Denník N

Krajcer v boji o župana: Stojím aj o voličov Smeru, nehanbím sa za to

Daniel Krajcer. Foto N - Vladimír Šimíček
Daniel Krajcer. Foto N – Vladimír Šimíček

Kusý o svojej kampani klame, Ftáčnik s Frešom sú len údržbári, kritizuje svojich súperov v župných voľbách bývalý minister kultúry Daniel Krajcer.

Bývalý novinár a moderátor a exminister kultúry vo vláde Ivety Radičovej, Daniel Krajcer, po štyroch rokoch opäť kandiduje na župana. Podporujú ho Most-Híd, Skok a Strana zelených. V rozhovore hovorí:

  • či nie je vo voľbách dostatok pravicových kandidátov,
  • či mu Bratislavčania uveria, že práve on môže vyriešiť dopravu,
  • odkiaľ by zobral peniaze na veľké dopravné projekty a mestské vlaky,
  • či by mu prekážala podpora strany Smer,
  • prečo Ftáčnika s Frešom nazýva údržbármi,
  • ale aj o novom vedení RTVS či Pente v Markíze.

Čo ste robili posledný rok a pol, odkedy nie ste v parlamente?

Venoval som sa niektorým vlastným podnikateľským projektom, okrem iného v gastronómii. Prednášal som jeden semester na vysokej škole, na Akadémii médií. A konečne som mal viac času na svoje deti, čomu sa veľmi teším. Navyše som si po desiatich rokoch dokončil usadlosť a učil sa bežným veciam, napríklad strihať stromčeky.

A nie ste s tým spokojný tak, že by ste pri tom vydržali, a nevracali sa do politiky?

Úprimne, viem si predstaviť, že by som pri tom vydržal. No som človek, ktorý má rád výzvy. Pred niekoľkými mesiacmi prišli za mnou nejakí ľudia, či by som nezvážil kandidatúru na župana. Vychádzali z toho, že pred štyrmi rokmi som mal slušný výsledok, napriek tomu, že som mal podporu len jednej malej politickej strany (skončil tretí s 13,56 percenta za Pavlom Frešom so 48 percentami a Monikou Flašíkovou Beňovou s 24 percentami, pozn. red.). Nakoniec rozhodlo najmä to, že po štyroch rokoch vidím, že župa stagnuje.

Už predtým, než ste ohlásili kandidatúru, tu bol celý rad pravicových aj iných kandidátov. Naozaj by sa medzi nimi nedalo vybrať?

Nie. Napríklad pána Ftáčnika vnímam ako slušného človeka, ale on je údržbár. Je úplne na úrovni Pavla Freša, s ktorým ho tento údržbársky prístup spája. Každého, kto ide do politiky, by sme mali vnímať nielen podľa toho, čo hovorí, ale aj podľa toho, čo dokázal. Pán Ftáčnik mal možnosť ukázať progres na čele mesta. Všetci sa zhodneme na tom, že mesto sa významne neposunulo nikam, tak ako sa významne neposunul nikam kraj za osemročného pôsobenia Pavla Freša.

Prečo si myslíte, že by ste mohli v Bratislave vyhrať?

Lebo ponúkam reálny progres. Kraj nevnímam ako súbor hlavného mesta, nejakých ďalších miest a 90 obcí, ale ako spojený región. Je jasné, že župa ani iné samosprávy v nasledujúcich rokoch nebudú mať významne viac peňazí. Kraj nenaštartoval žiaden väčší projekt, ktorý by ich priniesol. Kraj by s nejakou takouto víziou mal prísť, konkrétne v oblasti dopravy. Rozdiel medzi mnou a inými kandidátmi je, že ja viem reálne povedať, ako to urobiť.

Keď Cyklokoalícia nedávno organizovala debatu županských kandidátov, ktorá sa týkala dopravy, vás ani nezavolali. Nie je to tak, že si ľudia myslia, že v doprave – kľúčovej téme županských volieb – sa nevyznáte?

