Keď môže byť Machala na školstve, Rostas raz môže byť aj ministrom zahraničia (udalosti týždňa)

Iveta Radičová, bývalá premiérka

Udalosť týždňa

Na Slovensku neplatí „padni, komu padni“, ale „padni nepohodlným oponentom“. Len voči opozícii, kritikom vládnej moci funguje polícia, prokuratúra, súdnictvo tak, ako by mali voči všetkým v duchu rovnosti pred zákonom. Je to jasný dôkaz mocenskej okupácie spravodlivosti. Čo je účelom hry okrem zastrašenia, prekrytia vlastných káuz, odvrátenia pozornosti od skutočných problémov, spochybnenia, likvidácie autority každého oponenta? Opätovná prezidentská kandidatúra Roberta Fica, ktorý začne relativizovať ešte aj svoju vtedajšiu prehru?

Prešľap týždňa

Každé zvyšovanie daní, nech sú dôvody akokoľvek racionálne a nech tak činí ktokoľvek, či v Bratislave, alebo v Bruseli, sa stretne s väčšinovým negatívnym postojom. Na takéto zistenie nie je potrebný žiadny prieskum. Zažili sme, vieme. Pokiaľ však chceme napomôcť negatívnemu vnímaniu zatiaľ neexistujúceho jadra EÚ, tak, samozrejme, otázka spojenia „jadra a vyšších daní“ politický zmysel dáva, aj keď je to sociologický nezmysel. Sociologický nezmysel však má svoj manipulatívny účel.

 

Ján Štrasser, spisovateľ

Udalosť/prešľap týždňa I.

Andrej Kiska v roku 2014 v priamom súboji o Grasalkovičov palác knokautoval svojho súpera Roberta Fica. Nemusíte byť psychiatrom, aby vám bolo jasné, že to vo Ficovom srdci zanechalo nezahojiteľnú ranu. Navyše Kiska nepatrí do sveta, ktorý reprezentovali/reprezentujú ľudia ako Mečiar a Fico. Aj – či najmä – toto je podstatou konfliktu prezidenta a premiéra, ktorý v posledných dňoch vypukol s plnou intenzitou. Pred dvadsiatimi rokmi namontoval Fedor Flašík na budovu oproti prezidentskému palácu hodiny, aby odpočítavali čas do odchodu Michala Kováča z úradu. Tie hodiny sú tam znova! Virtuálne ich tam osadil Robert Fico. To najhoršie by bolo, keby sa Andrej Kiska a ľudia z jeho sveta na ne pasívne a rezignovane pozerali.

Udalosť/prešľap týždňa II.

► Príspevok na nepretržitú starostlivosť o príbuzného s ťažkým zdravotným postihnutím sa od januára zvýšil o 27 eur na súčasných 250 eur.

►► Advokát Bžán má od štátu dostať 64 000 000 eur.

► Opatrovateľský príspevok dnes dostáva vyše 53 000 ľudí a štát to mesačne stojí asi 9 000 000 eur.

►► Advokát Bžán má od štátu dostať 64 000 000 eur.

►Minister Richter v minulosti niekoľkokrát povedal, že príspevok by sa mal zvýšiť na čistú minimálnu mzdu. V súčasnosti je 374 eur. Nič sa však nezmenilo.

►► Advokát Bžán má od štátu dostať 64 000 000 eur.

►►► Žijeme v štáte s ťažkým zdravotným postihnutím.

Prešľap týždňa

Lukáš Machala je novým šéfom služobného úradu ministerstva školstva. Žeby si ho ministerka Lubyová vybrala preto, lebo ju on vybral svojmu šéfovi Dankovi za ministerku? Lubyová chce Učiace sa Slovensko? Má Prepadajúce (sa hanbou) Slovensko.

 

Eugen Korda, novinár, .týždeň

Udalosť týždňa

Vlastne, nie je to nič nové. Máme predsedu vlády, ktorý klame. Podaktorí novinári túto jeho vlastnosť eufemisticky nazývajú „zavádzanie“, ale on je, jednoducho povedané, obyčajný klamár. Najvypuklejšie sa to ukázalo pri kauze takzvaných Kiskových daňových podvodov. Ešte aj jeho kamarát, generálny prokurátor, mu prilepil na čelo nálepku ohýbača pravdy. Pravdou však je aj to, že v našej krátkej histórii sme tých klamárov vo verejných funkciách mali a stále máme požehnane. Pán predseda vlády nie je žiadnou výnimkou. A tak tu vyvstáva otázka: prečo klamárov neustále do funkcií volíme, namiesto toho, aby sme ich poslali do zabudnutia? Takže pre mňa udalosťou týždňa nie je ani tak škandál, ktorý Robert Fico vyvolal, ale vlastnoručné a úplné obnaženie jeho charakteru.

Prešľap týždňa

Ak si niekto myslel, že príchodom pani Lubyovej na post ministerky školstva sa niečo zmení, tak sa nemýlil. Všetko sa zmenilo. K horšiemu. Táto bývalá prognostička už pri prvom nátlaku neodolala neuveriteľnému šarmu predsedu parlamentu a do funkcie vedúceho úradu dosadila konšpirátora. Teraz sa ukazuje, že ňou deklarovaná nezávislosť bola len dymovou clonou, za ktorú ukrýva svoju neukojiteľnú túžbu po funkciách a moci… To mi nakoniec potvrdilo, v súkromných rozhovoroch, aj niekoľko jej bývalých kolegov… Škoda, že len v súkromných… Učitelia sa teraz môžu tešiť na to, že sa nezmení nič k lepšiemu, a modliť sa, aby to nebolo ešte horšie.

Podcenená udalosť

Napriek tomu, že ho kopú, kde sa dá, zdá sa, že prezidenta Kisku ešte na lopatky nedostali. Zákon, ktorý by umožňoval pánom Ficovi a Dankovi udeľovať honorované vyznamenania, vrátil do parlamentu s tým, že je protiústavný. Som si istý, že ani tento argument nezastaví koaličný hlasovací stroj a zákon nakoniec prejde. Len by som sa rád popýtal niektorých poslancov Mosta-Híd, či im takéto krivenie chrbtíc naozaj stojí za to.

 

Braňo Bezák, copywriter, hudobník

Udalosť týždňa

Klus aj Mičev sa vzdali kandidatúry a tým vysoko zvýšili pravdepodobnosť, že Kotleba aj so svojou bandou opustí banskobystrický župný úrad. Tie výbuchy nadšenia nad týmto krokom však len ukazujú, ako hlboko je zakopaná latka normálnosti v slovenskej politike. Prekvapuje nás, že politici dodržali slovo.

Prešľap týždňa

Predstava, že sa raz T. E. Rostas stane ministrom zahraničných vecí SR, vyzerá po tomto týždni o čosi reálnejšie. Keď sa mohol popredný predstaviteľ panslovanskej idiocie Lukáš Machala stať úradníkom na ministerstve školstva, je možné všetko.

Citát týždňa

„Tie otázky sú formulované tak, aby otvorili ľuďom oči,“ povedal Richard Sulík o prieskume, v ktorom podľa neho neboli použité sugestívne otázky.

 

Karolína Stach, politická radkyňa v Európskom parlamente 

Udalosť týždňa

Informačnému cyklu mimo Slovenska tento týždeň ďaleko pred všetkým ostatným dominovali udalosti v Katalánsku a masová streľba v Nevade. Ak sa nenahneváte, z množstva slovenských správ a podenkových provokácií vyberiem radšej architektonické ceny CE.ZA.AR. Nie preto, že ide o najšokujúcejšiu správu týždňa, ale preto, že príťažlivosť verejného priestoru má schopnosť vplývať na kvalitu nášho života. Je preto dôležité oceniť kvalitu a zasadiť sa o to, aby napríklad zanedbávané budovy verejného charakteru (školy, úrady, knižnice) plnili – a áno, aj pomocou dizajnu a architektúry – svoj spoločenský a kultúrny rozmer. Ak sa vám zdá takáto úvaha zbytočná, skúste si spomenúť na dojmy zo škandinávskych krajín, z Francúzska či Švajčiarska. Príjemné domy, štvrte a mestá sa tam nepostavili samy.

Prešľap týždňa

Denník N priniesol tento týždeň rozsiahly článok o integrácii chudobných detí v Žiline. Ukázal v ňom, aká nebezpečne tenká čiara vedie medzi šancou detí na vzdelanie a ich odpísaním na špeciálnej škole (na ktorú nemusia vôbec patriť). Nedá sa závidieť ani mestským politikom – mnohí rodičia-voliči sa integrácii silno bránia a nepomáhajú ani rozšírené mýty a nenávisť. Príbehov ako v Žiline je na Slovensku mnoho a je jedno, či ide o deti chudobné, rómske či zdravotne znevýhodnené. Bez integrácie to však nepôjde. Dobrá správa je, že sa to dá. Zlá, že je to ťažké a pre mnohých veľmi nepríjemné. Preto si na takéto úlohy volíme ľudí, ktorí sa považujú za schopných riešiť aj náročné úlohy – politikov.

