Denník N

Hrozba terorizmu je vo Francúzsku stále vysoká, výnimočný stav nahradí protiteroristický zákon

Francúzski vojaci hliadkujú na vlakovej stanici v Paríži. Foto – TASR/AP
Francúzski vojaci hliadkujú na vlakovej stanici v Paríži. Foto – TASR/AP

Takmer dva roky po teroristických útokoch v Paríži schválil francúzsky parlament protiteroristický zákon. Ten umožňuje polícii vykonávať razie a uvaľovať domáce väzenia bez súdneho príkazu.

Pár dní po pokuse o teroristický útok na stanici v Marseille a masovej streľbe v Las Vegas prišla francúzska vláda s protiteroristickým zákonom.

Tvrdí, že je potrebný, pretože v krajine nemôžu neustále obnovovať výnimočný stav. Ten vo Francúzsku platí od teroristických útokov v novembri 2015, keď skupina útočníkov strieľala na ľudí na koncerte v klube Bataclan a v reštauráciách a baroch v Paríži.

Odvtedy výnimočný stav obnovili šesťkrát, naposledy v júli, keď ho predĺžili do konca októbra. Ide tak o najdlhšie trvajúci výnimočný stav vo Francúzsku od vojny za nezávislosť Alžírska v 50. a 60. rokoch minulého storočia.

„Dokonca aj v prípade, ak Dáiš skončí stratou svojho územného postavenia v Sýrii a Iraku, budeme potrebovať čas na zníženie hrozby,“ napísalo ministerstvo vnútra. Zákon začiatkom týždňa schválila dolná komora parlamentu, v polovici októbra prebehne jeho druhé čítanie s pripomienkami senátu a národného zhromaždenia.

Desiatky prekazených pokusov

Minister vnútra Gérard Collomb pre AFP uviedol, že nový protiteroristický zákon ukončí výnimočný stav a zároveň ochráni občanov pred terorizmom, zatiaľ čo v krajine naďalej pretrváva veľká hrozba útoku.

Tú jasnejšie vyjadrujú čísla: vo Francúzsku od januára prekazili viac ako 11 pokusov o teroristický útok, ktoré súviseli s radikálnym islamom, vrátane streľby na Champs Élysées tri dni pred prezidentskými voľbami. Bezpečnostné zložky zabránili ďalším 15 útokom, naposledy koncom septembra, keď v Paríži našli plynové fľaše a zariadenie na odpálenie.

Francúzske úrady evidujú vyše 18-tisíc podozrivých zo spolupráce s teroristickými skupinami, z ktorých sa približne 200 vrátilo z Iraku a Sýrie.

Protiteroristický zákon, na ktorého tvorbu Macron prizval aj poradcov, však dlhodobo zavádza niektoré aspekty výnimočného stavu.

Rozširuje právomoci polície vykonávať domové prehliadky, úradom ponecháva právo uvaliť domáce väzenie na podozrivých z terorizmu bez súdneho príkazu, či umožňuje zatvárať mešity s väzbami na radikálnych duchovných a miesta bohoslužieb, kde „sa šíria letáky, myšlienky alebo teórie podnecujúce k násiliu, nenávisti a diskriminácii“.

„Toto nie je prvý zákon, ktorý dáva väčšie právomoci polícii, bezpečnostným zložkám a vláde,“ povedal pre Denník N Kacper Rękawek, poľský odborník na terorizmus z think-tanku Globsec. „Otázkou však je, prečo sa to deje. Ide o reakciu na to, o čom si Francúzi mysleli, že sa v ich krajine nikdy nestane.“

Rękawek vysvetlil, že zákon neovplyvní ľudí, ktorí nemajú žiadne väzby na terorizmus, avšak aj najmenšie podozrenie môže vyvolať raziu.

Polícia môže začať vyšetrovať aj tých, ktorí chodia na rovnaké miesta ako podozriví z terorizmu, alebo majú rovnakých priateľov, alebo ich deti chodia do rovnakej školy.

„Nedávno sa hovorilo o prípade jedného muža, ktorý sa poznal s podozrivým z útoku na redakciu Charlie Hebdo a pár dní pred streľbou ho kamery zachytili neďaleko redakcie satirického časopisu. Samozrejme, že ho začali vyšetrovať pre väzby na terorizmus práve vďaka opatreniam výnimočného stavu,“ vysvetlil Rękawek.

Razie ako nový nástroj polície

Kritici zákona tvrdia, že zákon je diskriminačný hlavne voči francúzskym moslimom, najväčšej menšine v krajine. Podľa advokátskej organizácie Kolektívne proti islamofóbii vo Francúzsku totiž výnimočný stav neúmerne ovplyvnil moslimskú komunitu.

Počas neho francúzska polícia podnikla vyše 4-tisíc domových prehliadok a na 700 ľudí, z ktorých bolo približne sto moslimov, uvalila domáce väzenie.

„To, čo bolo problematické a výnimočné, sa teraz stane problematické a normálne,“ povedal Marwan Muhammad z organizácie.

Mimovládna organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Watch preto uviedla, že zákon len umožní ešte viac zneužívať podmienky výnimočného stavu, a upozornila, že desiatky francúzskych moslimov neoprávnene zadržiavali a policajti s nimi neprimerane zaobchádzali.

