Asistenta by potrebovalo 15-tisíc žiakov s postihnutím či poruchou, štát vyhovie len každej tretej žiadosti
Deti aj učitelia sa bez asistentov trápia. V školách chýbajú aj psychológovia, špeciálni pedagógovia, logopédi, ktorých si školy nemôžu dovoliť.
Riaditeľka základnej školy v Novákoch Anna Chlupíková má v škole viac ako 400 žiakov, z toho 33 integrovaných – teda takých, ktorí potrebujú mimoriadnu pozornosť a pomoc. Žiadala pre nich spolu desať asistentov, ministerstvo jej dalo jedného na zhruba trištvrtinový úväzok.
Čo sa dá v takej situácii robiť?
„Predstavte si, že učiteľ má v triede nejaké deti s poruchou komunikácie, s poruchou správania, zdravotným postihnutím, a má zvládnuť potiahnuť rovnako bežné deti bez poruchy, talentované deti a aj tie s poruchou,“ opisuje Chlupíková to, čo bežne zažívajú.
„Pre učiteľa, dieťa aj rodiča je takáto situácia stresujúca,“ hovorí riaditeľka.
Ani dievča na vozíku a ani s cukrovkou
Asistenta u nej dostala len jedna siedmačka s viacnásobným postihnutím, ktorá môže práve vďaka asistentovi chodiť do bežnej školy už od prvého ročníka.
Dievča, ktoré zostalo na vozíku ani dievča s cukrovkou však asistenta nedostali. Riaditeľka tvrdí, že žiaci, ktorí asistenta nedostanú, sa trápia. A spolu s nimi aj ich učitelia. „Nemôžeme učiteľom vyčítať, že nemajú výsledky, ak im nevytvoríme podmienky.“
Asistenti deťom počas hodín pomáhajú pochopiť zadania úloh, pripraviť si veci na vyučovanie, rysovať a podobne. Asistent tiež informuje rodinu dieťaťa, ako sa mu darí.
Venuje sa deťom so zdravotným postihnutím a s poruchami učenia, ako je dysgrafia alebo dyskalkulia.
Čo s deťmi s ľahkým mentálnymi postihnutím
Deti s ľahším mentálnym postihnutím, ktoré balansujú na pomedzí bežnej a špeciálnej školy, sú často schopné s pomocou asistenta vyštudovať bežnú základnú školu a pokračovať v štúdiu na strednej.
Takéto dieťa môže nastúpiť na špeciálnu školu len vtedy, ak s tým súhlasí rodič. Ak to rodič neodobrí, dieťa zostáva v bežnej škole. Bez asistenta však zaostáva za spolužiakmi a môže mať problém úspešne doštudovať.
„Som za inklúziu. Môj názor je, že deti majú byť začlenené v bežných triedach. Všetkých, ktorí sa len trocha dajú začleniť, by sme mali začleniť,“ hovorí riaditeľka Základnej školy Ľ. Fullu v Košiciach Katarína Martiňáková.
„Bez asistentov však nie sme schopní poskytnúť dieťaťu takú podporu, akú potrebuje,“ dodáva.
Vyhovejú každej tretej žiadosti
Tento školský rok ministerstvo vyhovelo približne každej tretej žiadosti na asistenta. Školy žiadali 5095 asistentov pre takmer 15-tisíc žiakov. Ministerstvo ich zafinancovalo 1732.
Tímlíder SaS pre školstvo Branislav Gröhling, ktorý na tento problém upozornil, tvrdí, že takéto slabé pokrytie žiadostí sme ešte nemali. V predchádzajúcom školskom roku 2016/2017 ministerstvo schválilo financie na 1701 asistentov učiteľa, školy žiadali 3902.
Podľa čoho sa vlastne ministerstvo rozhoduje, komu asistenta pridelí a komu nie?
„Viem, že je na to vyčlenených málo peňazí, ale neviem prečo jednej škole áno a druhej nie,“ hovorí riaditeľka školy v Novákoch Chlupíková a pridáva sa aj riaditeľka košickej školy Martiňáková.
Ministerstvo tvrdí, že rozhoduje na základe zákona o financovaní základných škôl. V ňom sa zohľadňujú štyri veci: počet žiakov so zdravotným znevýhodnením, druh, stupeň a miera ich postihnutia, to, či zriaďovateľ pred rokom mal pridelených asistentov a bariéry, ktoré žiak nedokáže prekonať. Presné hodnotenie alebo váhu jednotlivých kritérií však ministerstvo neobjasnilo.
Viac ako 1700 asistentov by malo stáť tento rok podľa odhadov ministerstva 15,9 milióna eur. Ministerstvo každý rok zvyšuje rozpočet na asistentov učiteľa a plánuje tak robiť aj v ďalších rokoch.
Ministerka školstva Martina Lubyová v diskusnej relácii Sobotné dialógy cez víkend tvrdila, že podpísala čerpanie 20 miliónov eur z eurofondov na dofinancovanie platov asistentov pre 200 škôl.
Asistent má zmluvu na rok a neistotu ďalšej
V košickej Základnej škole Ľ. Fullu žiadali dvoch asistentov, nepridelili im však ani jedného. „Pre mňa ako riaditeľku je najviac demotivujúce, keď idete do cudziny a vidíte, že tam na to peniaze sú, ale u nás nie sú,“ hovorí Martiňáková.
„V takom Slovinsku je napríklad veľmi dlho zaužívané, že zo zákona automaticky dostávate peniaze na asistentov. Tam to tak krásne všade funguje, že človek je z toho potom smutný, že v okolí sa to dá a u nás sa to nedá,“ tvrdí Martiňáková, ktorá mala vďaka viacerým projektom možnosť pozrieť sa do škôl v zahraničí.
Chlupíková sa bola zasa pozrieť v školách v Nórsku. „V jednej triede, kde sedelo asi dvadsať detí, boli okrem učiteľky ešte dve pomocníčky, ktoré učiteľke pomáhali s deťmi,“ hovorí Chlupíková. Hnevá ju najmä to, že aj keď školy splnia všetky papierovačky a získajú všetky odporúčania, tak nie je isté, že asistentov dostanú. Žiadať o nich musia každý rok a tak s asistentmi nemôžu uzavrieť pracovnú zmluvu na dlhšie ako jeden rok.
Tak berieme aspoň nezamestnaných
Riaditeľka z Novák hovorí, že nedostatok asistentov sa čiastočne snaží riešiť s úradom práce. „Vieme tam získať ľudí, ktorí sú nezamestnaní a tí nám pomáhajú,“ hovorí Chlupíková.
Nerozumie, prečo sa tieto dve inštitúcie nedokážu spojiť a ponúknuť školám aj takúto možnosť. Niektorí riaditelia o nej vraj ani nevedia.
„Ak sú na také veci peniaze v inom rezorte, prečo nás to musí stáť také množstvo síl a energie, aby sme ich získali?Asistentky z úradu práce majú iné podmienky, než bežní asistenti, lebo nie sú naše zamestnankyne, jednoducho je to hrozne komplikované,“ vysvetľuje Chlupíková.
Ďalšou možnosťou, ako nájsť peniaze na tieto deti, je platiť ich zo zvýšeného príspevku na deti so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami, teda z vyššieho normatívu, ktoré školy na tieto deti dostávajú. Ani ten však nedostanú na všetky postihnuté deti.
„Ani zvýšený normatív mi však rozhodne nestačí na to, aby som zaplatila mzdu vzdelaného pedagóga, ktorý je v desiatej platovej triede. Ten normatív je taký nízky, že z toho nezaplatíte takmer nič,“ hovorí Chlupíková. A špeciálneho pedagóga jej nakoniec platí obec.
Špeciálni pedagógovia sú na školách raritou
Od asistentov pritom netreba mať nereálne očakávania, nemusia byť vysokoškolsky vzdelaní a nedokážu nahradiť odborných zamestnancov, vysvetľuje Robert Sabo, ktorý sa venuje zmenám škôl na zapojenie znevýhodnených detí.
V školách by podľa neho viac pomohli školskí psychológovia, logopédi, špeciálni či sociálni pedagógovia.
Riaditeľka Martiňáková zasa hovorí, že by bolo ideálne, keby bol asistent učiteľa zároveň aj špeciálnym pedagógom. „S jednou z mojich učiteliek, ktorá má aj špeciálnu pedagogiku, som uzatvorila dohodu o pracovnej činnosti, nech sa po vyučovaní venuje aj týmto deťom.“
„Netreba si myslieť, že asistenti môžu adekvátne nahrádzať prítomnosť a pravidelnú odbornú starostlivosť odborníkov,“ hovorí Sabo z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. „Slovensko výrazne zaostáva najmä v schopnosti zabezpečiť kvalitnú pravidelnú odbornú podporu deťom so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami zo strany kvalifikovaných odborníkov.“
„Celkovo máme na bežných základných školách spolu len asi 700 odborných zamestnancov. To je žalostne málo. Ak ho škola má, tak je to skôr výnimka, keďže bežných základných škôl je spolu asi 2100,“ vysvetľuje Sabo.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
