Denník N

Čo sledujú Slováci viac než články o Kaliňákovi? Články o migrantoch

Pozreli sme sa, či na slovenskom Facebooku majú väčší ohlas články s kľúčovými slovami ako „migranti“ a „utečenci“ alebo s kľúčovými slovami „Bašternák“ a „Kaliňák“.

Dvakrát od posledných volieb čelil minister vnútra Robert Kaliňák odvolávaniu v parlamente. Za kauzu Bašternák ho na odchod priamo vyzvala opozícia i prezident a nepriamo aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.

Podozrenie, že Ladislav Bašternák vďaka politickému krytiu pripravil štát o milióny eur, bolo impulzom pre šesť protikorupčných pochodov, ktoré sa konali v štyroch slovenských mestách.

Chceli sme vedieť, či na slovenskom Facebooku prekryla táto najväčšia politická kauza aj správy o migrantoch, ktorí sa tu v roku 2015 stali témou číslo jedna.

Využili sme databázu Buzzsumo. Pomocou nej sme zisťovali, či mali väčšie ohlasy články, ktoré obsahovali v titulku slová „migranti“, „imigranti“, „utečenci“, alebo články s kľúčovými slovami „Kaliňák“ a „Bašternák“ (resp. variácie týchto slov a mien v iných pádoch).

Čo vyplynulo?

Prvým zistením je, že aj v poslednom roku boli správy o migrantoch s miernym náskokom zdieľanejšie než články o Kaliňákovi a Bašternákovi.

Druhé zistenie: najzdieľanejšie články o migrantoch pochádzali z dezinformačného webu, ktorý dlhodobo vedie kampaň proti prozápadnému smerovaniu Slovenska.

A tretím, nijak prekvapivým, zistením bolo, že väčšina najzdieľanejších článkov o migrantoch mala negatívny nádych.

Vyhral proruský web

Teraz konkrétne: Vôbec najviac zdieľaní, „lajkov“ a komentárov (9300) pri téme migranti nazbieral článok s titulkom: „Andy Hryc: Imigranti sú obrovská nevzdelaná masa, ktorá sa chce mať dobre“. Na druhom mieste skončil článok „Európsky súd rozhodol: Imigranti majú právo na sociálne dávky. Zaplatia ich daňoví poplatníci európskych krajín“, ktorý mal skoro osemtisíc interakcií.

Oba publikoval server Hlavné správy, ktorý po vypuknutí konfliktu na Ukrajine v roku 2014 začal vo veľkom chrliť proruskú propagandu.

Ako veľmi sa v skúmanom období dotkla Slovenska migračná kríza? Podľa štatistík ministerstva vnútra udelilo Slovensko za uplynulých dvanásť mesiacov azyl presne dvadsiatim siedmim utečencom.

Príklad prvý: kľúčové slovo „imigranti“

Príklad druhý: kľúčové slovo „migrantov“

Príklad tretí: kľúčové slovo „utečencov“

Pri téme Kaliňák a Bašternák pre zmenu vyhrávali články, ktoré uverejnili tradičné médiá, čo však nebolo prekvapivé.

Dezinformačné weby sa korupčným kauzám venujú len okrajovo. Väčšina ich produkcie sa točí okolo úzkeho okruhu tém: migranti, homosexuáli, „diktát Bruselu“, konflikt na Ukrajine, „zapredané mainstreamové médiá“ či údajný rozvrat západnej civilizácie.

Pri Kaliňákovi boli napokon najzdieľanejšie články s titulkami „Kaliňák: Korupcia na najvyšších miestach neexistuje, niet čo stíhať“ a „Prezident hovorí, že Kaliňák by mal odísť a za Fica sa v OSN hanbil“ uverejnené na webe Denníka N. Nazbierali medzi 6,5 až 7,5 tisíca interakcií.

Príklad štvrtý: kľúčové slovo „Kaliňák“

Príklad piaty: kľúčové slovo „Bašternák“

Ako sme postupovali

Údaje sme skúmali v spolupráci s grafikom a publicistom Jakubom Godom, ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje. Ako zdroj sme využili platenú databázu Buzzsumo.com, ktorá okrem iného slúži na analýzu facebookového obsahu. Umožňuje jednoducho zistiť, koľko zdieľaní, „lajkov“ či komentárov získali články obsahujúce vybrané kľúčové slová.

Zaujímali nás tie, ktoré v titulku obsahovali tri kľúčové slová k migrantom a dve kľúčové slová ku kauze Bašternák a ich verzie v niektorých pádoch. Všetky sa týkali obdobia od 25. septembra 2016 do 25. septembra 2017. Celkovo sme dostali 21 tabuliek, v ktorých bolo vždy desať najzdieľanejších článkov s daným slovom (v tomto článku ukazujeme päť z nich).

Táto metóda, prirodzene, nie je stopercentná. Išlo len o rýchly prieskum, ktorý zahŕňal iba niektoré z možných kľúčových slov. Pokiaľ napríklad titulky obsahovali termíny ako „moslimovia“, „Afričania“, „prisťahovalci“, v našich tabuľkách sa neobjavili.

Vplyvný hráč

Výsledky tohto krátkeho výskumu ukázali, že dezinformačné weby, ktoré ešte pred pár rokmi neexistovali alebo ich navštevoval len málokto, sa vďaka Facebooku stali vplyvným hráčom slovenského internetu.

Neznamená to, že by mali celkovo vyššiu čítanosť než tradičné médiá. Napríklad portál Hlavné správy patrí ledva do prvej stovky najčítanejších slovenských webov. Databáza Similarweb.com pri ňom eviduje medzi 2,5 až štyrmi miliónmi návštev mesačne.

Na porovnanie: najčítanejšie spravodajské denníky ako Cas.sk, Topky, Aktuality či Sme.sk majú podľa ich metodiky dvadsať až tridsať miliónov návštev mesačne.

Vďaka Facebooku však dezinformačné weby pri niektorých témach, ako sú práve migranti, dokážu byť minimálne vyrovnaným partnerom tradičných médií.

Vlani zvíťazil neonacistický web

Na tento trend upozornil už podobný výskum Jakuba Godu z minulého roku, o ktorom písal vo svojom blogu. V datábáze Buzzsumo si vtedy pozrel, z akých webov pochádzali najzdieľanejšie články, ktoré v titulku obsahovali slová ako „EÚ“, „migranti“ alebo „Merkelová“.

Išlo o články, ktoré vznikli v prvých mesiacoch po vypuknutí migračnej krízy. Výsledok bol však podobný. Napríklad pri kľúčovom slove „EÚ“ s obrovskou prevahou vyhral článok „Kvóty na prerozdelenie slovenských Cigánov v EÚ” z roku 2015.

Nepodpísaný autor v ňom svojráznym humorom navrhoval, že pokiaľ chce Angela Merkelová rozdeľovať utečencov, tak si má Európska únia na revanš rozdeliť slovenských Rómov. Týmto návrhom trafil vkus veľmi početného publika. Na Facebooku pozbieral 35-tisíc zdieľaní, „lajkov“ a komentárov, čo bolo sedemkrát viac, než mal druhý najzdieľanejší článok so skratkou „EÚ“ v titulku.

Odkiaľ sa vzal? Článok publikoval server Beo.sk, ktorý bol niekoľko rokov jedným z hlavných webov slovenských neonacistov. Jeho názov priamo odkazoval na noviny Völkischer Beobachter, ktoré v Hitlerovom Nemecku vydávala strana NSDAP.

Hoaxy a propaganda

Slovensko

Teraz najčítanejšie