Denník N

Prečo je na Slovensku o jedného evanjelika menej

Slovenskí evanjelickí biskupi by sa mali vážne zamyslieť nad tým, akú cirkev budujú a aké miesto v nej bude mať dôvera, spolupatričnosť a štedrosť.

Autor je prezident Spoločnosti priateľov Slovenska v Nórsku

Niekedy na jeseň roku 1969 ma tajne pokrstili v evanjelickom kostole v Kremnici. Tajne, pretože časy neboli cirkvi naklonené a obidvaja moji rodičia boli učitelia, stal som sa takto členom evanjelickej cirkvi na Slovensku. Aj keď som sa na cirkevnom živote odvtedy aktívne nezúčastňoval, na otázku, akej som viery, som doteraz vždy odpovedal, že som krstený evanjelik, rovnako ako aj môj otec.

Podľa nedávneho rozhodnutia Zboru biskupov evanjelickej cirkvi už študentov Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského nesmie učiť teológ Ondrej Prostredník. Biskupi pod vedením generálneho biskupa Miloša Klátika oznámili listom fakulte aj Prostredníkovi odňatie kanonickej misie, a to na základe jeho vyjadrení, podporujúcich práva sexuálnych menšín na Slovensku.

K tomuto aktu dochádza v tom istom roku, v ktorom rovnako evanjelická cirkev, ale v Nórsku, od 1. februára 2017 zaviedla novú liturgiu pre sobáše ľudí rovnakého pohlavia. Predchádzalo jej rozhodnutie synody Nórskej cirkvi zo dňa 11. apríla 2016, ktoré povolilo ľuďom rovnakého pohlavia sobáše v nórskych kostoloch. K takémuto rozhodnutiu dospela nórska cirkev po niekoľkých rokoch vnútornej diskusie a po zavedení všeobecného inštitútu manželstva bez ohľadu na pohlavie od 1. januára 2009.

Téma sobášov ľudí rovnakého pohlavia sa stala poprednou už pred cirkevnými voľbami v roku 2015, pretože ju cirkevné politické hnutie „Åpen folkekirke – Za cirkev otvorenú pre všetkých ľudí“ postavilo ako jednu z kľúčových. Snahou bolo formovať cirkev, ktorá podporuje ľudskú dôstojnosť a bráni akejkoľvek diskriminácii. Cirkev, v ktorej sa budú cítiť vítaní všetci. Vychádzajúc pritom z Krista. Ten pri stretnutiach s inými vždy dvíhal utláčaných a vítal vyhnaných. Práve toto sa stalo jadrom viery v Boha a postojom tunajšej evanjelickej cirkvi.

Nórska cirkev je totiž miestom, kam viac ako tisíc rokov ľudia prichádzajú nielen so svojimi radosťami a starosťami, ale tiež s nevyriešenými a nezodpovedanými otázkami. Niekto v pevnej viere, iný silne pochybujúc. Hnutie za otvorenú cirkev sa preto rozhodlo nájsť miesto pre každého. Výsledkom tohto hľadania je univerzálnosť inštitútu manželstva ako paktu lásky a vernosti, bez ohľadu na pohlavie.

Do roku 2012 bol hlavou nórskej evanjelickej cirkvi kráľ Harald V., ktorý dovtedy predsedal synode a menoval všetkých biskupov. Kráľ tento rok oslavuje 80. narodeniny a podľa nórskej ústavy sa môže len obmedzene vyjadrovať k aktuálnym spoločensko-politickým témam. Nenechal si však ujsť príležitosť a na tému tolerancie a spolupatričnosti sa vyslovil veľmi jasne v septembri pred rokom, keď hovoril o Nóroch a o Nórsku:

„Nóri – to sú aktívni mladí, ale aj skúsení starí. Nóri sú osamelí, rozvedení, rodiny s deťmi aj staré páry. Nóri sú dievčatá, ktoré priťahujú dievčatá, a chlapci, čo majú radi chlapcov. A potom dievčatá a chlapci, ktorí sa chcú navzájom. Nóri veria v Boha, Alaha, vo Všemohúcnosť alebo v Nič. Nórom sa páči Grieg, Kygo, Hellbilies a Kari Bremnes. Inými slovami: Nóri, to ste vy. Nórsko, to sme my všetci. A keď spievame našu hymnu, ako veľmi ľúbime túto krajinu, spievame aj o nás samých. Pretože my všetci sme táto krajina. Preto je naša hymna vyznaním lásky všetkým nórskym ľuďom. Mojou najväčšou nádejou je, aby sme sa dokázali jeden o druhého oprieť. Aby sme dokázali ďalej budovať túto krajinu – na dôvere, spolupatričnosti a štedrosti. Aby sme cítili, že napriek našej rôznosti – sme jeden ľud.“

Na Slovensku vykročil zbor biskupov evanjelickej cirkvi presne opačným smerom ako nórsky kráľ a zakázal vyučovať významnému slovenskému evanjelickému teológovi len na základe odlišnosti jeho názorov. Tento teológ nie je prvým z radov slovenských evanjelikov: podobný trest postihol Jakuba Pavlúsa, ktorý bol ako kňaz dokonca nútený Slovensko opustiť.

Slovenskí evanjelickí biskupi by sa mali vážne zamyslieť nad tým, akú cirkev budujú a aké miesto v nej bude mať spomínaná dôvera, spolupatričnosť a štedrosť. Ich rozhodnutie je totiž nielen v priamom rozpore so situáciou tej istej cirkvi v Nórsku, je predovšetkým v rozpore so základnými princípmi cirkevného spoločenstva stavajúceho na protestantizme. Je v rozpore s demokratickým duchom evanjelickej cirkvi, ktorá sa pri svojom zrode nebála ani odlišného názoru, ani autoritárskej hierarchie. Slabosť prejavená umlčaním iného názoru je protikladom viery a z nej vyplývajúcej odvahy. Netolerantnosť a trestanie je opakom pochopenia a lásky, ktorú evanjelické cirkvi hlásajú. Budovanie kostolného prahu, ktorý v roku 2017 na Slovensku môžu prekročiť len vyvolení, je absolútnym popretím princípu rovnosti pred Bohom, ktorý je fundamentom tejto cirkvi.

Keďže rozhodnutie Zboru biskupov evanjelickej cirkvi je v príkrom rozpore s mojím vnútorným presvedčením, ako by evanjelická cirkev na Slovensku mala fungovať, oznámil som generálnemu biskupovi svoje vystúpenie z radov ECAV.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie