Kurdi na ceste k nezávislosti

Podľa dostupných údajov sa 70 percent z odhadovaných ôsmich miliónov irackých Kurdov zúčastnila referenda o nezávislosti Kurdistanu a iných oblastí Iraku, kde žije podstatný podiel kurdského obyvateľstva. A ešte vyšší podiel tých, ktorí sa na hlasovaní zúčastnili – má to byť viac ako 90% – hlasovalo za nezávislosť. Väčšinu sveta to však napriek tomu nechalo chladnou. Pritom štátnosť v dnešnom svete závisí od uznania iných štátov. Takže čo sa stane teraz?

Kritériá secesie

Samozrejme, neexistuje a ani by nemalo existovať žiadne automatické právo na sebaurčenie. Jedna vec bola túžba ľudí v kolóniách ovládaných vládami v tisíce míľ vzdialených mestách, ktorým boli upierané mnohé práva a ktorí sa po skončení druhej svetovej vojny rozhodli pre nezávislosť. Ale niečo úplne iné je, keď chce nezávislosť vyhlásiť jeden región už existujúceho nezávislého štátu. Svet, v ktorom by sa štáty delili tak často, akoby si to predstavovali secesionisti, by bol v ešte väčšom chaose, ako ten, v ktorom už žijeme.

Tu sa prirodzene natíska otázka: za akých okolností by sa mali lídri a obyvateľstvo snažiť opustiť jednu krajinu a vytvoriť si vlastný štát a kedy by ich v tom malo medzinárodné spoločenstvo podporiť? Neexistuje žiadny všeobecne platný súbor štandardov, ale dovoľte mi navrhnúť niektoré, ktoré by sa mali uplatniť:

– Mala by sa brať do úvahy história, ktorá ukáže jasnú kolektívnu identitu ľudí, ktorí by chceli založiť nezávislý štát.

– Dôležité je tiež nespochybniteľné zdôvodnenie, teda obyvateľstvo musí byť schopné preukázať, že za súčasný stav platí veľkú politickú, fyzickú a ekonomickú cenu.

– Obyvateľstvo by malo dať jasne najavo, že silne preferuje nový a odlišný politický status.

– Nový štát by mal byť životaschopný, pretože poslednou vecou, ktorú dnes svet potrebuje, je ďalší zlyhávajúci štát.

– Secesia nemôže ohroziť životaschopnosť pôvodného štátu, ani bezpečnosť susediacich štátov.

Z hľadiska uvedených štandardov je snaha Kurdov o nezávislosť veľmi presvedčivá. Kurdi majú silný zmysel pre kolektívnu históriu a národnú identitu, ale po prvej svetovej vojne štátnosť nedosiahli. Nie však z vlastnej viny, hoci ich prípad bol rovnako presvedčivý ako prípady iných národov, ktorých nádeje sa naplnili. Za Saddáma Husajna irackí Kurdi veľmi trpeli. (Diktátor proti nim dokonca použil chemické zbrane.) Nezávislý Kurdistan má potenciál byť ekonomicky nezávislý vďaka zásobám ropy. A Irak by bol aj bez Kurdistanu stále životaschopný, podobne ako iné susedné krajiny.

Nič takého

Napriek tomu sa túžba Kurdov v severnom Iraku po vlastnom štáte stretáva najmä s odporom. Irackú centrálnu vládu znepokojuje strata územia a signifikantnej časti ropných zásob, a tak je proti kurdskej secesii. Turecko, Irán a Sýria sú tiež proti kurdskému štátu, nech by ležal na akomkoľvek území, pretože sa boja, že ich vlastné kurdské menšiny by mohli byť „infikované vírusom“ kurdskej štátnosti, mohli by sa snažiť odtrhnúť sa, vytvoriť vlastný štát, alebo sa pripojiť k novému kurdskému štátu, ktorý by sa odčlenil od Iraku.

Iracká vláda hneď pohrozila, že zavrie svoj vzdušný priestor pre lietadlá letiace z alebo do kurdského regiónu. A Turecko pohrozilo, že zatvorí ropovod, od ktorého závisí kurdský export ropy. Nebezpečenstvom takýchto opatrení je, že môžu ohroziť životaschopnosť novej entity, nehovoriac o riziku vojenských stretov.

Aj USA sú proti kurdskej nezávislosti, pretože si uvedomujú odpor susedných štátov, ktorý by mohol prispieť k už aj tak turbulentnej situácii na Blízkom východe. Ale pravdou je aj to, že Kurdi spĺňajú mnoho kritérií štátnosti, majú politický systém s demokratickými prvkami a sú lojálni a efektívni spojenci v boji proti islamskému štátu tak v Iraku, ako aj v Sýrii. A odpor neliberálneho Turecka, imperiálneho Iránu, Iraku do veľkej miery ovplyvňovaného Iránom a sýrskeho režimu, ktorý vďačí za prežitie Iránu a ruskej intervencii, len posilňuje geopolitický argument pre kurdskú štátnosť.

Skúste rozhovor

Jednou z možností pre Spojené štáty a Európsku úniu, ktorá je k myšlienke kurdskej nezávislosti tiež chladná, by mohla byť podpora či účasť na vyjednávaní medzi kurdskou regionálnou vládou a irackou vládou v Bagdade. Takéto rozhovory by mohli viesť ku kompromisu, ako by si mohli rozdeliť zdroje a územie. Paralelné rozhovory, ktorých by sa účastnilo Turecko a kurdská regionálna vláda, by sa zas mohli zaoberať ekonomickými a bezpečnostnými témami.

Spojené štáty a Európska únia by tiež mali jasne povedať, že akákoľvek podpora, ktorú poskytnú kurdským secesionistom, nie je precedensom pre iných. Na svete je dnes viac ako 190 nezávislých štátov a vznik nových nie je ani jednoduchý, ani priamočiary. Každá snaha o nezávislosť sa musí posudzovať nanovo, podľa daných okolností. Národy majú v každom prípade právo podieľať sa na vytváraní svojej budúcnosti, ale každá skupina si o nej nemôže rozhodovať len sama. O tom, čo preferujú irackí Kurdi, už vieme. Nie je ani fér, ani udržateľné nebrať ich ciele vážne.

© Project Syndicate