Podcenená udalosť

Nobelovu cenu za chémiu za rok 2017 dostali Joachim Frank, Jacques Dubochet, Richard Henderson. Poslední dvaja spomínaní boli súčasťou výskumných projektov financovaných Európskou úniou. Áno, od eurofondov k Nobelovi!

 

Sergej Michalič, politický konzultant

Udalosť týždňa

Udalosťou týždňa bol pre mňa koncert našich schopností.

Napríklad schopnosti znovu a znovu analyzovať strategické zámery Roberta Fica tam, kde žiadne nemá. Tentoraz jeho ostrý útok na prezidenta, ktorý premiér nepotreboval podnikať, lebo prezident čelil reputačnej výzve aj bez toho. Lenže priamy, často brutálny útok na politického nepriateľa, ktorý mu otravuje život, je Ficov celoživotný politický basic instinct. Takto sa správal vždy, rovnako, opakovane. A takmer nikdy tým nesledoval žiadne ďalekonosné politické zámery (a ak výnimočne áno, tak ich nedosiahol alebo dosiahol opak). Napríklad štátnik, prepytujem, má obyčajne aspoň matnú predstavu, čím chce, aby sa útok/vojna skončili. Politik útočí preto, lebo môže. Nové kolo eskalácie preto príde zajtra alebo o mesiac. Načasovanie nemusí mať zjavnú logiku a nebude v tom žiaden sofistikovaný plán. Na rozdiel od komentátora denníka N nepovažujem tohtotýždňový premiérov príspevok v HN za „relatívne ústretový text“ voči prezidentovi, ale tipujem teasing na nové, dosiaľ nerozohrané motívy, ktoré v tejto vojne ešte prídu na rad. Pekne sa to už neskončí.

Ďalšou schopnosťou, ktorú sme tento týždeň preukázali, bola schopnosť tešiť sa zo samozrejmostí. Martin Klus a Stanislav Mičev odstúpili zo súťaže o župana v BB kraji. Správne, dôležité, chvályhodné rozhodnutie bezpochyby. V skutočnosti vyplnenie vlastného slova, záväzku, ktorý obaja dali pred niekoľkými mesiacmi iniciatívne, verejne, sami od seba, bezpodmienečne a bez nátlaku: ako rozvážnu osobnú aj politickú stratégiu. Podľa mnohých reakcií to vyzerá tak, že za viac-menej štátnické gesto sa na Slovensku považuje aj len normálne dodržať slovo. Sú na to rôzne názory: niektorým sa to zdá na jasot málo, iní v tom vidia podstatný pokrok.

Alebo naša schopnosť robiť rýchle súdy a potom monitorovať vlastné prekvapenie, ak nie úplne vyšli. Generálny prokurátor Čižnár mal veľmi dlhý čas v niektorých politických a mediálnych kruhoch jedinú nálepku: Ficov spolužiak. Pritom pri troche dobrej vôle bolo možné zaregistrovať, že osobnostne ide o človeka, ktorý sa chce na seba pozerať do zrkadla s uspokojením. Môže sa niekomu zdať atmosféra, v akej na brífingu komentoval a uvádzal na pravú mieru vyjadrenia premiéra a prezidenta, akoby bola vystrihnutá z iného času a iného prostredia, než patrí k úradu generálnej prokuratúry v našom storočí tu a teraz. Lenže v skutočnosti bola forma a atmosféra typicky naša, zato niektoré postrehy a stanoviská netypicky úprimné a presné.

Prešľap týždňa

Po nedávnom obvinení agentúry Focus z manipulácie krajského prieskumu, ktoré vzniesol Martin Klus (SaS), boli tento týždeň zverejnené celoslovenské údaje z dielne agentúry Polis Slovakia, s. r. o., na otázky zadané stranou Sloboda a Solidarita. Rozčuľovať sa nemá význam. Ide o cynické teroristické útoky na krehkú dôveru civilného obyvateľstva vo zvyšky profesionality na tomto poli ľudskej činnosti na Slovensku – a takto by sme k nim mali pristupovať.