Denník N

Španielsky veľvyslanec o katalánskej kríze: Žiadna vyspelá demokracia nemôže akceptovať útok na svoju ústavu a územnú celistvosť

Španielsky veľvyslanec Luis Belzuz a šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák. Foto – MZV
Španielsky veľvyslanec Luis Belzuz a šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák. Foto – MZV

Katalánski politici porušili nielen španielsku ústavu, ale svoje vlastné pravidlá, hovorí španielsky veľvyslanec na Slovensku Luis Belzuz. Podľa neho nemajú pre osamostatnenie podporu ani u väčšiny Kataláncov.

Napriek dramatickým obrázkom z Katalánska počas neústavného referenda o nezávislosti 1. októbra je španielsky veľvyslanec presvedčený, že právo je na strane Madridu. „Útok na španielsku ústavu, alebo na ústavu ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, sa považuje aj za útok na právne dedičstvo Európskej únie ako celku,“ hovorí LUIS BELZUZ.

Prečo sa konflikt medzi Katalánskom a Madridom dostal tak ďaleko?

Španielsko je konsolidovanou demokraciou, v ktorej platia princípy právneho štátu, a to v záujme ochrany práv a slobôd občanov vrátane všetkých istôt. Od prijatia ústavy v roku 1978 Španielsko zažíva najdlhšie obdobie svornosti, hospodárskeho rastu a blahobytu vo svojej histórii a stalo sa pojmom v Európskej únii, ako aj pre svojich medzinárodných partnerov. Podieľa sa na tom aj Katalánsko, ktoré ako bohatý a prosperujúci región v rámci výrazne decentralizovaného štátu požíva vysoký stupeň politickej autonómie a samosprávy. Španielsko nikoho za jeho názory neperzekvuje. Akékoľvek politické úsilie je namieste, ak sa vyjadrí a riadi v súlade so zákonom. Naša ústava dokonca umožňuje reformu základných princípov, vrátane zvrchovanosti a jednoty, ale len prostredníctvom procesu, ktorý podlieha zárukám a kvalifikovaným väčšinám, ktoré separatisti otvorene a úmyselne odignorovali.

Ako obišli španielsku ústavu?

To údajné referendum vypísala regionálna vláda Katalánska na základe zákona, ktorý zrušil ústavný súd. Zákon o referende odsúhlasila dňa 6. septembra jednoduchá väčšina katalánskeho parlamentu, pričom okrem iného zrušila vlastnú katalánsku volebnú legislatívu, ktorá na odsúhlasenie vyžadovala dvojtretinovú väčšinu hlasov. Navyše pri schválení porušili samotné nariadenie katalánskeho parlamentu a štatútu o nezávislosti Katalánska, schválené v roku 2006, ktoré neudeľuje túto právomoc katalánskemu parlamentu, a zároveň bola porušená španielska ústava, ktorú v roku 1978 schválilo vyše 90 percent Kataláncov. Na druhý deň, 7. septembra, katalánsky parlament opätovne jednoduchou väčšinou schválil takzvaný „zákon o osamostatnení“ a vyhlásil, že tým ruší štatút nezávislosti, ako aj španielsku ústavu. To sa udialo, ako aj v prípade predchádzajúceho zákona, po dvojhodinovej debate s možnosťou pripomienkovania zo strany opozičných skupín a zjavne pritom boli porušené obidva zákony a interné nariadenie katalánskeho parlamentu. Ústavný súd zrušil aj tento zákon.

Nemohli by sa Katalánci obrátiť na medzinárodné právo?

Podľa doktríny Spojených národov a medzinárodnej súdnej praxe normy všeobecného medzinárodného práva týkajúce sa práva na sebaurčenie národov berú do úvahy len právo na nezávislosť v prípade národov koloniálnych území alebo území podrobených, podmanených a vykorisťovaných. Všeobecné normy medzinárodného práva nezakazujú, aby zvrchované štáty v súlade s princípom samoorganizácie disponovali vo svojom právnom poriadku predpokladmi a procesmi oddelenia svojich územných spoločenstiev. Napriek tomu veľká väčšina štátov deklaruje jednotu a územnú celistvosť ako základné princípy svojho ústavného poriadku.

Preto EÚ nechce vstupovať do „vnútorných záležitostí“ Španielska, ako ju žiadali politici v Barcelone po násilnostiach 1. októbra?

Európska únia rešpektuje a chráni národnú identitu, ústavnú štruktúru a samosprávu členských štátov. Navyše právo Európskej únie vyžaduje od členov, aby rešpektovali a zabezpečili rešpektovanie právneho štátu tak, aby všetky verejné orgány sa podriadili ústave, zákonom a ich uplatňovaniu súdmi. Útok na španielsku ústavu, na ústavu Slovenskej republiky alebo na ústavu ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie sa považuje za útok na právne dedičstvo Európskej únie ako celku. Katalánsko nie je subjektom, ktorý by požíval medzinárodne uznané právo na oddelenie sa od štátu, preto právo na sebaurčenie nemôže byť právnym základom na zisťovanie názoru občanov na nezávislosť.

Neurobil však premiér Mariano Rajoy chybu s policajným násilím? Neposilnil tak separatistov?