Amnesty International sa tiež odvoláva na svedectvá tých, čo tvrdili, že policajné razie v ich domovoch a na pracoviskách im zničili povesť a živobytie.

Podľa nového Macronovho zákona sa razie stanú bežným nástrojom polície. Policajní dôstojníci budú môcť u podozrivých stráviť až štyri hodiny bez súdneho príkazu, pričom „teroristickú aktivitu“, na ktorú sa v takýchto prípadoch budú odvolávať, vysvetľuje zákon dosť vágne.

„Bude známy ako autoritársky prezident, ktorý je ochotný obetovať práva niektorých občanov, aby ho nepovažovali za slabého,“ napísal Politico o Macronovi, ktorý označil protiteroristický zákon za jednu zo svojich priorít ešte počas prezidentskej kampane. Po príchode do Elyzejského paláca vytvoril pracovnú skupinu, ktorá ho má neustále informovať o bezpečnostných hrozbách.

Macron však odmietol rozšírenie operácie Sentinelle, ktorú tvorí 10-tisíc vojakov hliadkujúcich na verejných miestach po celom Francúzsku. Operácia neprimerane zaťažuje francúzsky rozpočet, keďže denne stojí 400-tisíc eur.

Protiteroristický zákon zmierňuje niektoré podmienky výnimočného stavu. Doteraz mohli policajti uvaliť na podozrivé osoby domáce väzenia, čím tak mnohí prišli o pracovné miesta.

Nový zákon túto podmienku upravuje a obmedzuje pohyb podozrivých na geografickú oblasť, v ktorej ich sledujú, a zároveň im umožňuje ďalej pracovať a pokračovať v rodinnom živote.

Podozrivý sa bude musieť raz denne hlásiť na polícii, pričom doteraz to bolo trikrát denne. Bude tiež musieť odovzdať všetky telefónne čísla a heslá používané na internete. Celková dĺžka obdobia sledovania sa obmedzí na jeden rok.

„Francúzi sa jednoducho nemôžu vrátiť do stavu, ktorý mali v roku 2014,“ povedal Rękawek. „Protiteroristickým zákonom chce francúzska vláda ukázať svojim občanom, ale aj EÚ, že výnimočný stav v krajine už neplatí, že krajina je opäť demokratická a už ju nemôžu kritizovať.“

Protiteroristický zákon má vo Francúzsku silnú podporu. Podľa prieskumu pre stanicu BFMTV mu verí 50 percent opýtaných, 5 percent si bolo úplne istých, že bude účinný v boji proti terorizmu.

Mimovládne organizácie nový zákon kritizujú, že obmedzuje slobodu. Foto – TASR/AP

Ničia Francúzi schengen?

Francúzske politické strany však zostávajú ohľadne nového zákona rozdelené. Opozičné strany, predovšetkým konzervatívni Republikáni, ho vítajú. Podľa niektorých je zodpovedný a odvážny. Iní ho označili za cielenú spravodajskú operáciu, ktorá obmedzuje osobnú slobodu, a náhodné razie a obťažovanie ospravedlňuje potláčaním útokov.

„Každý deň stretávam mladých ľudí, ktorých zastavujú na základe ich tváre,“ povedal Bastien Lachaud z krajne ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko.

Niektorí však tvrdia, že zákon, ktorý má parlament opäť preskúmať v roku 2020, je príliš slabý. „Hrozba nikdy nebola taká silná“ a „odpoveďou vlády je – znížime naše hliadky,“ povedal republikánsky poslanec Christian Jacob.

Nový zákon takisto zavádza hraničné kontroly na hlavných ťahoch a v rámci 20-kilometrových obvodov vybraných miest, prevažne letísk a prístavov. Tieto opatrenia sú však v rozpore s pravidlami schengenu.

Francúzsko takéto kontroly zaviedlo po teroristických útokoch v novembri 2015 na základe schválenej dvojročnej výnimky zo schengenských pravidiel. Tá vyprší koncom tohto mesiaca a Európska komisia navrhla jej predĺženie na tri roky. To však musia schváliť všetky krajiny EÚ.

Niektorí tvrdia, že Francúzsko takto ničí schengen a trojročná výnimka je vlastne trvalou výnimkou, ktorá môže povzbudiť iné štáty napríklad v odmietaní utečencov odvolávaním sa na terorizmus.

Európsky parlament medzitým schválil zákon, ktorý sprísňuje kontroly na hraniciach EÚ. Vyžaduje overovanie všetkých dokladov v databáze ukradnutých alebo stratených dokumentov v Schengenskom informačnom systéme a iných databázach.

Zatvorenie hraníc so susednými krajinami Francúzska je jednou z priorít líderky krajne pravicového Národného frontu Marine Le Penovej, ktorá na to vyzývala na druhý deň po útoku v Bataclane. Jej strana už stihla protiteroristický zákon označiť za obranný a príliš mäkký.

„Macron chce byť úspešným prezidentom, chce, aby ho vnímali ako prezidenta, ktorý priniesol zmenu,“ povedal Rękawek. „Začal s reformou pracovného zákona, pridal k tomu protiteroristický zákon a reformu EÚ, stále viac a viac sa sústreďuje na témy súvisiace s postavením Francúzska v EÚ a vo svete.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie