Nobelovku dostali za dohodu o zákaze jadrových zbraní, ktorú nepodpísali veľmoci ani Slovensko

Začiatkom júla tohto roka v OSN schválili zmluvu, aká tu ešte nebola. Od zhodenia prvej atómovej bomby prešlo 72 rokov, no až tento rok prijali dohodu, ktorá takúto zbraň vyslovene zakazuje.

„Svet čakal na túto zmluvu 70 rokov,“ povedala kostarická diplomatka, ktorá viedla rokovania.

Dohody, ktoré zakazujú používanie biologických či chemických zbraní, nášľapných mín a kazetových bômb, pritom svet prijal už dávnejšie, hoci mnohé kľúčové krajiny ich nepodpísali.

Až v júli 2017 však prišlo k zmluve, ktorá zakazuje „vývoj, testovanie, výrobu, hromadenie, presun, použitie a hrozbu použitia jadrových zbraní“. Najhorších, aké ľudstvo vymyslelo.

Dalajláma aj Yoko Ono

Zmluvu presadila organizácia s názvom Medzinárodná kampaň za odstránenie jadrových zbraní. Vznikla len v roku 2007 a združuje vyše 400 organizácií z viac ako sto krajín. Rozpočet od súkromných donorov má milión dolárov ročne a podporujú ju dalajláma, herec Martin Sheen, Desmond Tutu či Yoko Ono.

Cieľ organizácie je jasný. Snaha o to, aby raz na planéte Zem znova nebola ani jedna jadrová hlavica. Momentálne ich je 15-tisíc. Vlastní ich 9 krajín, najviac (asi 7-tisíc) má Rusko a Spojené štáty.

„Ešte sme neskončili. Táto práca nie je na konci, pokiaľ nezmiznú jadrové zbrane. Nesú v sebe riziko doslova konca sveta. Pokiaľ budú existovať, to riziko tam bude,“ povedala tento týždeň líderka kampane Beatrice Fihnová pre AFP.

• USA: 6800 vojnových hlavíc
• Rusko: 7000
• Británia: 215
• Francúzsko: 300
• Čína: 270
• India: 110 – 120
• Pakistan: 120 – 130
• Izrael: 80
• Severná Kórea: menej ako 10 (zdroj: ICAN)

Mnohí o tejto organizácii netušili až do piatka, keď sa jej Nórsky Nobelov výbor rozhodol udeliť Nobelovu cenu za mier za rok 2017.

Cenu za „poukazovanie na katastrofické dôsledky týchto zbraní a prelomovú snahu dosiahnuť ich zákaz“ dostali aktivisti práve v roku, keď riziko vojny (možno aj jadrovej) medzi Spojenými štátmi a Severnou Kóreou stúplo po tom, čo režim Kim Čong-una otestoval okrem iného aj vodíkovú bombu.

„Riziko použitia jadrových zbraní narástlo. Niektoré štáty modernizujú svoj jadrový arzenál a je reálne nebezpečenstvo, že viac krajín sa bude snažiť získať jadrové zbrane, berúc si príklad zo Severnej Kórey,“ znie v stanovisku Nobelovho výboru.

Slovensko proti

O dohode v júli píše ako o prelomovej, no nie všetci majú ten názor. Dohodu totiž nepodpísala žiadna jadrová veľmoc, rovnako ani žiadny štát NATO. Schválilo ju 122 krajín, zatiaľ ju podpísalo 53 štátov, tri (Vatikán, Thajsko a africká Guyana) ju stihli ratifikovať.

Podporujú ju štáty Latinskej Ameriky, Afriky a juhovýchodnej Ázie, z Európy sa pripojilo Írsko a Rakúsko. Platí len pre krajiny, ktoré ju ratifikujú.

Argumenty krajín, ktoré sú proti tejto dohode, boli tie, že sa treba držať doterajšej Zmluvy o nešírení jadrových zbraní prijatej v roku 1968. Momentálne je jej signatármi 189 štátov. Nepodpísala ju len India, Pakistan a Izrael a vystúpila z nej Severná Kórea. Teda všetko krajiny, ktoré získali jadrové zbrane.

Proti bolo aj Slovensko. Podľa vyjadrenia diplomacie naša pozícia vychádza zo spoločného stanoviska členských krajín NATO.

„Podporujeme jadrové odzbrojenie a kontrolu jadrových zbraní na základe Zmluvy o nešírení jadrových zbraní z roku 1968. Tá by mala byť naďalej základným kameňom celosvetového režimu nešírenia jadrových zbraní. Máme za to, že navrhovaná dohoda napriek vysokým ambíciám svet jadrových zbraní nezbaví, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Neakceptuje ju žiadna jadrová veľmoc, neexistuje verifikačný mechanizmus a spochybňuje sa citlivo vyskladaný mechanizmus existujúcej Zmluvy o nešírení jadrových zbraní,“ znie stanovisko ministerstva zahraničia.

Podľa zástancov novej dohody však predchádzajúca zmluva len zakazuje šírenie ďalších zbraní a nesmeruje k ich celkovému zákazu.

Chcú vytvoriť tlak

To, že jadrové veľmoci sa k zmluve okamžite pridajú, neočakávajú ani samotní aktivisti. Veria však, že keď množstvo krajín podpíše dohodu, vytvorí sa na nich tlak.

Aktivisti majú príklad z minulosti. V roku 1997 prijali v kanadskej Ottawe dohodu o zákaze nášľapných mín. Doteraz ju nepodpísalo 35 krajín vrátane USA, Ruska a Číny. Vytvoril sa však tlak na to, že teraz ľudia považujú tieto zbrane za neprípustné.

Nášľapná mína je nebezpečná v tom, že zabíja civilistov aj desiatky rokov po skončení konfliktu a odmínovanie je náročné. V roku 2015 zahynulo na následky zranení spôsobených nášľapnými mínami a nevybuchnutou muníciou takmer 6500 ľudí.

„Čím viac krajín odmietne jadrové zbrane a čím väčšia časť verejnosti si začne myslieť, že sú neprijateľné, tým ťažšie bude pre jadrové veľmoci obhajovať ich,“ povedala Fihnová pre AFP.

„Kľúčové je, že to mení právny rámec,“ dodal podľa Atlantic Richard Moyes z organizácie Article 36, ktorá je takisto súčasťou kampane.

Efekt odstrašenia

Argument štátov, ktoré sú proti, však je, že – akokoľvek čudne to znie – jadrové zbrane hrajú aj pozitívnu rolu. Aj vďaka hrozbe, že ich použitie spôsobí jadrovú vojnu a možno koniec ľudskej civilizácie, zostala studená vojna medzi Východom a Západom len studenou. USA a Sovietsky zväz mali vtedy desaťtisíce jadrových zbraní.

„Táto iniciatíva ignoruje realitu medzinárodnej bezpečnosti. Pripojenie sa k dohode o zákaze je nekompatibilné s politikou jadrového odstrašovania, ktorá bola kľúčová pri udržaní mieru v Európe a severnej Ázii za posledných 70 rokov,“ píše sa vo vyhlásení Francúzska, USA a Británie z júla.

Ako dodali tieto štáty, „bez vyriešenia bezpečnostných otázok by zákaz jadrových zbraní nezvýšil medzinárodný mier a bezpečnosť“.

„Teoreticky to funguje len vtedy, keď ste pripravení jadrové zbrane aj použiť. Inak vás druhá strana môže obviniť, že len blafujete. Je to tiež založené na tom, že lídri sú rozumní a príčetní,“ oponoval pre New York Times Daryl Kimball z aktivistickej skupiny Asociácia pre kontrolu zbraní.

Jadrové zbrane malo doteraz 13 krajín, no vzdali sa ich len Južná Afrika a Kazachstan, Bielorusko a Ukrajina, ktoré ich zdedili po rozpade ZSSR. Žiadna iná krajina sa ich nezriekla, hoci napríklad líder labouristov v Británii Jeremy Corbyn takú snahu podporoval. Niektorí si myslia, že ak by sa jedna krajina vzdala jadrových zbraní, povzbudila by ostatné.

Existuje aj ďalší argument, prečo sa to zrejme nestane. Jadrové zbrane znamenajú moc. „Vlastníctvo jadrových zbraní je jedna z vecí, ktorou sa veľmoc líši od obyčajného štátu,“ povedal pre Quartz Stewart Patrick z think-tanku Rada pre zahraničné vzťahy.

Nobelov výbor verí, že udelenie tohtoročnej ceny mieru pre bojovníkov proti jadrovým zbraniam môže pomôcť zvýšiť tlak, aby veľmoci uvažovali inak.