Župan nemusí byť vyštudovaný dopravný inžinier. Mal by to byť človek, ktorý má víziu a niečo dokázal. Preto je dôležité pri každom politikovi vyhodnocovať aj to, čo má za sebou. Bol som ministrom kultúry necelé dva roky a mal som pred sebou dve oblasti, kde dochádzalo k totálnemu úpadku. Verejnoprávne médiá a oblasť obnovy kultúrnych pamiatok. V oboch oblastiach sa mi podarilo naštartovať výrazný progres.

Čo má byť tým veľkým dopravným projektom, ktorým chcete presvedčiť voličov?

Chcel by som z pozície župana presvedčiť mestá a obce v kraji, aby sme založili spoločné združenie a išli do dlhodobého PPP projektu, možno na 30 rokov, a vytvorili nový dopravný systém. Zokruhovať koľajovú dopravu, vybudovať nástupištia, postaviť odstavné parkoviská. Eurofondy sem neprídu, významne väčšie príjmy kraj ani samosprávy mať nebudú. Preto PPP projekt.

Čo by to presne bolo? Niečo ako veľký krajský dopravný podnik?

Nie, bolo by to združenie obcí, miest a kraja, ktoré by našlo koncesionára a vysúťažilo dopravné riešenie, vďaka ktorému by sme do niekoľkých rokov mali zabezpečenú aspoň koľajovú dopravu. Nakoniec, veľké cestné projekty tak či tak rieši štát. Každá veľká metropola má buď metro, alebo fungujúcu nadzemnú železnicu. To je podľa mňa riešenie pre Bratislavu a celý kraj.

Stále nerozumiem, čo by presne bolo úlohou koncesionára.

Išlo by o firmu či konzorcium, ktoré by nám ten systém postavilo a zafinancovalo, a my by sme im to tridsať rokov splácali. Všetci kandidáti hovoria, čo chcú všetko vybudovať, ale už nehovoria, ako. V tom som iný.

Na presadenie vízie potrebujete najprv podporu. V Bratislave je paradoxná situácia, že najsilnejšia strana v krajine zatiaľ nikoho nepodporila. Vy ste povedali, že kandidátom Smeru je Milan Ftáčnik, aj keď sa k nemu nepriznáva. Je to tak?

Otvorene poviem, že sa mi ten stav nepáči. Ak by som sa reálne uchádzal o podporu Smeru, považoval by som za veľmi nekorektné, keby som sa tváril, že ju zároveň nemám. Robert Fico zvykne hovoriť, že keď niečo chodí ako kačka, správa sa ako kačka, kváka ako kačka, tak je to kačka. Podľa mňa to platí aj teraz. Aj v roku 2010 Milan Ftáčnik kandidoval na primátora s podporou Smeru, aj keď nebol ich oficiálnym kandidátom. A riaditeľom magistrátu sa potom stal vplyvný predstaviteľ Smeru Viktor Stromček, súčasný štátny tajomník na doprave. Som presvedčený, že pán Ftáčnik je s veľkou pravdepodobnosťou kandidátom Smeru, a je nekorektné voči voličom, že sa k tomu nehlási. Ja napríklad mám záujem aj o voličov Smeru, vôbec sa tým netajím a ani sa to nehanbím povedať.

Zároveň však hovoríte, že nemáte záujem o podporu strany Smer.

Ja tú podporu ani nemám. Nestojím o ňu. Som bývalý minister vlády Ivety Radičovej, prirodzene nemám blízko k Smeru. No ak by som raz jeho podporu mal, zdalo by sa mi neúctivé voči voličom tej strany, že by som to zároveň tajil.

A čo keby sa teraz Smer rozhodol, že vás oficiálne podporí?

To by bolo rozhodnutie Smeru, nie moje.

Pýtam sa, či by ste tú podporu prijali.

To je taká hypotetická a nereálna úvaha, že sa tým ani nemá význam zaoberať.

