nedeľa

Ako sa dá prehrať s niekým, kto je tak mimo ako Trump? Clintonová viní seba, všetko a všetkých

Ubolená kronika volebnej porážky Hillary Clintonovej je miestami vtipná, sem-tam nečakane úprimná, ale nekorešponduje so svojím titulom Čo sa stalo. Neobsahuje totiž nič, čo by sme doteraz nevedeli.

Hillary Clintonová a jej kniha Čo sa stalo. Foto – AP

Písanie tejto knihy muselo Hillary Clintonovú bolieť. Mohla to byť spolu s červeným vínom, jogou, televíziou, knihami a prechádzkami v lese istá forma psychoterapie. Či po nej prišla úľava a akceptácia, vie len samotná autorka, ale odhad bude zrejme taký, že skôr nie.

Na to je v Clintonovej siedmej knihe priveľa hnevu, sebaľútosti, tvrdohlavosti a znechutenia až zhnusenia. Tie pocity sú však oprávnené.

Ak si totiž odmyslíme niekoľko vonkajších faktorov, viacerých doteraz v americkom predvolebnom zápolení nevídaných, faktom je, že Clintonová so svojím tímom viedla kampaň, ktorá sa skončila víťazstvom Donalda Trumpa. A v tomto kontexte je naozaj úplne jedno, že bývalá šéfka diplomacie dostala o takmer tri milióny hlasov viac ako veľkohubý boháč s minimálnymi predpokladmi a skúsenosťami na riadenie krajiny, ktorá bola desaťročia lídrom slobodného sveta.

Clintonovej kampaň, a ona na to vo svojej knihe často upozorňuje, bola výnimočná aj tým, že bola prvou ženou (o tom, v čom všetkom bola prvá, hovorí a píše rada), ktorá bola prezidentskou kandidátkou hlavnej politickej strany, a proti nej stál muž otvorene pohŕdajúci ženami, ktoré nezodpovedajú jeho estetickým a patriarchálnym kritériám. A Clintonová sa, nie celkom nesprávne, domnieva, že sexizmus a mizogýnia boli jedným z faktorov, ktoré ju pripravili o Oválnu pracovňu.

Mea culpa

Hneď v úvode knihy Clintonová na rovinu priznáva, že „svoju prácu neurobila dobre, a bude s tým musieť žiť do konca života“. O vlastnej vine, hlúpych a v konečnom súčte fatálnych chybách (súkromný server, zlé nasmerovanie posledných verejných vystúpení, prílišné spoliehanie sa na dáta, ktoré vyhrali kampaň Obamovi), či o tom, že na ľudí nepôsobí práve sympaticky, píše na viacerých miestach 500-stranovej knihy.

To však neznamená, že zlyhanie pripisuje v plnom rozsahu sebe. Ukazuje na

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |