Denník N

SNS chce na Slovensku zakázať zahaľovanie tváre na verejnosti

Predseda SNS Andrej Danko. Foto N – Tomáš Benedikovič
Predseda SNS Andrej Danko. Foto N – Tomáš Benedikovič

Strana Andreja Danka prišla s ďalším návrhom, ktorý by sa dotkol moslimov. Tvrdí však, že jej ide len o bezpečnosť.

SNS chce zamedziť ľuďom na Slovensku, aby si na verejných miestach zahaľovali tvár. V obchodoch, vo vlakoch, v bankách, na koncertoch či na štadiónoch by mala platiť povinnosť mať „nezakryté a rozpoznateľné črty tváre od brady až po vlasy“.

Strana to oznámila v sobotu v tlačovej správe, ktorú rozposlala novinárom. Návrhy by chcela presadiť aj do zákona.

Ako dôvod uvádza bezpečnosť. Argumentuje tým, že zahaľovanie tváre zneužívajú teroristi či kriminálnici, aby znemožňovali policajtom odhaliť ich identitu.

„Zakrývanie tváre rozličnými maskami, biologickými a protiprachovými rúškami, kuklami, ale aj inými prostriedkami, predstavuje čoraz väčšie problémy pre bezpečnostné zložky,“ vysvetlila SNS.

Pri takto široko pojatej definícii by sa zákazy dotkli aj moslimských buriek či nikábov. To potvrdzuje aj podpredseda SNS Anton Hrnko.

„Ide nám vo všeobecnosti o reguláciu zahaľovania tváre z bezpečnostných dôvodov. Spadajú do toho napríklad šatky, ktoré nosia demonštranti, ale samozrejme aj veci, na ktoré sa pýtate,“ povedal Denníku N.

Začína sa to kebabmi

Predseda strany Andrej Danko už v koncom minulého roka po teroristickom útoku v Berlíne hovoril tom, že chce zakázať nosenie buriek na Slovensku.

Zástupcovia slovenských moslimov vtedy namietli, že Danko chce týmto opatrením riešiť neexistujúce problémy.

„Zákaz buriek na Slovensku vyznieva ako nevydarený vtip, keďže nevieme o žiadnej moslimke, ktorá by sa u nás takto odievala,“ reagoval vtedy predseda Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad Hasna.

Ešte pred voľbami bol Danko jedným z prvých politikov, ktorí naskočili na antimoslimskú tému. Už v januári 2015, teda niekoľko mesiacov pred vypuknutím migračnej krízy, rozprával o potrebe zakázať výstavbu mešít a minaretov.

„Islamizácia krajiny sa začína stánkami s kebabom a v konečnom dôsledku vyústi až do nárokov na zmenu právneho a sociálneho systému, ako sme svedkami v západných a severských krajinách Európy,“ rozprával Danko.

Po voľbách sa SNS podarilo presadiť sprísnenie podmienok na registráciu nových cirkví a náboženských spoločností. Hoci jej politici to prezentovali ako snahu zabrániť špekulatívnemu zakladaniu takýchto organizácií, z debaty v parlamente bolo jasné, že návrh smeroval hlavne proti moslimom, ktorí na Slovensku nie sú oficiálne registrovaní.

Výnimky pre moslimov nebudú

Ani vo svojom aktuálnom návrhu SNS antimoslimský motív vyslovene nespomína – zákaz zahaľovania tváre vraj bude len pre bezpečnosť.

„Úplné alebo čiastočné zahaľovanie tváre rôznymi spôsobmi a ochrannými pomôckami znemožňuje nielen priamu, ale aj elektronickú identifikáciu návštevníkov na kontrolných stanovištiach športových a kultúrnych podujatí, cestujúcich v hromadnej doprave, či klientov v bankách, nákupných centrách a obchodoch, na ktoré kriminálne živly, ale aj teroristi často orientujú svoju pozornosť,“ píše SNS.

Niektoré osoby by podľa strany síce mohli dostať výnimku, išlo by však napríklad len o robotníkov alebo o ľudí, ktorí potrebujú byť zahalení zo zdravotných dôvodov.

„Výnimkou môžu byť len špecifické a opodstatnené zdravotné dôvody, či výkon práce na pracovisku v   profesiách, kde sú čiastočné, alebo úplné prekrytia tváre ochrannými prostriedkami potrebné,“ dodala SNS.

Podľa vzoru Rakúska

Svoje predstavy zatiaľ SNS podľa Hrnka nemá predrokované s koaličnými partnermi – budú sa vraj o nich baviť až následne. „Tieto naše návrhy nie sú súčasťou dodatkov ku koaličnej zmluve, ktoré v súčasnosti dohadujú,“ povedal Hrnko.

Podobný zákon prijalo naposledy susedné Rakúsko, ktorého parlament schválil k začiatku októbra zákaz zahaľovania tváre na verejnosti. Namierený je hlavne proti noseniu burky a nikábu, teda odevov, ktoré moslimským ženám zakrývajú celé telo a ponechávajú len mriežku alebo úzky priehľad pre oči. Za porušenie hrozí pokuta až 150 eur.

Na skúsenosti zo západnej Európy sa vo svojom odvoláva aj SNS. „V posledných rokoch aj mnohé vyspelé európske krajiny (Rakúsko, Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Španielsko, Taliansko, Švajčiarsko, Dánsko, Turecko) zavádzajú legislatívne opatrenia regulujúce používanie prostriedkov znemožňujúcich identifikáciu osôb pohybujúcich sa vo verejnom priestore,“ napísalo vedenie strany.

Slovensko

Teraz najčítanejšie