Je to naozaj také nereálne, keď vidíme, že vaša strana Skok postavila koalíciu na župných poslancov nielen s Mostom-Hídom, ktorý vás podporuje, ale aj so Smerom?

Tým som sa vôbec nezaoberal. Rešil som len svoju županskú kandidatúru a do tohto rozhodnutia našej bratislavskej organizácie som absolútne nevstupoval.

Okej, ale predsa len, nie je to nejaký signál? Veď nie je zlé mať župana podporovaného klubom krajských zastupiteľov, tak prečo by sa nemohli postaviť za vás v tej zostave, v akej poskladali koalíciu na poslancov?

Župan musí vedieť spolupracovať s každým, lebo reprezentuje všetkých obyvateľov kraja. Voličov ktorejkoľvek strany. Preto hovorím, že rád prijmem hlas voliča akejkoľvek strany, aj voliča Smeru. To, že by ma chcel podporiť Smer ako strana, nie je vôbec na stole. Prečo by sme sa mali vyjadrovať k niečomu, čo si tu len tak vymyslíme?

Pred parlamentnými voľbami ste si aj vy v Skoku vymysleli tlačovku, na ktorej ste oznámili, že by ste do koalície so Smerom išli.

To bolo myslené trošku inak. Vtedy sme povedali, že pre nás je najdôležitejšie napĺňanie programu. Médiá tlačili na jednotlivé strany, aby sa vyjadrili, s ktorou stranou by išli do vlády. My sme len otvorene povedali svoj názor – že pre nás je program taký dôležitý, že ak by sme ho mohli presadzovať vo vláde so Smerom, tak za istých podmienok by sme do nej išli.

Rozumiem, že v Bratislave je Smer veľmi nepopulárny, a tak nie je snom pravicového kandidáta byť s ním akokoľvek spojený. Na druhej strane, počuli ste, že niektorí mestskí zastupitelia prezývajú vášho kolegu Martina Chrena, ktorý je meststkým poslancom, „malý smerák“, napríklad pre jeho postoje k hazardu?

Vážne? To som ešte nepočul. Ale napríklad pri hazarde si myslím, že Martin vystupoval ako hayekovec, nie ako človek s nejakou politickou preferenciou. Každé takéto šepkanie by sme mali posudzovať podľa toho, či má nejaký reálny základ. V prípade pána Ftáčnika reálny základ má, ale v prípade Martina je to úplné science-fiction.

Daniel Krajcer. Foto N – Vladimír Šimíček

Ako ste sa dostali k podpore Mosta-Hídu? Kto vás oslovil?

Minister László Solymos, bratislavský šéf Mosta-Hídu, prišiel za mnou s ponukou, aby som kandidoval.

Ako ste sa pozerali na rozhodnutie Mosta-Hídu vstúpiť do vlády so Smerom a SNS, za ktoré si predstavitelia strany schytávali kritiku na Facebooku a na ulici si ľudia pred nimi odpľúvali?

V konečnom dôsledku je v politike najdôležitejšie, čo reálne spravíte. Emócie pri vstupe do vlády sa nakoniec podľa môjho názoru stanú podružnými. Motiváciu Mostu, prečo do vlády išiel, zhodnotíme po tom, čo vláda skončí, a keď strana bude vedieť reálne preukázať výsledky svojho rozhodnutia. Samozrejme, mohli komunikovať pred voľbami zrozumiteľnejšie, ako uvažujú. Ale nakoniec to bude naozaj o tom, či vo vláde dokázali niečo rozumné presadiť.

Robert Fico hovorí, že táto vláda v súčasnej situácii nemá alternatívu. Má pravdu?

Vždy existuje nejaká alternatíva, to je moja základná odpoveď. Druhá vec je, či by tá alternatíva bola funkčná, a o tom presvedčený nie som. Išlo by o spoluprácu mnohých strán od SaS cez SNS až po Obyčajných ľudí. Neviem, ako by takáto zostava dokázala fungovať.