To, čo sa udialo v nedeľu 1. októbra, nemá žiadnu právoplatnosť. Súdnictvo a prokuratúra prijali opatrenia len proti tým orgánom a proti tým opatreniam, ktoré prispeli k organizácii a uskutočneniu referenda. To všetko sa udialo v súlade s právnym postupom. Pri výkone týchto opatrení sa uskutočnili konkrétne prehliadky a zadržania, pričom zadržaní boli prepustení hneď po podaní výpovede. Členovia mestských zastupiteľstiev a starostovia, ktorí boli proti referendu, boli vystavení nátlaku, hrozbám, obťažovaniu a prenasledovaniu. Organizácia Reportéri bez hraníc upozornila na obťažovanie novinárov, ktorí informovali o názoroch proti referendu. Referendum nemá žiadnu právoplatnosť, inštitúcia, ktorá ho vyhlásila, ho zároveň aj organizovala a zabezpečovala sčítavanie hlasov, bez akejkoľvek neutrality. Bolo to hlasovanie bez záruk.

Policajti použili pri zásahu gumené náboje a obušky. Bol podľa vás adekvátny?

Postup polície bol výlučne primeraný a sila bola použitá len ako odpoveď na násilie alebo násilný odpor voči policajným silám, ktoré po celý čas konali na základe poverenia súdu v snahe zabezpečiť dodržiavanie zákonnosti, práv a slobôd občanov Katalánska, ako aj všetkých Španielov. Zodpovednosť za túto situáciu nesú vláda autonómneho spoločenstva Katalánska, jej predseda a jeho parlamentní spojenci, ktorí vtiahli časť obyvateľstva Katalánska do porušenia zákona. Žiadna konsolidovaná demokracia nemôže akceptovať nedodržiavanie svojho ústavného poriadku a svojej územnej celistvosti, ani útok na princípy právneho štátu. V medzinárodnej komunite, kde vládnu princípy právneho štátu, je neprípustné, aby demokraciu pošliapali niektorí jedinci ignorujúci práva iných a jednostranne porušujúci princípy a hodnoty, ktorými sa riadi demokratické spolunažívanie vo vyspelej spoločnosti.

Premiérovi Rajoyovi sa vyčíta aj to, že dlho ignoroval Kataláncov a bol arogantný. Nemal by zmeniť svoj prístup?

Dvere k dialógu boli vždy otvorené. Politický dialóg sa však v akomkoľvek právnom štáte, v akejkoľvek demokracii môže viesť len v medziach zákona. V demokratickom štáte je možné zákon modifikovať, ale orgány, ktorých demokratická legitimita vyplýva zo zákonov, ho nemôžu ignorovať ani porušovať tak, ako to urobila katalánska vláda Generalitat. Španielska vláda preto opakuje, že len čo sa v Katalánsku obnoví dodržiavanie právneho poriadku, je pripravená opätovne viesť dialóg, ale len v medziach, ktoré určuje naša ústava a naše zákony, vrátane medzí, ktoré určujú spôsobilosť na vedenie dialógu.

Nemal by Madrid teraz umožniť čisté referendum podľa ústavy? 

Rozhodne, hlasovanie vytvára najvýraznejší a najjasnejší obraz demokracie. Ale z histórie vieme, že aj mnohé nedemokratické režimy využili hlasovanie pri pokusoch o získanie svojej legitimity. Hlasovanie je symbolom demokracie len vtedy, ak sa vykoná v súlade so zákonom a rešpektuje práva všetkých. Nemôžete hlasovať za porušenie zákona. Hlasuje sa za zmenu zákona, ale v súlade so zákonom. Rovnako nemožno považovať za demokraciu hlasovanie s cieľom vnútiť občanom projekt vylúčenia. V demokracii ľudia hlasujú, aby prijímali rozhodnutia spoločne, počúvali a rešpektovali pluralitu spoločnosti.

Čo sa stane, ak Katalánci jednostranne vyhlásia nezávislosť? Použije Madrid článok 155?

V demokracii vždy existujú kanály na obranu akejkoľvek politickej pozície. Predseda vlády vyzval pána Puigdemonta, aby predniesol svoje požiadavky v snemovni reprezentantov a aby sa zúčastnil na rokovaniach o reforme autonómneho financovania, a po celý čas bol pripravený hľadať riešenia problémov katalánskej vlády Generalitat. Vždy prejavoval ochotu počúvať a viesť dialóg, s dodržiavaním zákona a lojality k nášmu právnemu štátu. Vláda vždy bola a je ochotná rokovať v takomto rámci. Nelegálne oddelenie nemá v demokratickom a právnom štáte, akým je Španielsko, žiadnu budúcnosť ani miesto, nemá žiadnu medzinárodnú podporu, žiadnu právnu oporu a hlavne nemá podporu väčšiny Kataláncov.

Luis Belzuz (61)

Španielsky veľvyslanec na Slovensku od roku 2017. 

V Španielsku vyštudoval právo, sociológiu aj politológiu. Na Harvarde tiež verejnú správu. 

Do diplomatických služieb vstúpil v roku 1984 a pôsobil na veľvyslanectvách v Ankare, Bruseli (NATO) a pri Svätej stolici. V roku 2010 bol vymenovaný za veľvyslanca Španielska v Honduraskej republike, pričom túto funkciu vykonával až do konca roka 2013.

Naposledy zastával funkciu generálneho riaditeľa kancelárie ministra priemyslu, energie a cestovného ruchu. 

Nezávislosť Katalánska

Teraz najčítanejšie