého stupňa Základnej školy Jozefa Gregora Tajovského v Senci.
Autori výskumu zistili, že súčasné deti v porovnaní so skúmanou vzorkou z roku 1987 zaostávajú hlavne vo vytrvalosti.
V behu na 12 minút, známom ako dvanásťminútovka, dosiahli súčasní chlapci horšie výsledky ako dievčatá v 80. rokoch.
Súčasní žiaci športových tried dosiahli približne rovnaké výsledky ako bežné deti v 80. rokoch.
Pozn.: Pri dvanásťminútovke sa meria, koľko metrov deti zabehnú za dvanásť minút.
Súčasné deti za tými z 80. rokov zaostávajú vo vytrvalosti, zlepšili sa však po silovej stránke.
„Deti sú ťažšie a vyššie, čo sa pravdepodobne prejavuje aj v silových schopnostiach, aj keď to ešte nevieme dokázať,“ povedal Bielik pre Denník N.
„Dnešné deti majú vysoký kalorický prísun, konzumujú viac bielkovín, mäsa a popri tuku sa im vytvára aj viac svalstva.“
Väčšiu silu súčasnej mládeže dokazujú aj rekordy vo vyslovene silových a rýchlostných športoch. V šprinte na sto metrov sú prvé dva najlepšie výkony z rokov 2013 a 2017. V prvej desiatke je šesť výkonov vytvorených po rokoch 2009, v prvej pätnástke ich je deväť.
Podobné je to aj v silovom trojboji (drep, tlak, mŕtvy ťah) a vzpieraní, kde viac ako polovica slovenských žiackych a juniorských rekordov nie je staršia ako päť rokov.
„Na jednej strane to môže byť spôsobené tým, že deti sú vyššie a ťažšie. Na druhej strane, športové zväzy a spoločnosť nezvládli prechod po roku 1989 a systematickejšie sa na nich začalo pracovať až v posledných rokoch,“ myslí si Bielik.
Kým rekordy v silových športoch sú hlavne z posledných rokov, juniorské vytrvalostné maximá sú aj desaťročia staré.
V prvej dvadsiatke najrýchlejších slovenských maratóncov sú len dvaja, ktorí svoje rekordy vytvorili po roku 2000.
„Z toho dôvodu sa stále zmierňuje aj slovenský limit na to, aby ste sa kvalifikovali na medzinárodné majstrovské súťaže,“ tvrdí Bielik.
Dodáva, že zhoršenie Slovákov vo vytrvalostných behoch môže spôsobovať nedostatočný rozvoj všeobecnej kondície a absencia systematickej podpory od mladšieho veku.
Bielik zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sa deti vo voľnom čase, zjednodušene povedané, naháňali. Nie je také podstatné, aby sa špecializovali na jeden konkrétny šport.
Nesúhlasí ani s domnienkou, že sa znížila úroveň telesnej výchovy na školách. „Počet hodín sa nezmenil, na telesnú výchovu sa len vyhovárame,“ hovorí.
„Rodičia sa často o deti nezaujímajú a potom učiteľom vyčítajú, že deťom len hodia loptu a viac sa o ne nestarajú.“
Bielik rozdiel medzi dnešnými a voľakedajšími deťmi vysvetľuje na príklade mladých hokejistov. Keby pri ich testovaní mali brať ohľad na tabuľky z 80. rokov, museli by väčšinu z nich zapísať do kolónky „netrénovaní“.
„Deti, ktoré sa dnes aktívne venujú športu, sú dnes asi na takej úrovni ako bežné deti pred tridsiatimi rokmi. Dokazujú to aj naše merania.“
Deti prišli o čas, keď sa naháňajú po dedine či po sídlisku. Na krúžkoch či tréningoch len dobiehajú tento deficit.
Pri dôležitosti toho, aby sa deti naháňali, Bielik argumentuje aj španielskym výskumom. Vedci v ňom dokázali, že dieťa má vyššiu spotrebu kyslíka (vyšší výkon) pri voľnej hre ako pri behu na bežiacom páse. Jednoducho povedané – čím viac to dieťa baví, tým vyšší výkon podáva.
Bežci neboli nikdy predtým takí pomalí, akí sú teraz
Postupný úpadok telesnej kondície nie je fenomén len slovenských detí a mládeže. Viaceré prestížne časopisy prednedávnom zverejnili závery, v ktorých sa uvádza nedostatok pohybu v porovnaní so súčasnými odporúčaniami. Patria sem aj krajiny s vysokou podporou športu ako napríklad Holandsko či Belgicko.
Výsledky z Litvy ukazujú, že telesná kondícia sa zhoršuje od začiatku 90. rokov a tento negatívny trend stále pokračuje.
Americkí vedci sledovali tri dekády (1983 – 2010) vytrvalostné schopností 435 zdravých detí a mládeže v 5-ročných intervaloch. Okrem zhoršenia kondície konštatujú, že najväčší pokles nastal po roku 2001.
Mestské deti sú zdatnejšie
Jedným z vyvrátených mýtov je, že deti na dedine sú oproti mestským športovo a pohybovo zdatnejšie.
„Čím väčšie mesto s hustejšou sieťou hromadnej dopravy a lepšou ponukou športových klubov a krúžkov, tým pohybovo zdatnejšie deti,“ vyplýva z tretieho ročníka projektu Sazka Olympijský viacboj, ktorý sa uskutočnil v Česku.
„K hlavným dôvodom patrí dostupnosť športovísk,“ povedal Tomáš Perič z Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Karlovej. „Vo veľkom meste máte množstvo športových klubov a vďaka mestskej hromadnej doprave sa deti dostanú aj na relatívne vzdialené miesta.“
České mestské deti majú lepšiu vytrvalosť ako tie na dedinách. Rovnako platí, že čím bohatší kraj, tým zdatnejšie deti. Rozdiel vo výkonnosti sa ukazuje aj podľa toho, v akom okruhu od bydliska majú deti športovisko.
Bielik dodáva, že na Slovensku sa podobný výskum neuskutočnil. Tvrdí však, že vytrvalostné behy u nás stále vyhrávajú spravidla dedinské deti.
Viac bežcov, no pomalších
Slovensko v posledných rokoch zažíva bežecký boom. Na ilustráciu si môžeme vybrať napríklad populárny beh Devín – Bratislava. Kým po roku 2000 sa na ňom pravidelne zúčastňovalo okolo tisíc bežcov, v posledných rokoch je ich päťnásobne viac.
Bielik so svojím diplomantom Pavlom Gašparíkom posudzovali výkonnosť bežcov Národného behu Devín – Bratislava v období 2005 – 2016. Zistili, že čím viac bežcov sa na behu zúčastnilo, tým viac sa zhoršilo priemerné tempo. Napríklad v kategórii mužov do 39 rokov sú bežci z roku 2016 o viac ako minútu na kilometer pomalší ako tí z roku 2005.
Tento rozdiel sa dá vysvetliť väčšou popularitou behu všeobecne a tým aj vyšším počtom rekreačných bežcov.
Autori sa preto pozreli aj na rozdiel medzi najlepšími stovkami. Bežci z roku 2005 boli rýchlejší o 16 sekúnd na kilometer. Výrazné zhoršenie bolo dokonca aj v prvej desiatke slovenských bežcov (22 sekúnd na kilometer).
K podobným výsledkom dospeli aj švédski vedci, ktorí zistili, že výkonnosť bežcov známeho 30-kilometrového krosového behu (Lidingöloppet) v období 1993 – 2007 tiež klesala vo všetkých analyzovaných percentiloch, zahŕňajúc aj najlepších päť percent bežcov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