To by záležalo aj od toho, kto by ju viedol, čo by bol zrejme Richard Sulík. Váš bývalý šéf z čias, keď ste ešte boli v SaS. Môžete povedať, či by to dokázal zvládnuť?

V SaS som strávil istý zmysluplný čas. Myslím, že som strane pomohol k dobrým volebným výsledkom, lebo som mal vždy druhý najvyšší počet preferenčných hlasov, bez ohľadu na to, na ktorom mieste kandidátky som bol. SaS mi zase umožnila napĺňať moje vízie na poste ministra kultúry. Do tejto strany kopať nebudem, aj keď dôvody môjho odchodu naďalej pretrvávajú.

Aký je dnes váš vzťah so Sulíkom?

Nemáme problém si sadnúť na pohár vína. Keď sme boli spolu pred voľbami v televízii, skončili sme v Liberálnom dome na dve hodinky, kde sme sa rozprávali a spolu si zapálili cigaru. Komunikujeme úplne normálne.

Juraj Droba sa k Sulíkovi nakoniec od vás vrátil. Dnes narozdiel od vás sedí v parlamente, má podporu väčšiny relevantnej pravice, lepšie čísla v prieskumoch.

Má lepšie čísla v jednom prieskume, pri ktorom nebol zverejnený objednávateľ.

Tak či tak, nemá lepšiu politickú intuíciu ako vy?

Som presvedčený, že nie. Juraj je môj kamarát, považoval by som za vrcholne neslušné, aby som teraz využil nahrávku na smeč a kopol si doňho. Obmedzím sa na fakty. Áno, odchádzal zo SaS spolu s nami a z tých istých dôvodov. Pred voľbami sa vrátil. Je však otázka preňho, prečo sa tak rozhodol.

Neurobili ste chybu, že ste naskočili do župnej kampane medzi poslednými?

Môže to byť nevýhoda, ale aj výhoda. Samozrejme, je dobré mať niekoľko mesiacov na kampaň, čo moji súperi, minimálne Ftáčnik, Frešo, Kusý a Droba, mali. Na druhej strane, pri tom hlbokom nezáujme o župné voľby, a pri predpoklade, že mnohí ľudia sa budú rozhodovať na poslednú chvíľu, môže byť fakt, že musím svoju kampaň koncentrovať na posledný mesiac, v konečnom dôsledku aj výhoda. Mojím plusom je, že som kandidoval pred štyrmi rokmi a urobil som slušný výsledok, aj mimo ústrednej témy volieb, ktorou bolo zabránenie víťazstva silnej kandidátky Smeru (Moniky Flašíkovej Beňovej, pozn. red.).

V septembrovom prieskume agentúry AKO ste mali sedem percent a boli ste až piaty, v prieskume, ktorý ste zverejnili vy, ste mali takmer jedenásť percent. No ten bol z augusta.

Áno.

Robili ste si už aj prieskum v septembri?

Áno.

A čísla z neho vyzerajú ako?

Tie sú zamerané na niečo iné. Podľa tohto prieskumu sme si nastavovali kampaň, testovali sme posolstvá, bol to teda iný druh prieskumu. Budem si objednávať ešte ďalší prieskum, ktorý si chcem dať spraviť v polovici októbra.

S akým sloganom idete do volieb?

Budem hovoriť o silnom európskom regióne.

Bilbord Daniela Krajcera.

Európskosť je témou veľkej politiky. Časť voličov hľadá proeurópskych politikov, čo si všíma aj Robert Fico, ktorý teraz hovorí o jadre EÚ. Je to trochu taká módna vlna…

Nemyslím si, že je to módna vlna. Je to kľúčová vec pre túto krajinu, najmä preto, že veľká časť opozície má veľmi nezodpovedný prístup k tejto otázke. Považujem to za veľmi nebezpečné, lebo v skutočnosti žijeme najlepšie a najbezpečnejšie časy v histórii, a ich jedinou zárukou je byť súčasťou európskych a transatlantických štruktúr. Nie je na mieste spochybňovať to vyvolávaním referend, ale ani útočením na európskych lídrov, ako je Angela Merkelová.

Dobre, hovoríte, že to nie je módna vlna. Ako presne však táto téma súvisí so župnými voľbami? Proeurópske smerovanie je otázkou zahraničnej politiky. Nedali ste si to na svoj bilbord pred župnými voľbami preto, lebo cítite, že časť voličov na to môže počúvnuť, aj keď to s kompetenciami župana veľmi nesúvisí?

Zahraničná politika má kľúčový význam aj pre domácu politiku. No podstatnejšie je, že v mojej vízii vychádzam z toho, že Bratislavský kraj je síce na papieri tretí najbohatší európsky región, v realite to však nevidieť. Chcem ukázať ľuďom, že sa dá urobiť niečo, čím sa v reálnej kvalite života priblížime štatistickými číslam. Toto je moje posolstvo – ponúkam skok, nie údržbárske plazenie pri stene.

Kde sa tá európskosť odrzkadlí v roku 2022, ak by ste vyhrali voľby a boli päť rokov županom? Skúste menovať konkrétne ciele.

V dopravnom systéme, v ktorom bude mať človek alternatívu k automobilovej doprave a bude sa môcť mestskými vlakmi a „tram-trainami“ presúvať bez prestupovania tam, kam potrebuje.

A to by ste vybudovali za päť rokov?

Netvrdím, že ten systém bude úplne dokončený, lebo veľa vecí konkrétne pán Ftáčnik ako primátor zanedbal. Napríklad, že nie je pripravené územie severne od Karadžičovej ulice, teda od Filiálky, až po Starý most. Príprava systému teda bude vyžadovať nejaký čas. No som presvedčený, že o päť rokov bude vidieť, že sa systém buduje. Nie je dôležité, či to bude hotové o štyri či šesť rokov, ale že sa začne robiť. Na čo teraz čakáme? Reálne sa pýtam pánov Ftáčnika a Freša, čo reálne ponúkajú. Okrem nezmyslov o doprave zadarmo či nejakej koordinácii spojov, ktoré dopravu v skutočnosti nevyriešia. Povedzte, vás to nešokuje?

Páčia sa mi takéto apely politikov na novinárov, ale skúsim zostať pri kladení otázok. Spýtam sa takto – nešokuje to vás len teraz v rámci župnej kampane?

Mňa to šokovalo už pred štyrmi rokmi, preto som toto konkrétne riešenie prepojenia severo-južnej koľajovej dopravy už vtedy mal pripravené.

Video: Daniel Krajcer na Špitálskej

Takže myslíte si, že Bratislavčania vám uveria, že ste človekom, ktorý vyrieši dopravu, a nie je to len tak, že si počas kampane vezmete mikrofón, postavíte sa na rozkopanú Špitálsku a kritizujete Pavla Freša?

Kto z kandidátov je odborníkom na dopravu?

Pán Uhler to o sebe tvrdí.

Lebo bol niekoľko rokov šéfom dopravnej komisie, ale otázne je to, čo tá komisia za ten čas urobila. A čo ostatní kandidáti? Nie som chrobák Truhlík, ktorý by tvrdil, že je expert na všetko od dopravy cez poľnohospodárstvo až po životné prostredie. Ale to predsa nikto od župana nechce. Som človek s víziou a preukázateľnými výsledkami z mojej predchádzajúcej práce. Viem spojiť ľudí a tímy, a čeliť aj tým najväčším výzvam.

Ktoré tri merateľné veci by boli splnené, ak by ste boli županom?

Prvou by bol funkčný dopravný systém financovaný cez PPP projekt. Do roka by som mal teda vytvorené združenie krajov a obcí, ktoré by to celé rozbehlo, začalo pripravovať podmienky na tvorbu dokumentácie a súťaž na koncesionára.

Skúsme aj niečo mimo dopravy.

Mám zámery aj v zdravotníctve, školstve, sociálnej oblasti či podpore športu. Tu opäť poviem, ako ich chcem financovať. V prvom rade, župa má obrovské rezervy. Na svoju propagáciu dáva trikrát toľko, ako mesto Bratislava na opravu výtlkov na cestách. Takmer 600-tisíc eur. Len na Facebook ide 50-tisíc eur ročne, to je šialenstvo. Okrem toho chcem získať významné prostriedky, ktoré by som presunul napríklad pre zariadenia pre seniorov, aj inými úsporami. Bratislavský kraj má najdrahšie opravovaný kilometer ciest zo všetkých krajov. To je druhá moja priorita. Mám vám teraz hovoriť celý program?

Nie, chcem od vás ešte jednu vec, ktorá by za vás bola v roku 2022 hotová.

Určite začnem s obnovou hradov aj na území Bratislavského kraja. Nastavím projekt tak, aby sme v podmienkach Bratislavskej župy, kde je troška problém s čerpaním eurofondov, vybudovali Via Pálffy. Ide o projekt občianskeho združenia Comitatus, inšpirovaný tým, že najvýznamnejšie pamiatky v kraji patrili rodu Pálffyovcov, od kaštieľov až po hrad Pajštún. Via Pálffy by mohla byť silnou marketingovou značkou, ktorá by lákala turistov do regiónu.

Vizualizácia Lida z kampane Daniela Krajcera v roku 2013.

Pred štyrmi rokmi bolo vlajkovou loďou vášho programu vybudovanie kúpaliska Lido. S plánmi developerov na štvrť Nové Lido to zrejme padlo.

Nebránim sa, ak súkromný sektor prichádza s vlastnou iniciatívou. Som rád, že som mal vtedy nejakú víziu, lebo dnes kraj nič nebuduje. Kraj je len údržbár. Myšlienka, ktorú som predstavil pred štyrmi rokmi, tak dnes žije, aj keď jej konkrétnu podobu už hodnotiť nebudem.

Ako bývalý minister kultúry: myslíte si, že by bolo správne, ak by nový majiteľ Istropolisu budovu zbúral?

Nepoznám ich konkrétne zámery. Je fakt, že je to najväčšia kultúrna sála v Bratislave a bola by škoda, ak by zmizla. Keď sa búralo PKO, hovoril som, že dôležitejšie ako nejaké múry je zachovanie kultúrneho priestoru. Ten sa dá zachovať aj tým, že ho vybudujete nanovo.

Na prvej tlačovke pred týmito voľbami ste povedali, že peniaze na vašu kampaň budú pochádzať od fyzických osôb a nie od straníckych centrál. Tie fyzické osoby sú presne tri – predseda Skoku Juraj Miškov, predseda Zelených Martin Jóna a minister za Most-Híd László Solymos. Koľko ich to vyjde?

Približne 100-tisíc eur.

Daniel Krajcer. Foto N – Vladimír Šimíček

Na transparentnom účte ste v septembri zatiaľ veľa obratov nemali. Znamená to, že to celé miniete v októbri?

V prvom rade, podľa zákona som sa nemusel uchýliť k transparentnému účtu, mohol som sa schovať za politické strany. No aj tak som si ho založil a okrem toho som oficiálne predstavil ľudí, ktorí mi kampaň zaplatia. Zároveň som vyzval Freša, Ftáčnika a Kusého, aby urobili to isté. Zámerne som nespomenul Ďura Drobu, nie preto, že je to môj kamarát, ale preto, že aj zo svojej vlastnej skúsenosti zo SaS som presvedčený, že SaS máva financovanie v poriadku.

Myslíte si, že pán Ftáčnik, Frešo či Kusý financovanie v poriadku nemajú?

Už teraz vidím, že nie. Pán Frešo si robil kampaň dlhé týždne a na účte mal tri eurá. Vynašiel perpetuum mobile. Pán Ftáčnik má ako najväčšieho darcu človeka, ktorý zároveň cez svoju agentúru najviac peňazí z jeho účtu odoberá (najväčším Ftáčnikovým sponzorom je Radovan Grohoľ, šéf reklamnej agentúry Mayer/McCann Erickson, ktorá pracuje na jeho kampani, pozn. red.). To naozaj vyzerá ako práčka. A pán Kusý podľa mňa klame, ak hovorí, že jeho kampaň bude stáť 200-tisíc eur. To je pri osemmesačnej kampani nereálne. Moja kampaň bude stáť okolo 100-tisíc a väčšinu peňazí miniem v októbri. Zatiaľ mi prišla jedna faktúra na 1600 eur, to je všetko.

U vás teda presne uvidíme, koľko dajú Solymos, koľko Miškov a koľko Jóna?

Presne tak, preto som ich predstavil.

Chvíľu sa o vás šepkalo, že budete kandidovať na riaditeľa RTVS, nakoniec ste to odmietli. Ako ste spokojný s výsledkom voľby, respektíve jej priebehom v parlamente?

Jaroslava Rezníka budeme vedieť hodnotiť po roku. Poslední dvaja riaditelia, ktorí neboli zvolení v parlamente, ale volila ich Rada STV, boli Hreha a Nižňanský, ktorí televíziu doviedli ku kolapsu. Keď som v roku 2010 prišiel na ministerstvo, kumulovaná strata STV bola 37 miliónov eur a boli prichystané exekúcie na majetok. Prví dvaja riaditelia volení parlamentom sa volali Zemková a Mika. Obaja pôsobili maximálne pozitívne.

Práve vy ste prijali zákon o voľbe riaditeľa RTVS v parlamente. Čo si myslíte o nápade ministra kultúry Mareka Maďariča, aby bol volený akýmsi zborom voliteľov?

Tento nápad som vyslovil mesiac pred pánom Maďaričom v rozhovore pre SME. Aj ja by som bol radšej, ak by sme dokázali voliť riaditeľa RTVS kolégiom ľudí, ktorí by tam boli z titulu svojej funkcie. Rektormi významných vysokých škôl, šéfom akadémie vied a ďalšími ľuďmi, ktorí by tam boli automaticky, nie ako zástupcovia vybraní politikmi. No keď som ja riešil verejnoprávne médiá, boli v kolapse. Na stole bola téma zrušenia verejnoprávnych médií. Potreboval som vyriešiť situáciu, preto sme prijali voľbu v Národnej rade.

Ak by ste sa nestali županom a náhodou by prišla ponuka ísť do manažmentu RTVS, nelákalo by vás to?

To asi nie. Viem si predstaviť svoje budúce pôsobenie mimo politiky, aj výzvy z mediálnej oblasti, ale manažment RTVS to asi nie.

V brandži sa šepká o záujme Penty kúpiť Markízu. Penta to nekomentuje…

… Penta to ani nemôže komentovať, lebo existuje zákaz krížového vlastníctva médií.

Ktorý je obchádzaný.

A vždy bol.

Bol, už za Pavla Ruska bol.

Súhlasím. Je to zlý zákon a pokrytectvo.

Tak či tak, čo by znamenal vstup Penty do Markízy pre slovenský mediálny trh?

Je to veľmi špekulatívna otázka. Osobne si myslím, že pre rozvoj mediálneho trhu je lepšie, ak je vlastníkom slovenský subjekt, ktorý má záujem médium rozvíjať, ako keď je to niekto zo zahraničia, pre ktorého je to 138. priorita. Mimochodom, Penta je aj spolumajiteľom denníka SME, nie?

Cez nastrčenú firmu.

Nemám pocit, že by sa v obsahu SME niečo po jej vstupe zmenilo. Nemám rád strašiakov.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Župné voľby 2017

Slovensko

Teraz najčítanejšie